Pozerám sa do kalendára a na hru na obrazovke predo mnou. Vtom mi napadne, že je vlastne niekoľko vecí ohľadne Power Rangers z aktuálneho pohľadu naozaj prekvapivých. To prvé prekvapenie je, že sa z toho stal fenomén, a to dokonca aj mimo Japonska, kde séria začala ako Super Sentai. Power Rangers sa doteraz dočkali 26 sérií, dvoch filmov ešte v 90. rokoch a aj nového moderného remakeu. Nespomínam obrovské množstvo komiksov, hier, či hračiek, ktoré sa stali miliardovým biznisom. Ako a prečo sa toto všetko podarilo? Veď Power Rangers pôsobili archaicky už v dobe prvej série Mighty Morphin. Na druhej strane je zas prekvapivé, že dnes značka ako taká nefunguje lepšie, nakoľko je v kurze snáď všetko, čo nám zábavný priemysel priniesol v 80. a 90. rokoch.

Po viac ako 25 rokoch od vzniku tu tak máme hru, ktorá by tu buď už nemala byť, alebo mi mala byť oveľa výraznejšia. Namiesto toho ale možno mnohí z vás ani len nepostrehli, že v predchádzajúcich dňoch vyšla na Xbox One a Nintendo Switch, pričom teraz niekedy sa chystá na PS4 a na PC vyjde v lete. A podľa úplne prázdneho online režimu usudzujem, že to nie sú len mnohí z vás, ale o hre nevedia aj mnohí hráči z celého sveta. Čo je v konečnom dôsledku obrovská škoda vzhľadom na smer, akým sa autori s hrou rozhodli vydať.

Power Rangers: Battle For The Grid mohla a mala byť o niečom trochu inom. Ako hráči žijeme v dobe, kedy sa už aj bojovky predháňajú v tom, ktorá ponúkne silnejší príbeh a zaujímavejší obsah. Posledný Smash ponúkol viac ako 70 postáv, Injustice 2 zas priniesla parádny komiksový príbeh a zaujímavo sa rysuje aj nový Mortal Kombat. No a potom tu máme túto hru, kde autori sľúbili napríklad príbeh od autorov komiksových Power Rangers, no výsledok sa akosi nedostavil. A to nie je jediná oblasť, kde sme nedostali to, čo by sme chceli.

Zvyčajne v recenziách zvyknem na takomto mieste venovať pár riadkov príbehu, no tu veľmi nie je čomu venovať priestor. Aj napriek sľubom tu totiž žiaden príbehový režim nie je, aj keď sú v hre náznaky toho, že tu nejaký niekedy mal byť. Nájdete ich konkrétne v Arcade režime, ktorý predstavuje žánrovú klasiku – vyberiete si postavy a nimi sa štveráte cez niekoľko úrovní až k záverečnému súboju a po ňom sledujete titulky s menami vývojárov. Inak to nie je ani tu, akurát si niekedy v šiestom kole zrazu všimnete, že medzi postavami prebiehajú dialógy.

Predtým ste ich nikdy v hre nevideli, no teraz tu sú. Ešte sa trošku vystupňujú v poslednom kole, no stále máte dojem, že to je len nejaký pozostatok z niečoho, čo bolo z hry nakoniec vystrihnuté. Postavy sa tu bavia o nejakých minciach. Ak poznáte predlohu, začnete tušiť, že to budú pravdepodobne silomince, ktoré Rangerom dávali ich schopnosti, no to všetko je aj tak úplne jedno, keďže tu nie je žiaden kontext a ani nič iné, čo by tomu celému dalo hlavu a pätu. Len sa objaví pár vetičiek, ktoré nemajú samú o sebe žiaden zmysel a môžeme si len domýšľať, čo tam pôvodne z hľadiska príbehu malo byť.

Navyše je možné, že príbeh nebol to jediné, čo sa z hry strihalo von. Power Rangers je niečo, čo by si v takejto hre zaslúžilo výraznejšiu prezentáciu a keďže je už hra v rukách Hasbra, tak by snáď ani produkčné hodnoty nemali byť problémom. No nič tu nie je. Žiadne chytľavé intro, ktoré by vás vrátilo o 25 rokov späť. Do hry vás nevnesie známa pieseň Go go Power Rangers a je dosť hanba, že až na tých pár úvodných tónov neznie ani nikde inde v hre. Menu je v oblasti ponuky taktiež len veľmi strohé a dobrý dojem nebudí ani to, že jedna z najvýraznejších položiek v ňom vás odkazuje na kúpenie DLC. To je niečo, čo v hre, ktorá zjavne vystrihla svoj príbeh, pôsobí až neuveriteľne hlúpo.

Už som naznačil oklieštenú ponuku a naozaj v menu nájdete len Arcade, tréning, tutoriál, lokálny multiplayer a dvojicu možnosti online hrania. Potom sú tu obligátne nastavenia, vás online profil (kde si môžete personalizovať svoju kartu titulom, ktorý si odomknete hraním) a tiež spomínaná reklama na DLC, aby ste získali skiny pre niektoré postavy. Nemáte tak príliš z čoho vyberať, tak idete rovno do tutoriálu, aby ste sa naučili princípy hry a zisťujete, že aj keď prvý dojem nie je práve najlepší, tak sa hru neoplatí úplne zatratiť. Autori zo štúdia nWay Games v nej totiž vytvorili zaujímavý a chytľavý súbojový systém.

Ten je relatívne jednoduchý a ponúka tri typy základných úderov (slabší, stredný, silný), k tomu pridáva grab, blok, špeciálny útok a všetko je to ešte ovplyvnené smerom. Toto sú základy a rýchlo ich dokážete vysvetliť každému. Hra je tak naozaj veľmi otvorená nováčikom, no zabaviť dokáže aj hráčov, ktorí bojujú od čias Street Fighter II. Mám taký dojem, že práve v tejto klasike sa vývojári dosť inšpirovali. Na základy však nalepili aj ďalšie vrstvy. Postavy majú aj ultimátny útok sprevádzaný animáciou, ktorá vychádza z niečoho, čím bol daný Ranger v predlohe typický. Napríklad zelený zafúka na svoju dýko-flautu a povolá útok svojho Dragonzorda.

Tam to ale nekončí a bojový systém hry je spestrený aj tagovaním. Tu sa totiž bojuje 3v3 a každá strana si vyberá trojicu postáv. Nájdete tu tak asistenčné útoky, kedy bojujete s hlavnou postavou, no na krátky moment sa v boji objaví aj jedna ďalšia. Obe môžu útočiť, no obe tiež môžu dostať po papuli, tak pozor na to. Ak si to situácia vyžaduje, môžete úplne vymeniť aktívnu postavu v boji za inú a nechať oddýchnuť tú, ktorú práve váš súper kvalitne rozkopal. Pomôcť si tiež môžete povolaním Zorda, čo je však trošku odfláknuté. Môžete to spraviť raz za zápas a to až po tom, ako stratíte aspoň jednu postavu. Následne zo Zorda vidíte len nohu, ktorá párkrát dupne do arény a uberie život súperovi (ak sa tomu nevyhne).

Je naozaj potešujúcou správou, že chytľavý súbojový systém autori podporili aj dobrým balansom postáv, pričom tu nájdete rôzne typy – rýchle, silové, zamerané na útoky z väčšej diaľky (ale slabšie) a podobne. Bohužiaľ vám ale musím oznámiť, že pre autorov ani nemohlo byť ťažké postavy vybalansovať. Je ich tu totiž len 9. To je snáď najnižší počet hrateľných postáv v mainstream bojovke od prvého Mortal Kombat. To je vec, ktorú odpustíte len ťažko. Navyše ani výber nie je najšťastnejší. Chýbajú mnohé ikonické postavy (Kde je Lord Zedd?!) a aj širšie zastúpenie. Máme tu červeného, zeleného a Goldara z Mighty Morphin, potom je tu Magna Defender z Lost Galaxy, Kat Manx z S.P.D., Gia Moran z Megaforce a trojica Lord Drakkon, Ranger Slayer a Mastodon Sentry z nejakých obskúrnych komiksov.

To nie je úplne výber, ktorým by si získali starších fanúšikov, či dokonca nováčikov. Posledná trojica z World of the Coinless komiksov je navyše z alternatívnej temnej reality. Tieto komiksy sú relatívne čerstvé a zdá sa, že aj tak medzi fanúšikmi nezarezonovali. To už radšej mohli autori použiť nové filmové verzie. Rovnako to však nevyhrali ani so Zordami. Sú tu len tri a aj to je jeden z nich vlastne Mega Goldar. Okrem neho tu sú Dino Megazord a Dragonzord.

Najzaujímavejšou časťou hry mohol byť online multiplayer. Ten sa delí na rýchle a hodnotené zápasy, takže si môžete zahrať len tak pre radosť, alebo sa aj pokúšať prebojovať čo najvyššie v rebríčkoch. Klasická ponuka, ktorej možno chýbajú nejaké miestnosti a turnaje. Zato sa však hra môže pochváliť niečím, čo nemá snáď žiaden z jej konkurentov – plnú crossplay podporu naprieč Xboxom, Switchom a PC (uvidíme, čo bude s PS4). Nielenže môžete na jednej platforme hrať proti hráčom z ďalších podporovaných, ale v rámci podporovaných platforiem si prenášate aj progres, jedine crossbuy chýba.