Presadiť sa v žánri survival hier je nesmierne náročné. Pred rokmi sme nadšene vítali prvých zástupcov, ktorí dokázali pripútať k obrazovkám na desiatky hodín a nechali hráča žiť v otvorenom svete s rôznymi možnosťami ako prežiť. Dnes je situácia okolo presýteného trhu s postupne utíchajúcim dopytom po survival hrách jednoznačná: ostávame pri osvedčených tituloch, ktoré zabavia aj po mesiacoch hrania a každý nový zástupca musí prísť s niečím, čo zaujme.

Fade to Silence to splnil. Zaujal. Na slabú hodinku. Ponúka mrazivé prostredie nápadne podobné The Long Dark, otvorený svet v postapokalyptickom šate, prezentuje sa príbehom zameraným na jednotlivca a jeho boj so zlom, nad hlavou vám krúži démonická entita, v pozadí na oblohe lieta podivný zhluk mrakodrapov a chápadiel. A do toho hlavný hrdina Ash, jeho dcéra a neskôr zopár kamarátov, ktorí sa snažia pomáhať (pretože ich komandujete). Postupne zbierate suroviny, staviate budovy, vyrábate predmety a aby toho nebolo málo, súbojový systém snažiaci sa kopírovať Dark Souls princípy vám nechá dostatok priestoru na finálne zúčtovanie s pekelnými silami.

To všetko vyzerá výborne, avšak len na papieri. Zoznámenie sa s hrou, ovládaním, prvé kroky v pustine, ktorú zahalil sneh vŕzgajúci pod vašimi krokmi, zima predierajúca sa pod skromné ošatenie a neustály hlad a bieda prinúti každého survivalistu ponoriť sa hlbšie a hlbšie do univerza Fade to Silence. Tobôž, ak chce na otvorený svet obohatiť o príbeh plný odhaľovania toho, čo sa vlastne stalo a prečo vám za chrbtom tá lietajúca mátoha dokola opakuje zopár svojich fráz. Odkiaľ sa vzali pulzujúce bytosti, ktoré sa po smrti rozprsknú na všetky svetové strany, čo znamenajú okolo vás podivné entity - mnoho otázok, avšak odpovede sa skrývajú v nedohľadne.

Najhoršie na Fade to Silence je to, že vám stačí hodina na to, aby ste si vytvorili ucelený obrázok o hrateľnosti a zábave. Môžete pokračovať ďalej. K zmene s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde a ak by aj, určite nie želaným smerom. Fade to Silence je jagavým príkladom toho, ako si nastaviť latku neskutočne vysoko a následne ju s hanbou podliezať. Vo všetkom. Krivka zábavnosti sa časom takmer nikdy nedrží a neustále len klesá. Tu strmo, tam len pozvoľna. Hra nemá nič, čím by dokázala zaujať. Má síce mrazivú atmosféru, svojské čaro, avšak hernými prvkami devalvuje budovaný feeling, ktorý by prinútil hráča zabudnúť na okolitý svet, čas a užíval si hranie bez toho, aby sa obzeral okolo so seba s myšlienkou, či hru vypne hneď teraz alebo až o desať minút.

Začneme príbehom. Na začiatku nič netušíte a časom sa to veľmi nezmení. Aby ste sa dostali hlbšie hre pod kožu, vyžiada si to od hráča dlhodobé putovanie. Postupné dávkovanie informácia zo sveta Fade to Silence je minimalizované na príbehové odrobinky, ktoré sú navyše prezentované nezaujímavým spôsobom. Ak chcem rozprávať príbeh, musím hráča vtiahnuť do deja. Nič podobné sa tu nedeje. Proste tu je zlo a je zima, dcéra je hladná a klepe zubami, tak vypráš kožuch pekelným stvoreniam, lebo zlo je zlo, plus jedno veľké bububu. Báť sa však nebudete, na to je prostredie časom nepríjemne generické.

Zničené prostredie robí dobrú kulisu, je vlastne jediným plusom, ktoré sa ani časom nemusí obohrať. Treskúca zima je vzhľadom na ojedinelé spracovanie v herných tituloch pútavým zjavom. Do toho príroda berúca si späť všetko, čo jej arogantní ľudia vzali, chradnúce budovy, opustené vraky vozidiel, rozpadnuté továrne, prístrešia a chatky. Striedajúce sa slnečné dni s nocami, kedy zúria snehové búrky, v ktorých nevidíte ani na krok - to všetko vás láka. Len tak skúmať prostredie, nehnať sa za dejovými linkami. Aj tak sú až komicky nevýrazné, plné balastu, prázdnych dialógov, ktoré posúvajú dej krkolomne alebo vôbec. Ak chcel niekto priniesť na naše obrazovky horor, stačí sa pozrieť do kníh ako sa postupne buduje dej a hlavne ako má postupne gradovať. Vo Fade to Silence nič také nenájdete. Iba zomierajúci svet. Ten je fascinujúci, no paradoxne jeho skúmaním púta pozornosť viac ako zápletka.

Hodíme teda za hlavu príbeh. Ste vo svete Fade to Silence, pretože tam proste ste a hoci bola snaha nasávať lore a kadejaké odrobinky (možností je neúrekom, ale scenárista skúsenosti nemal), nedá sa. Pretože chcete skúmať svet. Ani to sa vlastne nedá, hoci práve tu by mohla vyraziť spod snehu zábava. Dôvod? Lebo survival. Vo Fade to Silence to znamená, že sa musíte starať o Asha. Hlavný protagonista potrebuje jesť, čo dá rozum a keďže je vonku fakt kosa, musíte sledovať ukazovateľ teploty, respektíve chladu. Riešenie je jednoduché: ak je zima, založíte oheň. Aby ste založili oheň, potrebujete suroviny. Aby ste našli suroviny, musíte skúmať prostredie. Drevo môžete nájsť i len tak na zemi, avšak výhodnejšie je vyrobiť si sekeru (ale to na začiatku nemôžete, lebo nemáte z čoho) a zoťať strom. Nie hociktorý, ale len tu, kde vidíte na mape oblasť na rúbanie dreva. To, že sa stromy mimo tejto zóny od tých v nej vôbec neodlišujú, nebudeme riešiť. Radšej.

Vyrúbete les, máte stovky drievok, tak si spravíte luk, založíte oheň a zistíte, že možností, do čoho sa pri výrobe predmetov môžete pustiť, je žalostne málo. Jedlo získate napríklad lovením jeleňov, k tomu však potrebujete luk a šípy, ktoré musí vytvoriť pomocou základných surovín. Jednotlivé procesy môžu vyzerať komplexne, avšak je predmetov nie je tak mnoho. Prepracovanosť ustúpi pred opakujúcim sa zbieraním základných surovín. Na výpravu môžete poslať členov vašej družiny, avšak príkazy je možné im zadávať iba na základni, takže sa sem musíte často vracať. Okrem toho sa k lepšiemu vybaveniu dostanete iba cez vylepšovanie a výstavbu vo vašom sídle, čo si žiada nemalé investície. Znovu sa musíte trepať naspäť, teleportov je len minimum.

Mohlo by sa zdať, že vedenie rozrastajúcej sa komunity necháte na vašich členov. Neskôr si otvoríte možnosť záprahov, kde máte miesto psov vlkov (tých oslobodíte pri dobíjaní nepriateľských sídiel), no k tomu je cesta tŕnistá a ani to nevyrieši hlúpe vracanie sa späť. Okrem toho vás čaká boj. Napriek reklamovanému modelu je podobnosť s Dark Souls skôr zbožným želaním. Je síce pravdou, že každý zásah bolí a s arkádovým vrhaním sa na nepriateľa nepochodíte, no možnosti ako a s čím bojovať sú obdobne ako v budovaní, výrobe a vlastne vo všetkom, skromné. Slabý útok, silný útok, kotúľ do zvolenej strany. Výsledkom je, že okolo protivníka krúžite, používate takmer výhradne len silný útok, ktorý vám síce zožerie takmer všetku staminu, no vždy vám ostane na kotúľ od protivníka. Monotónne bojovanie má ďaleko od zábavného a taktického kultu japonskej produkcie.

Technické spracovanie si drží vysoký štandard, čo môžete posúdiť z okolitých obrázkov alebo videí. Neobsahuje žiadne výrazné chyby, veď Unreal Engine. Tak ako nevtieravá hudba. Dabing má svoje medzery a občas je neosobný. Omnoho viac kritiky si zaslúži ovládanie. To, že hrdina nedokáže vyskočiť na niekoľko desiatok centimetrov vysokú kryhu a musí objekty obchádzať ako v bludisku, sa dnes už tak často nevidí. Neviditeľné bariéry len podtrhujú celkový dojem umelého sveta. Pohyb a ovládanie postavy je ťažkopádny, čo je však nič oproti užívateľskému rozhraniu. Neustále musíte sledovať a preklikávať sa cez mnoho menu, manuálne vkladať šípy z inventára do správneho okienka (maximálne však tucet, to aby ste sa nezačali nudiť), pri potvrdzovaní akcie je nutné držať klávesu (hrali sme PC verziu, nie konzolovú), ovládanie výstavby je nemotorné a nevyužíva myš.

V snahe pridať do hrateľnosti ešte čosi viac, a to rogue-like princípy permanentnej smrti. V survival žánri s dôrazom na bojovú zložku v štýle Dark Souls nie práve najšťastnejšie riešenie. Na začiatku si môžete zvoliť, či chcete hrať exploračným spôsobom a teda vyššie uvedený postih sa vás nebude týkať alebo po troch skonaniach si resuscitovaní dáte jednotlivé tančeky odznova. Je pravdou, že niektoré suroviny vám ostanú v batohu (vylepšovaním postavy v špeciálnom strome) a nemusíte získať všetko znovu, no procesy vedúce k postupu hrou je potrebné absolvovať opakovane. Malo by to zmysel, ak by ste sa každou smrťou posunuli ďalej, odhalili niečo z príbehu, neustále napredovali a otvárali si nové možnosti. Lenže vo Fade to Silence sa nič také nedeje: zápletka je chromá, možností biedne. Smrť navyše prichádza často nečakane - niektoré entity reagujú na diaľku, takže vám na hlavu môže spadnúť vrak auta, pri obsadzovaní vám časť zdravia maximálneho zdravia ubudne, proti presile je náročné sa brániť, nehovoriac o nových protivníkov. Aj v Dark Souls ste na správnu taktiku prichádzali krvou a trpezlivosťou vykúpenými skonaniami.