Funcom si s Conanom nedá pokoj, ale tentoraz sa z MMO sféry presúva k stratégii, ktorú pripravili veteráni z Petroglyphu. Tí sú v tomto žánri doma, ale aj tak sme boli zvedaví, do akej miery úspešne sa im do RTS podarilo implementovať známeho barbara z Cimmerie. Výsledok je naozaj zaujímavý a nerobí svalnatému bojovníkovi ani jeho literárnemu autorovi hanbu.

Conan Unconquered je po obsahovej stránke skôr menšia hra, a preto ani cenovka nie je prehnane vysoká. Teda ak sa nerozhodnete pre Deluxe edíciu, kde za príplatok 10 € dostanete tretieho hrdinu Kalanthesa, skin kráľa Conana, e-knihu a digitálny soundtrack. V hre sú teda voľne prístupní dvaja hrdinovia. Prvým je, samozrejme, Conan, alternatívou jeho životná láska, bojovníčka Valeria. V kampani si pred každou z piatich misií, prípadne samostatnou hrou s vlastnými nastaveniami, vyberiete jednu z týchto postáv a ide sa na vec.

Päť misií v ťažení nie je veľa. Navyše zistíte, že neobsahujú žiadny príbeh a už vôbec nie tradičný postup, kde by ste sa dopracovali k nejakému kľúčovému cieľu. No prídete aj na to, že tu klasická kampaň ani veľmi nie je potrebná. Hra skôr inklinuje k tower defense štýlu a každá mapa je založená na tom, že musíte odolať viacerým vlnám nepriateľov. Ak prežijete posledný nápor, zvíťazíte. A verte, že to trvá oveľa dlhšie, ako by ste čakali a vyžaduje to veľa úsilia a kumštu. Najmä posledná misia je mimoriadne náročná a je pravdepodobné, že vás nepriateľ opakovane vypáli do tla. No aj tak bude hra skôr či neskôr potrebovať ďalší obsah, aby sa nezunovala.

Conan Unconquered sa však neobmedzuje sa len na stavanie obranných vežičiek, pascí a opevnení. I keď toto je jeden zo základných pilierov hry. V prvom rade musíte vybudovať sebestačnú základňu s funkčnou ekonomikou a dostatkom surovín. A ak budete mať trochu času, čo teda nebudete, môžete prekutať odľahlejšie časti mapy a vybojovať si truhlice od neutrálnych kreatúr, ktoré často majú aj hniezda. Alebo sa pustíte rovno do mega silných strážcov, aby ste získali nejaké artefakty. Väčšinou sa ale poobzeráte len po blízkom okolí, aby ste našli miesta na ťažbu dreva, kameňa, železa a hviezdneho kovu z meteoritov. Mapy sú náhodne generované, takže rozmiestnenie surovín býva rôzne.

V hre nie sú žiadni robotníci. Vyberiete si stavbu a umiestnite ju v dosahu vlajočiek - štandard, ktorými si rozširujete územie a zvyšujú vám aj veliteľské body. Tie sú nevyhnutné na produkciu jednotiek aj ďalší rozvoj sídla. Stavba sa samovoľne dokončí a ak je to baňa, lom na nerasty, príbytok lovcov alebo pole na jedlo, stajne na zvieratá, automaticky sa začnú generovať prírastky. K tomu je tu ešte zlato generované centrálnou budovou, ktorá nesmie byť zničená a chatrčami, čo sa dajú vylepšiť na elegantnejšie domčeky. Pristavíte kasárne na produkciu vojakov a chvíľu si s tým vystačíte. Potom ale treba myslieť na budovy na výskum nových technológií, rozhodne umiestnite tržnicu na výmenu surovín, pribudnú rôzne druhy obranných veží a pascí, pokročilé jednotky a v ideálnom prípade aj elitný avatar.

Je toho naozaj veľa a spájané do produkčných reťazcov, ale sotva v misii využijete všetko. Financie a suroviny totiž musíte investovať aj do armády, ktorá v boji umiera a na opravu obranných múrov, inak vás ďalšia vlna nepriateľov prevalcuje. Navyše zhotovením objektov a naverbovaním vojakov vaša investícia do nich nekončí. Prakticky za všetko sa vám neustále odpočítavajú náklady na údržbu a žold. A nie sú to len peniaze. Napríklad za ľahkú kavalériu pravidelne platíte zlatom aj zvieratami, za lepšie príbytky sa vám odpočítava drevo a podobne. Na prvý pohľad všedná výstavba základne je v skutočnosti veľmi prešpekulovaná a jednotlivé zložky a budovy sú na sebe veľmi závislé. Akonáhle vám čosi chýba, prejaví sa to na stabilite celej základne. Ak vám napríklad nepriatelia zničia štandardy, nemáte veliteľské body, nemôžete verbovať jednotky ani stavať chýbajúce obydlia. Môže to byť kritická situácia, z ktorej sa už nevylížete.

Prísun surovín, peňazí a kapacitu armády pritom pekne vidíte na spodnej lište. V ideálnom prípade sú tam čísla s plusom, čo značí, že v pravidelných intervaloch (po každom jednom cykle na vedľa znázornenom krúžku) vám pribudne daný počet zdrojov. Ak však máte vysoké náklady na údržbu a nedostatok potrebných produkčných budov, môžu to byť aj záporné čísla a vtedy vám suroviny systematicky ubúdajú. A keď miniete zásoby, objekty, ktoré sú na nich závislé, jednoducho prestanú plniť svoju funkciu.

Stíhať manažovať základňu a súčasne odrážať útoky nepriateľov, ktoré sú bežne vedené z viacerých strán naraz, je najmä v pokročilom štádiu poriadna fuška. Hlavne vtedy, keď sa k bežným vojakom a už nebezpečnejším jazdcom pridajú nekromanceri vyvolávajúci kostlivcov, katapulty, obrie hady a pavúky, čo pokojne prelezú zábrany, lietajúce potvory, ohniví démoni a občas aj húževnatí bossovia. Preto určite oceníte možnosť hru kedykoľvek zapauzovať a pri zmrazenom čase si pohodlne naklikáte všetko potrebné. Nastavíte výrobu, presuniete jednotky, posúdite situáciu a podľa potreby prispôsobíte svoju taktiku. Aj tak vám to ale chvíľami prerastie cez hlavu a vtedy, alebo keď si chcete celkovo užiť viac zábavy, pripadá do úvahy kooperácia s inými hráčmi. V takomto režime bok po boku s ďalšími účastníkmi bránite svoje sídlo, skúmate mapu a čelíte protivníkom.

V boji sa spočiatku môžete plne spoľahnúť na hrdinu, ktorého ste si zvolili pri štarte mapy. Je silný, veľa vydrží, prvé dve vlny nepriateľov zloží aj sám. Postupne však treba myslieť na posily. Hneď po výstavbe kasární máte bojovníkov zblízka s mečmi a vrhačky oštepov, ktoré dobre poslúžia aj neskôr. Najmä keď ich umiestnite do veží.  Čoskoro k tomu môžete pridať jazdu, kúzelníkov, nosorožce, kňažky- liečiteľky, lukostrelcov. Vzhľadom na spomínané náklady na údržbu ale budete disponovať skôr nižším počtom vojakov. Sú však efektívni v boji, najmä keď nazbierajú skúsenosti a získajú status veterána s podstatne silnejším útokom. Aj hrdina sa zlepšuje, je odolnejší a odomkne si špeciálny devastačný útok.

Účinnosť jednotiek je vyjadrená jednoduchou schémou, kde vidíte pomer medzi pechotou na boj zblízka, strelcami a jazdou.To je vlastne systém kameň - papier - nožnice, kde vidíte, proti akému nepriateľovi je jednotka vhodná alebo slabá. S týmto sme spokojní, ale horšie je to s inteligenciou vašich, no aj nepriateľských jednotiek. Keď vašim vojakom niekto vlezie do cesty, zaútočia a dá sa im nastaviť pár režimov správania, vrátane hliadkovania, ale v zásade sú nesamostatní a nespoľahliví. Často si nevšímajú nepriateľov, ktorí o kúsok ďalej plienia budovy, pri presune sa príležitostne niekde zaseknú, ak ich neustriehnete, počas boja sa vzdialia ďaleko od základne, kde pravdepodobne padnú. Musíte na nich skrátka neustále dozerať. A mohli by prejaviť viac samostatnosti aj pri hasení požiarov.

Presne tak, vaši vojaci hasia oheň, ale spravidla len vtedy, keď im označíte budovu alebo každú časť múru, ktorá je v plameňoch. Jedná sa o zaujímavý prvok hry, lenže nie úplne vyladený. Katapulty a vybraní nepriatelia sú schopní zapáliť vaše stavby (ale aj vojakov a hrdinu), ktoré treba hasiť, inak postupne zhoria. No okrem toho sa oheň postupne šíri na všetky objekty v dosahu. V prípade domov a drevených múrov to chápeme, ale je nezmyselné, že vám takto môžu zhorieť aj kamenné hradby, hoci odolajú dlhšie. A v posledných vlnách, kde neviete, kam skôr skočiť a už vôbec nemáte čas hasiť, vás vie doslova zlomiť, keď vzplanie a vzápätí padne úplne celý múr, ktorý obkolesoval vaše mesto. Možno príval nepriateľov zastavíte, ale nestihnete znovu postaviť celú obranu, kým dorazí ďalšia vlna a tá potom už rovno zaútočí na vaše vzácne budovy a je po paráde.

Niekedy skutočne stačí jediný požiar na to, aby vám vyhorela celá, prácne vybudovaná základňa. Vaši vojaci síce na hasenie nepotrebujú nosiť vodu zo studne, ale keď sa venujú ohňu, nebojujú a keď hasia, musíte im polopatisticky označiť každý úsek. V ideálnom prípade by po vašom pokyne mali uhasiť cely požiar na danom mieste a v jeho blízkosti, ibaže to nespravia. A neskutočne zdržuje a irituje, keď musíte klikať ako šialení, lebo vaši zverenci bez opakovaných pokynov iba tupo postávajú a pokojne nechajú zhorieť mesto do tla. Napokon je teda praktickejším riešením horiace časti múru jednoducho zbúrať a postaviť ich nanovo.

Zle riešená je aj stavba a oprava múrov. Zamrzí to o to viac, že sa jedná o skutočne veľmi dôležitú súčasť hry a na rozdiel od niektorých iných aspektov je navrhnutá veľmi nešikovne. Pri výstavbe hradieb je ťažkopádne najmä spájanie jednotlivých stien, pri oprave vyplňovanie miest, ktoré prerazili nepriatelia. Na mape ich totiž zle vidieť, niekedy si diery jednoducho nevšimnete a keď už ich vidíte, je problém trafiť sa tam myšou, aby ste doplnili chýbajúci kúsok steny. Neraz si uvedomíte kritickú medzeru v obrane až vtedy, keď vám cez ňu vtrhnú prví nepriatelia, ktorí hneď začnú robiť galibu v meste. A verte, že niekedy stačí jediný raz, aby vám protivník prenikol za hradby, zničil niekoľko budov a  behom chvíle sa celá vaša obrana rozsype ako domček z karát. Jednoducho nestihnete znovu naštartovať svoju ekonomiku, dostavať múry, dokúpiť jednotky a najbližšia jedna - dve vlny vás dorazia.

Napriek týmto nedostatkom je dojem z hry najmä pozitívny. Petroglyph vo svojich posledných RTS (hlavne 8-bit séria) ukázal, že mu sadnú menej rozsiahle stratégie s dynamickým postupom a potvrdilo sa to aj v Conan Unconquered. Systém hry je funkčný a vyžaduje od hráčov koordináciu viacerých činností a sledovanie svojho rozpočtu. Plus sú tu zaujímavé súčasti, s ktorými sa v RTS často nestretnete, napríklad aj rozkladajúce sa telá padlých, z ktorých sa šíri nákaza na vašich vojakov. Alebo púštna búrka sprevádzajúca istých nepriateľov, počas ktorej sa vám okrem iného zahalí minimapa, takže nemáte okamžitý prehľad o celkovej situácii. Apropo, ukladať hru môžete jedine pri vyskočení z nej von, takže nič také, že použijete save a ak spravíte prešľap, nahráte staršiu pozíciu. Skrátka keď spravíte chybu, musíte sa z toho vylízať alebo padnete na kolená.

Grafika hry nie je úplne top, ale nie je ani na zahodenie. Nepozerá sa na to zle, ale dalo by sa spraviť viac, doladiť detaily a urobiť úpravy animácií. Napríklad také katapulty sa v teréne pohybujú veľmi neprirodzene až kŕčovito. Poteší, že hra beží aj vo vysokom rozlíšení na ultra širokých monitoroch a hudba pripomínajúca filmové melódie je skvostná. Pri vyšších počtoch nepriateľov a budov však PC dostáva zabrať a môžete zaznamenať výrazný pokles framerate.