Rýchly pohľad na finálne hodnotenie odhalí nepríjemnú skutočnosť. Dôvod, prečo sa Left Alive jednoducho nepodaril, je prozaický: hra zaspala dobu a i to, čo by teoreticky malo fungovať, nám tu akosi automaticky škrípe a pokrivkáva. Prekvapí to hlavne z dôvodu, že za hrou stojí Square Enix, ktorý nezvykne vydávať taký zúfalý odpad. Left Alive navyše čerpá z herne známeho sveta Front Mission. Fungovať by to teda mohlo. Výsledok je podpriemerný a titul stráca dych už na začiatku a hranie sa stane utrpením až krutým trestom.

Najprv príbeh, nech to odbijeme aspoň tuctovou zápletkou, ktorá je obyčajná, nemastná-neslaná, nezaujímavá - skrátka priemerná, ale aspoň nie taká nedostatočná, aby ste hru vypli hneď na začiatku, hoci sa úškrnom pri krkolomných animáciách neubránite. Zasadenie do ďalekej budúcnosti, v roku 2127 vo fiktívnej krajine Novo Slava došlo - ako inak - k vojne. Konflikt pripomínajúci futuristickú studenú vojnu s mechmi a novými technológiami však nemá potrebnú šťavu, nevtiahne. Kto koho napadol, kto drží tú správnu vlajku, je spočiatku prezentované tým, za koho hráte. Postavy sa budú v priebehu hrania striedať a príbeh, ktorý spočiatku kopí jedno nezáživné klišé za druhým, tak nedostane potrebný kopanec od atmosféry a pohltenia. Hrdinovia sú plochí, ťažkopádni, je nemožné sa do umelých protagonistov vcítiť.

Na druhej strane zápletka aspoň neurazí, no bez zaváhania vysypete z rukáva desiatky ďalších akčných hier, ktoré to robia lepšie. Vojnový konflikt ukrýva nejedno zverstvo, takže sa dočkáte vraždenia civilistov či verejných popráv, ktorým môžete zabrániť a civilov dostať do bezpečia. Lenže práve lákavé možnosti spoločne s pomerne otvorenými úrovňami nechajú nadšenie príliš rýchlo vyprchať. Left Alive chce byť totiž stealth hrou. Drsnou, nič neodpúšťajúcou, pohlcujúcou. Výsledkom je chaos, frustrácia, idiotská AI, stupídne herné princípy a zúfalstvo z toho gulášu ako celku. V Left Alive totiž nič nefunguje tak, ako by ste očakávali, no originálnym prístupom to nie je. Napríklad zachránených civilov môžete ovládať len v tesnej blízkosti udelením príkazov choď alebo zastav. Pokojne nakráčajú do nepriateľskej náruče a nechajú sa odstreliť.

Vezmime si to od začiatku. Stealth hra, v ktorej neviete potichu zabíjať, zneškodňovať nepriateľských vojakov je… ako to povedať...skrátka má zaujímavý prístup. Nepriateľov môžete zastreliť jednou z desiatok zbraní, do ktorých máte neustále enormný nedostatok munície, takže sa dopredu neprestrieľate. A nie potichu. Alebo si vyrobíte z pozbieraných predmetov molotov kokteil či výbušné granáty, EMP rušičky - ale znovu, spôsobíte hluk a záujem najbližšieho okolia. Tiché zakrádanie sa je ešte zábavnejšie: bez akéhokoľvek ukazovateľa viditeľnosti pre nepriateľov alebo naopak ich dosahu, kedy vás uvidia, by sa mohlo zdať, že toto je pravé hardcore. Až kým si neuvedomíte, že niekedy vás nevidia na desať metrov, inokedy zamerajú na sto, hoci sa ukrývate za prekážkou a cez ňu vás odstrelia.

Akonáhle vyvoláte poplach a nemáte šancu nikam rýchlo utiecť, je lepšie nahrať pozíciu z posledného checkpointu. Proti presile si ani neškrtnete, a to aj z dôvodu animácie, kedy vás salva z pušiek odhodí niekoľko metrov, počas animácie pádu a dvíhania sa to kupujete naďalej a do toho chaos s ovládaním, mierením a smrteľnosťou nepriateľov. Obyčajné drony zlikvidujete jediným zásahom. Teda väčšinou, občas sa to nepodarí. Ostatných nepriateľov - ešte raz a zasmejme sa na tom spolu - v stealth hre neviete zabíjať potichu, zakrádaním sa poza chrbát nepriateľa a jeho „bacnutím" po lebeni - musíte zlikvidovať po starom. Poviete si, veď sa ukryjem za prekážku, presne namierim na palicu a padajú ako hnilé hrušky. To si môžete iba tak povedať, nehrá sa tu na stealth zabitia, ani na headshoty. Do nepriateľa musíte dostať toľko a toľko olova. Koniec diskusie. Protivníci sú smrteľne presní.

Všetko je sťažené neprirodzeným mierením, ktoré je akoby rozhasené, po priblížení neskutočne lieta. Protivníci sa navyše správajú maximálne hlúpo. Nie je možné dopredu predvídať ich pohyb a správanie sa. Neraz sa stalo, že bežali naproti, aby sa rozhliadli, zakričali, vystrelili, bežali späť a preskakovali prekážku sem a tam. To mi jeden beží do mušky. Možno sa vzdáva, reku zastavím paľbu, veď aj tak ma odstavia za pár sekúnd. Prebehne okolo mňa, ukryje sa za prekážku za mnou, vykukne, umelá inteligencia mi zahlási: „Pozor, nepriateľ v dosahu!” Nervózne si obhrýzam nechty, kdeže ten protivník, všetkými taktickými masťami mazaný vojnový veterán, môže byť? Zakričí, vystrelí po mne, paradoxne ma z troch metrov netrafí a s krikom beží späť, aby ma z diaľky dostal ranou do pravého oka.

Vaši protivníci sú divní, nie teda hlúpi, len hlúpo naprogramovaní. Netušíte, čo spravia, prečo to robia. Nepoužívajú žiadne taktické možnosti, aby vás obklúčili alebo vás hľadali. Pred nimi sa môžete ukryť do smetného koša, počkáte minútku (nie, samozrejme, si nemyslite, že by ste mohli z neho vykuknúť a preskúmať okolie, či je čisto, to nejde, vidíte len tmu) a podľa hudby, ktorá prestala hrať, už viete, že po vás nik nejde. Vyleziete, trpák čumí do steny, zrazu sa otočí, lebo vás zrejme zacítil po návšteve smetiaku, tak sa ho snažíte umlátiť lopatou, lenže tá nedáva žiadne poškodenie, pretože ste ju už vymlátili, nemáte žiadne náboje, beháte okolo seba ako dvaja srnčekovia v ruji. Stealth a zábava ako má byť.

Ostáva teda zakrádanie sa poza prekážky, aby vás nik nevidel, ale to tu príliš nefunguje. Nevidíte, čo vidia ostatní, a to je ten problém. Pozrite sa na akúkoľvek hru s ponukou stealthu: Dishonored, Thief, Deus Ex, Hitman - je toho neúrekom a vždy musíte mať prehľad o tom, čo sa deje okolo vás. V Left Alive sa nemôžete na nič spoľahnúť. Kamera taktiež neponúka najlepšie možnosti a občas štrajkuje, po vyklonení vidíte rozmazanú textúru. Najlepšie je, ak máte na muške protivníka, podľa toho čo vidíte na obrazovke, by ste ho mali trafiť, lenže vy netušíte, že mierite stále do prekážky, za ktorou ste ukrytí. Musíte sa úplne vykloniť, ale to vás všetci uvidia. Inak to však nejde. Toto je stealth v podaní Left Alive. Aby toho nebolo málo, budete totožné úseky opakovať často do zblbnutia, aby ste sa presunuli k ďalšiemu checkpointu.

Hrateľnosť Left Alive sa dá popísať jednoducho: s hrdinom sa musíte dostať z bodu A do bodu B, kde je save point, kde vám dajú všetci pokoj alebo sa spustí animácia, alebo je konečne koniec misie. To je všetko. Tu je krajina, bohapustá bez rozmyslu nasekaná zmes budov, prekážok, zátarás, vozidiel, budov a iného haraburdia. Najlepšie je, že ponúkajúca voľnosť je iba naoko a vývojári sa už so smiechom rozbiehajú, aby hráčom uštedrili nepríjemný kopanec do rozkroku. Na nie práve najprehľadnejšej mape si naplánujete cestu, aby ste sa vyhli nepriateľským hliadkam (v mestách používajte kanalizáciu), ale po desiatkach pokusov zistíte, že to vlastne nejde a musíte ísť trasou, ktorú navrhli vývojári. Pretože sú tu prekážky, zátarasy a hádam nechcete, aby vojak preskočil tú krabicu siahajúcu mu po ramená. Alebo preliezol navŕšené smeti a ušpinil si uniformu. Ak to nejde inak, dáme tam oheň a čo páli, tadiaľ sa nechodí. A ako na just, optimálna trasa vedie skrz patrolujúce hliadky. Náhoda?

Ale to ešte nie je všetko, vážení priaznivci teleshoppingu. Pozícia sa dá ukladať len na vybraných miestach. Prídete k terminálu a uložíte si postup. Na mape ich máte tak zo dva-tri a vaším jediným cieľom je dostať sa k tomuto, lebo blízko svieti ikonka príbehovej misie. Po desiatkach reštartov a pokusov sa vám to podarí, celé sa to zvrtne a vy musíte utekať na druhý koniec mapy. Pozriete si najoptimálnejšiu trasu, pol hodina nekonečného zomierania, lebo optimálna trasa je cez nepriateľské územie a pekne krížom, tak to skúsite prebehnúť, veď to je predsa ten najlepší stealth. A občas to zafunguje. Tlesk-tlesk-tlesk.

Left Alive neohúri ani grafikou, ani zvukmi, ani hudbou, ani užívateľským rozhraním. Všetko je biedne, level dizajn taký zúfalo patetický, nudný a hlúpy, že každý ďalší znak tejto recenzie vysáva z jej autora život po malých, neviditeľných kvapkách. Left Alive je ako za trest. Prevracia naruby princípy herného žánru, za ktorý sa vydáva a robí z hráča hlupáka smejúc sa mu do tváre. Čím môže zaujať? Možno tak bojmi mechov, ale kvôli tomu si hru nekupujte. Sny vývojárov o skvelej stealth hre z vojnového prostredia sa nenaplnili. Prečo? Sny sa neplnia, plní sa paprika. A keď chcem spraviť poriadny stealth, stačí sa pozrieť na konkurenciu.