Arkádové motokárové preteky patrili kedysi k častejšie zastúpeným žánrom, no pomaly sa z trhu vytratili. Nie je to zjavne pritom kvôli ich obľúbenosti, nakoľko nám predaje ukazujú, že sa po týchto hrách stále idú potrhať milióny hráčov. Preč je doba Wacky Wheels, Diddy Kong Racing a mnohých ďalších. Dnes tu zostal len Mario Kart, ktorý kraľuje a akoby väčšinu konkurencie aj odradil, čo je rozhodne škoda. Dlho na svoj návrat do týchto vôd čakal Sonic a nedávno sme sa ho konečne dočkali v podobe Team Sonic Racing. Návrat na štartové pole však pripravovala aj ďalšia ikona, po ktorej volalo ešte viac fanúšikov ako po Sonicovi.

Crash Team Racing Nitro-Fueled je konečne tu a je to viac ako len remake pôvodného CTR z roku 1999 a to hneď v niekoľkých ohľadoch. Jednak je to z pohľadu obsahu, keďže nová hra ponúka obsah nielen z CTR, ale aj z Crash Nitro Cart a tiež z Crash Tag Team Racing. Takže sa môžete spoľahnúť na to, že je tu naozaj obrovská porcia obsahu, či už tratí, alebo aj postáv. Takto sa majú robiť remaky – vložiť do nich všetko, čo je k dispozícii. No potom je tu aj pohľad obrovského množstva úplne novej a poctivej roboty, ktorý do hry vložili borci zo štúdia Beenox, ktorí opäť dostali ukázať sa (poslednú dobu len boli len jedným zo štúdií pracujúcich na CoD).

Ak ste niekedy hrali nejakú podobnú hru, ihneď sa dostanete do hrania CTR, keďže v tejto oblasti nasleduje zlatý štandard. Nesnaží sa nejako vybočovať, skôr práve naopak ponúka overenú zábavu, aby ste sa do nej mohli zahryznúť s priateľmi aj vtedy, ak im do rúk dáte ovládač prvý raz v živote. Tým pádom sa vôbec nič nedeje, ak ste zatiaľ podobným motokárovým hrám neprepadli. Toto môže byť vaša vstupná brána a zároveň rovno jedna z najlepších, ktorej ovládanie a aj herné mechanizmy vám okamžite prejdú do krvi. Celé je to jednoduché, prístupné, intuitívne a chytľavé už v úplne prvom momente.

Hra už pri svojom pôvodnom vydaní pred 20 rokmi ponúkla príbehový režim, no teraz ho autori rozšírili. Základ síce zostal rovnaký, ale je tu toho viac a to aj vrátane nových prestihových scén. Crash totiž ani na pretekárskej trati nemá od nepriateľov pokoj a tentoraz je na ňom, aby zachránil svet. Proti nemu však nestojí Doktor Neo Cortex, ale nový intergalaktický zloduch Nitros Oxide. Ten sám seba považuje za najrýchlejšieho pretekára v galaxii a vy spolu s Crashom máte za úlohu vyviesť ho z tohto omylu. Nie je to však len tak, že ho vyzvete a vyhrávate v momente, keď vám ako prvému odmávajú šachovnicovou vlajkou v cieli.

Hra si totiž požičiava koncept príbehového režimu zo svojich skákačkových predchodcov a teda je tu jeden centrálny huby, z ktorého vyrážate do rôznorodých „svetov“. Tam na vás čaká séria pretekov a nakoniec aj duel s bossom. Až takto si vybojujete postup ďalej a nie iba ten. Zároveň si takto pre hru odomykáte nové postavičky (s ktorými môžete jazdiť), či nové možnosti úprav svojich motokár – šasi, kolesá, farby a nálepky. Zo skákačkového Crasha je tu však aj niečo ďalšie. Samozrejme, v jadre stačí vyhrať preteky a ísť ďalej. No tým to nekončí. Sú tu aj ďalšie možnosti, kedy zbierate drahokamy, špeciálne tokeny, alebo jazdíte trate na čas. Až tak dokážete hru prejsť na 100%.

Adventure režim dokážete navyše jazdiť v dvojici nastavení. To prvé je klasické, aké pamätníci poznajú z pôvodnej hry. Teda máte jednu postavu a jednu motokáru a s tým idete až do konca. Obmedzuje vás to akurát v tom, že postavy majú rozdielne vlastností, teda niektoré sú rýchlejšie, iné zas lepšie prechádzajú zákrutami a podobne. Čo sa týka motokár, tie ponúkajú skôr vizuálne zmeny. A tak si ale viete nájsť kombináciu, ktorá sa vám páči a tiež vám vyhovuje svojimi jazdnými vlastnosťami. To oceníte neskôr najmä v multiplayeri, či už lokálnom, alebo aj online, kde sa odlíšite od ostatných pretekárov.

Aj keď v príbehovom Adventure režime dokážete stráviť pekných pár hodín a hlavne si odomknúť nejaký ten obsah pre zápolenie s ostatnými hráčmi, jadro celej hrateľnosti tu tkvie v niečom inom. To najlepšie zo seba hra dostane práve v momentoch, kedy pred ňou nesedíte sami, ale vedľa vás sú priatelia. A to, či vašimi priateľmi zostanú aj naďalej, rozhodnú najbližšie tri kolá. Najviac sa tu totiž bavíte spoločne a je skvelé, že hra podporuje lokálnu delenú obrazovku pre štvoricu hráčov. Niet v hre totiž lepšieho pocitu, než vpáliť kamarátovi raketu rovno do chrbta a keď sa dostanete pred neho, dať mu zase pred nos debnu s TNT.

V prvom rade sa pred súperov dostanete vďaka svojim jazdeckým schopnostiam, kde nestačí len držať nohu na plyne, ale musíte sa naučiť aj správne skákať a hlavne driftovať, na čom si hra zakladá možno až trochu príliš. Drifty a skoky sú spojené herné mechanizmy a do hry vnášajú niečo komplexnejšie. No sú tu momenty, kedy to nie je len o schopnostiach, ale aj o náhode, ktorá je v hre reprezentovaná debnami. Čím viac Wumpa ovocia máte, tým rýchlejšie pôjdete. No a asi vám nemusím detailne vysvetľovať, čo znamená, keď vám v hornej časti obrazovky práve svieti power-upy rakety. Podobných je tu viac a môžete ich využiť ako na obranu, tak aj na útok.

V multiplayeri si viete zahrať jednoduché preteky, ale aj krátke pohárové šampionáty, no nechýbajú ani bojové režimy, kedy sa hráči rozdelia do tímov a nejde o to, kto prvý pretne cieľovú pásku, ale skôr o to, kto sa o víťazstvo v aréne viac pobije. Ponúka konkrétnych režimov je pomerne štandardná, no vedia pobaviť. Všetky ich využijete nie iba v lokálnom hraní, ale aj v online multiplayeri. Ten je však možnosťami bohužiaľ ohlodaný na kosť. Tu tú len tri možnosti – priatelia, privátna hra a rýchla hra. nie sú tu žiadne ranky, obmedzené je hlasovanie, online nedokážete hrať na delenej obrazovke a celkovo sa táto časť hry najmä na Mario Kart 8 Deluxe ani zďaleka nechytá. Čo je škoda, lebo Crash výrazne podlieza niečo, čo by sme už mohli požadovať za štandard.

Navyše to tu škrípe aj v inej oblasti a to je dizajn tratí, kde je na niektorých naozaj badať vek, aj keď graficky vyzerajú špičkovo. Vizuál však klame a dizajn niekde naozaj zastaral, pričom vás asi neprekvapí, že je to často prípad práve tratí z úplne prvej hry. Ak je nejaká pasáž náročná, je to založené len na pomerne lacných trikoch, slepých zákrutách v pravom uhle a podobne. Výzva sa do hry dá priniesť aj inteligentnejším a hlavne nápaditejším spôsobom, čo zase dokazujú iné trate v hre, po ktorých sa budete preháňať radi, či ste na prvom, alebo poslednom mieste.

Graficky sa tu nie je o čom baviť. CTR remake je najkrajšou hrou v žánri a občas, keď napríklad len sledujete priateľov v turnaji a popíjate pivo, si začnete všímať to neuveriteľné množstvo detailov, ktoré každá trať vo svojom modernom kabáte ponúka. Až vám je ľúto, že si to možno hráči ani nevšimnú, keď do toho autori investovali toľko úsilia. Vyzerá to jednoducho skvele a skvele to aj znie. Nehovorím len o hudbe, ktorá už vo svojom základe snáď ani nestarne, no aj o dabingu postavičiek, ktorý vás vráti v čase. V technickej oblasti je škoda snáď len 30 fps, keďže si myslím, že by sa z hry na aktuálnom hardvéri dalo dostať aj viac.

Je veľa vecí, ktoré môžete na Crash Team Racing Nitro-Fueled milovať. Navyše to je veľmi jednoduché. Veď sa len pozrite na zábery okolo. Stačí sa na hru pozrieť a musí sa vám zapáčiť. Po toľkých rokoch je aj hrateľnosť stále chytľavá a návyková. Jazdenie, likvidovanie súperov a driftovanie si vás získa. To celé je podporené naozaj obrovskou porciou obsahu hneď z trojice hier, takže sa nemusíte obávať toho, že by ste sa zabavili počas prvého víkendu a potom sa hry prejedli. Ak si k nej navyše viete prizvať partiu priateľov, hra vám ukáže svoje čaro v plnej kráse, kedy si rozdávate rany na trati a aj na gauči. Je však zároveň ukážkou, že niektoré veci sú dnes už ďalej. Môže to byť dizajn tratí, ktorý v niektorých prípadoch už nefunguje ideálne. Môže to byť naozaj plytký online zážitok. No aj niektoré ďalšie veci (menšie bugy, občasné lagy v online...), ktorým napríklad nepomáha ani fakt, že kým časť obsahu dostanete ako odmenu za svoje výsledky, kvôli druhej časti musíte grindovať a kupovať si tieto veci za hernú menu v obchode, kde dokonca ani nie sú všetky, ale rotujú tam.