EA prinieslo ďalší pôsobivý indie titul, a to Sea of Solitude od Jo-Mei štúdia. Znovu je to priam umelecky ladený projekt, teraz však zameraný na psychologické témy. Zaoberá sa vnútornými démonmi, vzťahmi medzi ľuďmi, v rodine a v podstate priblíži bežné problémy netradičnou formou.

Autorka hry Cornelia Geppert, v nej prepracovala svoje skúsenosti a emócie po rozchode a náležite tomu jej vniesla hlbokú citovú stránku. Skúsenosti z kreslenia komiksov jej pomohli dotvoriť hru pôsobivým vizuálom. Celé sa to dá prirovnať k Journey, Ico alebo Rime. Popri svojej ceste priam nasávate atmosféru sveta a celé to dopĺňajú dialógy rozprávajúce príbeh.

Dostávate sa v do úlohy postavy Kay, mladého dievčaťa, ktoré sa z ničoho nič objaví v zatopenom svete. Nevie, kde je, nevie, čo sa deje, nevie, prečo je z nej čierne monštrum. Má len čln, na ktorom sa plaví temnotou nevedno kam. Až pokým k nej priletí iné malé dievča, ktoré jej dá svetlo a začne ju sprevádzať týmto temným svetom.

Samotná hrateľnosť je založená na ceste loďkou, ale tou sa plavíte len medzi istými časťami mesta. Následne vždy vystúpite a môžete čakať jednoduché puzzle úlohy, ktoré musíte vo svete vyriešiť. Či už pôjde o otvorenie brány, alebo likvidáciu monštra, ktoré vám stojí v ceste. Keďže monštrá nemajú radi svetlo, práve to budete používať na ich likvidáciu. Budete musieť nájsť v prostredí miesta, kde aktivujete svetlo a následne ho nasmerujete na monštrum. Vždy to bude niekoľko svetiel.

Zároveň to ale nebude jediná herná mechanika, tie sa budú postupne rozširovať a uvidíte malých démonov, ktorým budete utekať v miestnostiach, alebo dostanete aj svojich pomocníkov, ktorí vám budú pomáhať dostať sa k neprístupným veciam. Celý základ hry však bude vo vysávaní zlých energii. To sa udeje vždy, keď prídete na istý problém, ktorý znamenali a ktorý sa už môže odstrániť. Budete ich zbierať do svojho batoha a zatvárať ich tam, aby sa už nedostali von.

Všetko to budú, samozrejme, metafory na reálne problémy ľudí, problémy Kay, ktorá postupne zistí, že monštrá sú ľudia a všetci potrebujú pomôcť. Zároveň keďže je monštrom aj ona, potrebuje pomôcť aj sama sebe. Musí vyriešiť svoje problémy. Musí vyriešiť problémy všetkých, aby sa dostala späť domov. Čaká vás tak asi 4 hodiny dlhá cesta, ktorá bude pôsobivá a plná dialógov, čo z temných démonov robia bytosti, ktoré pozná a rozprávajú o situáciách, ktoré prežili a ktoré ich dostali tam, kde sú.  Bez nejakých spojlerov môžem povedať, že sa budú rozoberať problémy v škole, so šikanou, so spolužitím detí a dospelých a ich postupnými problémami, odlúčením, ako aj témou vzťahov a nepochopeniami. 

Celé to ponúkne pôsobivý príbeh, možno však puzzle prvky mohli byť náročnejšie, ale z môjho pohľadu v tomto štýle hry ani nejde o náročnosť ako o samotnú cestu. Netreba tu čakať nejakú extrémnu hrateľnosť, treba sa orientovať na samotný svet, atmosféru a to, čo nám chce hra povedať. V tomto je to veľmi podobné hre Inside, ktorá bola tiež založená na stvárnení sveta a celom odkaze hry.

Vizuálna stránka je parádna, nie je to o detailoch, ale o art štýle, pôsobivom spracovaní prostredí, temnoty a farebnosti, ako aj o krajinách, ktoré navštívite. Všetko má svoj význam v danej časti a rôzne analógie s témou. Je tu zaplavené mestečko, vyprahnuté centrum mesta a aj ľadová krajina. Každá časť sa spája s inou časťou príbehu a inou časťou duše dievčaťa. Štýlom vizuálu pripomína Ghibli štúdio alebo Rime, ale viac dotiahnutom a detailnejšom, ako v prostrediach, tak pôsobivej dynamickej vode a aj ďalších efektoch pri herných mechanikách.

Všetko je veľmi dobre spracované a zároveň aj optimalizované až prekvapivo na túto úroveň vizuálu. Je to síce kreslene ladené, ale detaily sú veľmi dobré. Na GTX 970 to bežalo pekne v 4K - 30-40 fps, a teda o výkon pri nižších rozlíšeniach a slabších kartách sa nemusíte báť. 

Čo mohlo byť na PC lepšie vyriešené, je ovládanie niektorých prvkov. Samotné ovládanie postavy a pohyb kamery je v pohode, aj keď niekedy sa zvláštne ovládanie lode preklopí. Skôr je problém pri zameriavaní svetiel v puzzle oblastiach. Zatiaľ čo páčku na gamepade len držíte a zameriate tam, kam potrebujete, myš musíte dlho posúvať a prekladať, aby ste sa nasmerovali tam, kam potrebujete. Nie je to veľký problém, keďže nie ste časovo obmedzovaní, ale zdĺhavé a niekedy nemusíte vedieť, čo presne máte robiť. A myslím, že jeden kláves nebol preddefinovaný vôbec.

Vizuál, samozrejme, dotvára zvuková stránka, kde je hlavne dôležitý veľmi dobre spracovaný dabing postáv, ktorý sprevádza prakticky celú hru. Možno je škoda, že titulky nie sú aj v češtine, keďže textov je dosť a ak nerozumiete dobre po anglicky, môže vám vypadnúť celý zmysel hry. Do toho sa pridáva pomalá hudba podtrhujúca atmosféru.

Celkovo je Sea of Solitute pôsobivou cestou do ľudských vzťahov v parádnom vizuálnom prevedení a aj so zaujímavými hernými mechanikami. Hra nie je dlhá, ale na takúto umelecky a psychologicky ladenú záležitosť sú 4 hodiny akurátna dĺžka. Zároveň si autori ako-tak vystačili s pridávaním herných prvkov a titul nestihne byť repetitívny alebo nudný. Nečakajte však hlbokú alebo náročnú hrateľnosť. Napriek tomu je hra pôsobivá a stále vám má čo povedať.