Vznik a vývoj človeka je atraktívnym námetom na hru. Aj keď je v súčasnosti Darwinova teória evolúcie druhov do istej miery spochybňovaná, čo je akýmsi trendom modernej doby, stále ponúka najprijateľnejšie vysvetlenie, ako sme sa dopracovali až k Homo Sapiens. A mohlo byť zaujímavé na vlastnej koži si vyskúšať, ako to asi prebiehalo. Mohlo, ale...

Ancestors bola ambiciózna hra. Jedna z tých, ktoré dobre vyzerajú na papieri, ale nedokázali využiť svoj potenciál v praxi. Stále je to titul, ktorý môže osloviť hráčov, ale nie masovo a ani zďaleka nie všetkých. A nie bez výhrad a ostrejšej kritiky. Tvorcovia totiž urobili množstvo prešľapov a ich výtvor je napriek určitej dávke originality v konečnom dôsledku veľmi neohrabaný a chvíľami viac frustrujúci ako zábavný.
 
Pripravte sa na návrat do veľmi hlbokej potenciálnej minulosti - o rovných 10 miliónov rokov späť. Stanete sa členom klanu našich predkov, ktorí majú oveľa viac spoločného s opicami ako s ľuďmi. A nevedia vôbec nič. Dokonca ani piť vodu z rieky, ktorá preteká džungľou, kde sa to všetko odohráva. Preberiete úlohu ľubovoľného jedinca a keď ste v blízkosti ostatných, môžete si ich prepínať a meniť. A komunikovať s nimi, čo je jeden z predpokladov rozvoja a postupnej evolúcie. Samozrejme, spočiatku sa dorozumievate hlavne pazvukmi a gestami, ktoré ostatní napodobňujú, neskôr sa vaše možnosti rozšíria, ale bude to veľmi dlhá cesta.

Väčšinu času strávite objavovaním a spoznávaním okolia, ale aj seba...a ovládania, ktoré je skutočne veľmi nepodarené a môže vám už v úvode znechutiť hru. Nedajte sa, ono sa to podá, ty si predsa voda...hop, to sme odbočili. Ale ako je to teda s tou vodou? Spočiatku sa skutočne nedokážete ani napiť - naberiete do dlaní číru tekutinu a čo s ňou? Treba ju preskúmať pomocou príslušného príkazu. Potom už môžete ochutnať a vášho chlpáča kedykoľvek napojiť. Podobne to funguje so všetkým. Až na to, že je to väčšinou realizované komplikovanejším spôsobom.

Všade okolo vás sú objekty, ktoré pri použití inteligencie vidíte zvýraznené značkami. Musíte sa na ne zamerať, priblížiť si ich, analyzovať, poobzerať. Neraz pritom využívate čuch, sluch, zmyslové spoznávanie. Zistíte, že niečo z toho sa dá jesť, ale môže to mať aj pozitívne alebo negatívne účinky. Význam kameňov a konárov spoznáte až neskôr. Takýmto spôsobom aj nájdete úkryty, ktoré využijete napríklad pri schovávaní mláďat a zoznámite sa aj s novými lokalitami, ktoré potom pôsobia bezpečnejšie. Aj keď nie vždy také sú. V húštinách sa totiž ukrývajú hady, pobehujú diviaky, občas vyskočí šabľozubý tiger alebo z rieky krokodíl. No stále je to menej stresujúce ako úplne neznáma oblasť, ktorú vnímate v šere a s preludmi okolo vás. Bežný jedinec sa začína báť a ak včas neopustí takúto zónu, podľahne hystérii. Pomôcť môže dopamín. Staršie a skúsenejšie jedince alebo skupinky ale vedia strach z neznáma prekonať.

Stretnutie s predátorom nemusí byť osudným. Spočiatku síce dokážete len uskakovať, ale väčšinou to stačí na útek po zemi, ale radšej po stromoch, kde sa cítite viac doma a môžete pohodlne šplhať aj skákať z konára na konár. No málokedy zdrhnete bez zranení. Polámané kosti sa pomaly zahoja a vyprchá aj jed, ale otrava spôsobí veľmi rozostrené videnie. Hojenie často urýchli pitie vody alebo spánok. Pritom rýchlejšie ubieha čas, ktorý počíta vaše prežité dni a plynulo prechádza z dennej do nočnej doby. Ale stávajú sa aj ťažké úrazy, ktoré už nerozchodíte, hoci neumriete hneď, ale až po niekoľkých (herných) hodinách. V takom prípade jednoducho pokračujete v hre s iným jedincom, kým vo vašom klane nejakí sú.

A tu sa dostávame k dôležitému, vlastne tomu najdôležitejšiemu prvku hry. Množenie je kľúčové nielen na zachovanie rodu. Bez mláďat nie je možný žiadny progres. Preto je jednou z primárnych úloh naučiť sa plodiť deti. Možno to znie trochu komicky, no v hre to prebieha skôr tragicky. Neviete totiž ako na to, je to - tak ako ostatné veci v hre - dosť komplikované a nepodarená výuka vám to zrozumiteľne nevysvetlí. Tak ako vám poriadne neobjasní ani iné súčasti. Takže ako na to? Vyberiete si osamelého samca a samicu, ktorá musí byť plodná. Následne si opakovaním škrabkaním jej kožúška s vyberaním blšiek vybudujete puto. Niektoré pokusy pritom môžu byť neúspešné a treba sa ďalej snažiť. Potom sa presuniete k ležovisku. Spať sa dá prakticky všade, ale na určité úkony je skrátka nevyhnutné použiť primárny pelech, hoci sa zásadne nelíši od okolia, len je trochu vystlaný listami. Potom už len použijete príkaz na párenie a rovno sa dá zadať aj pôrod. Hra sa posunie v čase o 15 mesiacov a „bejby" je na svete a už aj pekne čulé.

Chlpatými deťmi teda udržujete pri živote svoj rod. A pomocou nich prenášate aj genetický materiál aj s nadobudnutými schopnosťami a mutáciami. Nedeje sa to automaticky, na progres v evolúcii a čase sa musíte najskôr pripraviť. Všetko čo zažijete a čo sa naučíte, sa zaznamenáva. Dokonca aj to, keď uvidíte súboj predátorov medzi sebou. Je dôležité, aby ste pri vykonávaní činností a skúmaní mali pri sebe svojich drobcov - dajú sa pohodlne prenášať na chrbte. Iba deti totiž kumulujú neurónovú energiu potrebnú na vývoj klanu.

Evolučné procesy potom nastavíte v primárnom pelechu. Objavia sa tri sekcie - evolúcia, generácia a neurónová. Nadobudnutú energiu použijete na osvojenie odomknutých schopností, medzi ktorými je napríklad motorika a možnosť používať a prepínať si obidve ruky. To vám umožní kombinovať predmety a získať tak nové poznatky aj veci. Ak ste pripravení na väčší pokrok vo vývoji, schválite prechod na ďalšiu generáciu, čím sa posuniete v čase o 15 rokov. A môžete aj potvrdiť evolučný skok, ktorý vo forme započítaných rokov vyhodnotí vaše doterajšie počínanie, splnené ciele a znalosti a posunie vás ďalej do budúcnosti. Kalkuluje sa aj s počtom narodených  detí, no aj uhynutých kusov, ktoré sťahujú do mínusu. A ak ste šikovní, dostanete aj bonus za rýchlejší progres ako bola vedecká prognóza.

Keď to tak čítate, možno to neznie zle, lenže skutočne väčšina vecí je prevedená do praxe veľmi ťažkopádne. Mnohé súčasti by sa dali urobiť pohodlnejšie a praktickejšie, ale tvorcovia z nich urobili frustrujúce úkony, ktoré zabíjajú zábavu.  Akoby si povedali, že načo majú veci robiť jednoducho, keď sa to dá aj zložito. Spoznávanie podnetov v okolí je o viacstupňovom preklikávaní a stláčaní tlačidiel, pri ktorých záleží aj na tom, či ich podržíte alebo len ťuknete. Konfrontácia s predátormi vyzerá ťarbavo. Jednak ich väčšinou ani nespozorujete, len keď vás už seknú, no a potom uhýbanie pred nimi vyzerá prinajmenšom čudne. Skokové zábery a kŕčovité pohyby v týchto momentoch pôsobia veľmi neprirodzene.

V tábore vás ide trafiť šľak, keď sa pokúšate zachrániť napadnutého jedinca a odlákate dravca, no váš druh namiesto úteku len tupo civie a čaká, kým sa šelma nevráti, aby ho dorazila. Správanie vašich súkmeňovcov je strojové, umelá inteligencia biedna a vôbec nezohľadňuje pud sebazáchovy, ktorý je prirodzenou súčasťou živých organizmov. To pokus o simuláciu ľudskej evolúcie značne degraduje. K tomu si pridajte chudobnú náplň obmedzenú na nekonečné opakovanie niekoľkých procesov a bez zmysluplnejšieho cieľa. Nečudo, že sa hra stane monotónnou a záujem hráča postupne opadne.

Graficky je to solídne, ale nič výnimočné, väčšinou sa pohybujete v džungli, ktorá mohla byť spracovaná ešte o niečo lepšie. Ale občas sa naskytnú zaujímavé pohľady, najmä pri výhľade z výšky na brale a v korune stromu, v spojení s oblohou v optimálnej fáze dňa. Ako už bolo spomenuté, pohyby postáv neraz pôsobia kŕčovito, obzvlášť pri konfrontácii s predátormi a uhýbaní pred nimi. Alebo pri kolízii s určitými objektmi. Zvuky džungle sú poskromné, čakali by ste viac škrekotu a prejavov života. Väčšinou počujete vaše pazvuky alebo vrčanie dravcov, ale spravidla až vtedy, keď po vás tvrdo idú. Hudba s píšťalami a tlmeným bubnovaním v štýle domorodých kmeňov je priliehavá, ale časom sa vám zunuje a zrejme ju vypnete.