Avalanche Studios, autori explozívnej Just Cause série a aj decentného Mad Maxa, teraz skúsili niečo iné. Spravili vlastný menší projekt Generation Zero, survival titul v zničenej krajine. Žiaľ, tak  ako posledný Just Cause 4 ani toto plne nedotiahli.  Potenciál v tom srší z každej oblasti, ale málokde je aj naplnený.

Generation Zero je kombinácia survivalu a kooperácie, pričom môžete hrať sólo alebo s tromi ďalšími priateľmi, alebo inými hráčmi. V oboch prípadoch bude vašou úlohou prežiť na švédskom ostrove v osemdesiatych rokoch, ktorý sa dostal pod útok mechanických robotov. Vy sa sem vraciate z výletu a snažíte sa zistiť, čo sa stalo. Musíte postupovať vpred, sledovať odkazy ľudí, ktorí utiekli a pokúsiť sa dostať za nimi do bezpečia. Bude to množstvo úloh a prevedie vás to masívnym prostredím zaplneným  robotmi. 

Hlavne od hry nečakajte hlboké možnosti výroby predmetov, je tu len zbieranie zbraní, doplnkov a hlavne nábojov, ktorých nebude nikdy dosť. Nebude to survival ako Forest alebo Ark, ale skôr ako State of Decay len bez výroby a základne, kde zombíkov vystriedajú roboti. Malý príbeh a questy v pozadí sú pekným doplnkom.

Zo začiatku je to celé pôsobivé. Dostávate sa na ostrov, nachádzate prvé stopy niečoho zvláštneho, sledujete prvé odkazy, nachádzate zbrane a aj prvých nepriateľov. Úvodné boje sú drsné, atmosféra sa bude dať krájať a vizuál vás oslní. Rovnako aj následné prehľadávanie prvých domov a zúfalé hľadanie nábojov alebo lepších zbraní je parádne. Priam vás to ťahá postupovať ďalej, oslobodiť ďalšiu farmu, dedinku, získať ďalšiu stopu. Necháte sa viesť do vojenských bunkrov a základní, kde budete dúfať, že konečne niekoho stretnete, niekoho živého, kto vám porozpráva, čo sa tu vlastne deje a kedy sa začne celý príbeh. Ale to sa nikdy nestane. 

Osobne som dúfal prvú hodinu, druhú hodinu, piatu hodinu hrania, ale potom som už zistil, že hra takto bude pokračovať aj ďalej. Je to len mix veľmi neprehľadných úloh vedúcich hráča z jedného miesta na druhé. Raz k rádiu, k odkazu na papieriku, inokedy k nástenke, aby ste sa dozvedeli, kde sa ľudia presunuli ďalej, alebo kde nájsť niečo iné a skúsiť po miliónty raz zavolať pomoc. Je to škoda.  Ešte väčšia škoda je, že popritom ako sledujete úlohy, prechádzate stovkami rovnakých domčekov, hľadáte v nich náboje alebo so šťastím ďalšie zbrane. 

Náboje sú extrémne dôležité, keďže každú lokalitu strážia roboti, hliadkujú, aby zničili všetky náznaky života. Nebýva ich veľa, ale jednoducho ich nezlikvidujete. Najlepšie je vyhýbať sa im, odlákavať ich a ničiť ich takticky, s čo najmenšou spotrebou nábojov. Ak si ich totiž miniete, budete musieť ísť prehľadávať ďalšie domy a dúfať, že niečo nájdete skôr, ako stretnete nepriateľov.  

Pritom ak vás zabijú, máte šancu oživiť sa ak máte v batohu adrenalín, ak nie, vraciate sa do niektorého z bezpečných domov, ktoré ste už oslobodili. Nie je ich veľa a často sú ďaleko od aktuálneho miesta misie. Môže sa tak stať, že budete päť minút chodiť k miestu, ktoré potrebujete oslobodiť, len aby vás zabili znovu a znovu. Zároveň rátajte s tým, že v hre nie sú žiadne pojazdné autá. Postupne je tak hra stále stereotypnejšia a viac frustrujúca.

Autori hovoria, že poškodení nepriatelia ostávajú poškodení a mŕtvi nepriatelia už ostávajú mŕtvi a teda aj po svojej smrti stále len postupujete vpred. Väčšinou to aj platí, ale niekedy sa mi zdalo, že mŕtvi roboti ožívajú a vytvárajú masívny problém. Možno jedna z chýb hry, ktorých tu je viac ako dosť. Napríklad AI vás vidí a často sa snaží strieľať aj cez steny, rovno aj cez zem do podzemného krytu, podobne aj vy často na detektore zachytíte nepriateľa, ktorý je za betónovými stenami. Okrem toho AI nevie vstúpiť do budov, ak do nich náhodou nejako neskočí, často sa nezorientuje a nevie vás nasledovať, alebo sa niekde zasekne. Podobne úlohy - nielenže sú neprehľadne spracované, niekedy aj ukazovateľ cieľa daného questu vypadne a neviete, čo od vás hra vlastne chce.

K tomu vylepšovanie vašej postavy je veľmi zle nastavené, síce postupne nájdete nové zbrane a aj raketomet, ktorý sa veľmi zíde pri väčších robotoch, ale náboje do neho nájdete len veľmi zriedka. Keďže máte veľkosť inventáru obmedzenú, je pravdepodobné, že raketomet aj tak niekedy po ceste vyhodíte. Väčšinou budete vyhadzovať aj veci, ktoré by ste eventuálne mohli používať na boj, ale obetujete ich, lebo náboje a zbrane sú dôležitejšie. Je to celé zle nastavené a rovnako aj schopnosti. Tie si môžete odomkýnať za body, ktoré získate za zvýšenie levelov v rôznych častiach, napríklad za víťazstvá, za úteky z boja, za úlohy.  Môžete si potom vylepšiť napríklad beh, rýchlosť nabíjania alebo zdravie, výdrž. Všetko však ide veľmi veľmi pomaly. Autori to akoby rozkladali na stovku hodín, za ktorú by ste mohli prejsť celé územie. Problém je, že z hry nemáte pocit postupu vpred.

Toto minimalistické napredovanie spolu s neustálym stereotypom prehľadávania budov hru veľmi ubíja. Zo začiatku to ešte udržujú úlohy, ale keď zistíte, že sú nezmyselné a prestanú vás baviť, ostane už jedine zábava s kooperačnými hráčmi. Môžete sa tu spojiť s priateľmi, alebo si necháte otvorenú hru a umožníte pripojiť sa iným hráčom. Najlepšie je hrať s priateľmi a ideálne s nimi hrať od začiatku. Iní napojení hráči totiž môžu byť úplne v inej časti hry ako vy a ak len začínate a oni sú už ďalej, cez pol ostrova sa k nim nedostanete.

Napriek iným nedotiahnutým veciam je vizuál Generation Zero parádny. Nejde v šľapajách zašumeného a nekvalitného Just Cause 4, ale skôr v stopách loveckej hry The Hunter, kde čakajte hlavne parádnu prírodu. Ponúkne aj jedinečné výhľady, parádne východy a západy slnka, zmeny počasia, dážď a aj sneh. Všetko pekne dopĺňa atmosféru hry.

Aj tu vidieť ako sa Avalanche vyžíva v masívnych svetoch, možno je však tentoraz taký veľký, že to škodí hre. Autori ho nevedeli zaplniť nielen rozumným obsahom, ale ani architektúrou. Všetko je tu hromadne kopírované od asi troch typov domčekov, cez rovnaké farmy, až po podzemné základne. Aj keď zvonku to vyzerá pekne, keď máte vstupovať do sto rovnakých domov, aby ste tam našli 5 nábojov je to otrava. Zároveň keď hovoríme, že svet je prázdny, tak je úplne prázdny ako bez ľudí, tak aj bez zvierat.

Mimochodom, vzhľadom na to, že hra je umiestnená do osemdesiatych rokov, má to celý taký feeling, od starých rádií, až po hudbu v štýle danej doby.  Je to ďalšia vec, ktorá atmosfére veľmi pomáha. Až je škoda, že to autori nedotiahli, neinvestovali do toho viac a príbeh mohli posunúť aspoň na Far Cry úroveň. Niekoľko príbehových animácii a živých postáv by to pekne vedelo oživiť.