Nové IP sa nerodia ľahko žiadnemu majiteľovi platformy, ani štúdiu. A platí to aj pre Nintendo, ktoré nemá problém varírovať starých známych do rôznych smerov. Ale prísť s niečím originálnym či nevídaným, to je iný kumšt. Switch sa dostal po dva a pol roku do skvelej pozície (40 miliónov predaných kópií) a dáva šancu už aj iným žánrom alebo tvorcom na pretavenie odlišných ideí.

Daemon X Machina má na pohľad povedomý štart – k našej Zemi sa priblíži obrovské vesmírne teleso a páli devastačnú vlnu, ktorá zrúti Mesiac a mení náš povrch nadobro. Minimálne polovica planéty sa mení na dezolátnu púšť, čo slúži na vytvorenie bojiska, kde sa stretávajú domáce jednotky s inváziou bez zľutovania. Nie je to márny sci-fi koncept, hoci už neraz použitý – a kto by mohol spracovať futuristickú víziu lepšie ako Japonci, ktorí milujú robotov a ľudské esá, ktoré vstupujú do kovových útrob, aby bojovali o prežitie. Hneď na začiatku si volíte hrdinu/hrdinku a 10 minút môžete stráviť výberom jej vizuálu i odevu. Pohybujete sa po základni a z pohľadu tretej osoby prejdete aktívne miesta – vysoký stĺp slúži na prístup k misiám, tam ďalej čaká hangár s výzbrojou i vašimi mašinami a obďaleč sa dá prejsť rovno do on-line bitiek.

Po úvodnej prechádzke sa dostanete k prvej misii, kde s pomocou dvoch mentorov vyrážate páliť do iných jednotiek a učiť sa pravidlá boja. A v tom momente ste už nasúkaní do veľkého mecha, ktorý núka poriadny arzenál a umožní vám prekonávať aj veľké vzdialenosti. Spravidla na vás hovorí mentorský hlas Four, ale neskôr sa pripoja aj ďalší borci, zväčša sú to hrdinské archetypy, ktoré majú na mechanickej paži kvantum zárezov, veľa skúseností, občas silné reči, ale na začiatku je to pochopiteľné, keď sa iba dostávate do varu.

Patríte ku skupine elitných žoldnierov, ktorých si najímajú rozličné frakcie na plnenie rozličných úloh: občas niečo zachrániť, inokedy útočiť, vyhladiť počet nepriateľských jednotiek alebo sa starať o vzácne elementy na vašej strane.Čím ste ďalej, tým viac mien sa dozvedáte a snažíte sa zaradiť svojich súpútníkov. Práve tu sa prejaví japonská scenáristika, ktorá do akčnej hry prenáša istú dávku pátosu, hrdinstva i osudových chvíľ.

Na druhej strane náplň misií je pomerne jednoduchá: vletieť na bojisko, zničiť určitý počet jednotiek i prežiť. Váš ukazovateľ zdravia je zdanlivo obrovský a od začiatku má okolo 10 000 HP, ale hneď prvé misie ukážu riadnu presilu – na bojisku čaká 20 i 40 jednotiek, medzi ktorými lietate. Radi sa zgrupujú, sú nepríjemní na kontakt a keď si už myslíte, že ste dvoch skolili, zrazu máte za chrbtom ďalších. Akčná náplň je jasná, často si pýta od vás aj šikovný pohyb, zber munície alebo odpáliť istý artefakt, vďaka ktorému sa objaví aura, čo vám dokáže znova nabiť HP. Arzenál ráta so zbraňou pre ľavú i pravú končatinu, tak môžete páliť v duálnom móde a striedať silnejšie zbrane s tými, ktoré majú nábojov za celé hrste.

Bojiská sú pomerne rozsiahle a na Switch pomery sa snažia pôsobiť robustne, čo často vedie aj k zvládnutiu v pohybu v priestore. Mapy využívajú tretí rozmer a element hĺbky: s robotickou výbavou môžete vyskočiť na úroveň budovy a keď stlačíte skok znova, už lietate nad nimi. Vznášať sa nad budovami je fajn a uľahčí to orientáciu, lebo na zemi pri korčuľovaní medzi jednotlivými objektmi často pojem o miestach strácate. Tam hore sa však oveľa ťažšie bojuje, lebo vtedy musíte zvládať pohyb v 3D, meniť neraz hĺbku, hľadať si lepšie pozície pre paľbu do nepriateľov. Našťastie sa celkom dobre zameriavajú a nie je problém zdolať poltucet pri jednom útoku, len treba umne zameriavať, držať ciele a používať zbrane. Nie je ťažké dostať sa nahor, ťažší býva taktický zosun nadol do správnej výšky, keď zistíte, že niekto páli po vás nielen zhora, ale už aj zdola.

Vaše ciele sú spočiatku jednoduché: vyraziť na bojisko a zničiť istý počet jednotiek. Na minimape sa snažíte vyčítať, koľko cieľov je v tesnej blízkosti a kde sú všetky ostatné. Hemží sa ich dosť a dostaví sa aj vyššia dynamika misií: prichádzate s istou sériou úloh, ale po ich splnení dostávate ďalšie zadania. Alebo sa objaví nejaký miniboss uprostred misie a ešte väčší na konci. Boj proti stagnácii nie je márny.

Napriek tomu cítiť po 5-6 hodinách opakujúcu sa náplň. Výhoda je v trieštení na príbehové i voľné misie. Naplní sa handheldový duch hrania – dáte si 1-2 misie a môžete ísť spať. Alebo strávite s hrou celý večer a po hodinke sa vám začínajú misie pliesť. Je to daň za kratšiu dĺžku, ale zároveň sa autori nedokážu vymaniť z podobnej náplne a príbeh sa nezmení do nevídaných šokujúcich zvratov. Hra má v sebe niečo, čo vás na jednej strane trošku unaví a na druhej vráti späť, kampaň či aspoň základné misie mnohí hráči zoberú.

Existujú viaceré druhy misií, ktoré testujú vaše skúsenosti. Najprv je väčšina zameraná na boj proti presile menších cieľov, ktoré padajú rýchlo k zemi. Druhým typom je boj s konkurenčnými žoldniermi, čo je výborný nápad, tam naplno využijete aj vaše zameranie hrdinu. Vy a váš konkurent sa môžete často pustiť do seba už len kvôli rovnakému zadaniu – a zatiaľ čo bežní menší nepriatelia sú zdolateľným sústom, pri iných žoldnieroch čelíte zhodnému štýlu boja: podobná rýchlosť, pohyb, sčasti výbava zbraní. Najmä vysoká aktivita býva prekážkou pri ich zdolávaní, lebo iné jednotky sa poddajú ľahšie.

Napokon sú tu misie, kde dorazia Obrovskí bossovia cez pol displeja. Boj s nimi prebieha prirodzene inak, je viac taktický ako frenetický a hľadáte slabiny nepriateľa, volíte stratégiu oslabovania jeho častí a postupnej porážky. Keď sa objaví prvý raz, ste takí slabí a neskúsení, že vám musia pomôcť iní bojovníci.

No dajte hre čas a vyšvihnete sa na vyššiu úroveň. Hoci po 10 hodinách máte pocit, že misie sa opakujú, práve vyšší level a možnosť pracovať so svojimi mechmi (Arsenalmi) vás utvrdí, že nehráte zbytočne. Získavate silnejšiu výzbroj a rôzne druhy, takže pred misiou sa treba starostlivo rozhodnúť, aký typ si zoberiete a čím ho vyzbrojíte. Voliť si môžete dve hlavné zbrane a dve vedľajšie, ktoré vytasíte v prípade zmeny súpera. V hangári môžete tráviť viac času, ak sa zameriate na ďalšie partie mecha: výzbroj ramien, hlavu, vrchné i spodné končatiny. Kto si chce vypiplať napríklad troch rôznych mechov podľa typu súpera, ten luxus dostane. A potom môžete vyrážať do boja v štýle, že ak nezaberie jeden a misia končí neúspechom, okamžite ju môžete reštartovať a nabehnúť s iným typom, ktorý môže priniesť viac šťastia.

Tento systém funguje najmä pri bežných misiách a bossoch – lebo súboje s ostatnými žoldniermi ostávajú nevyspytateľné. Nikdy neviete, na koho narazíte: či sa oplatí mať skôr väčšiu kadenciu a viac zbrani alebo staviť na rakety, čo by ľahšie rozmetali súpera, ak bude ochotný na chvíľu zastať. Väčšia pohyblivosť je najväčšia výzva, mechovia nie sú ľahko ovládateľní. Na druhej strane boj mecha proti mechovi ponúka najikonickejšie časti hry.

Štruktúra je zrejmá. Jedno menu núka misie: hlavné so stupňom zobrazeným písmenom a vedľajšie, kde môžete naberať skúsenosti a trénovať. Hra nepýta veľa grindu, ale na druhej strane tuhé misie a protivníci vedia prekvapiť. Osobne som bral každú misiu rad za radom, istá pestrosť sa objaví aj vo vedľajších – je cítiť, že autori ich neodflákli. A kopu času medzi misiami trávite na základni a v hangári, kde si môžete piplať mechov, hrať sa so súčiastkami, investovať a zvažovať či do misie zoberiete aj ďalšiu pomoc, no tá si pýta prachy. Dilema znie: prijmete pomoc a časť odmeny im dáte alebo budete skúšať na vlastnú päsť?

Ak ste dlhoroční hráči z éry PlayStation 1 a 2, sčasti sa u vás dostaví pocit deja vu, že niečo také podobné ste hrali. Áno, za Daemon X Machina stojí tvorca série Armored Core a cítiť to vo viacerých aspektoch – svet a príbeh sú síce nové, ale povedomú hrateľnosť z pamäte nevymažete. Pre nových hráčov nejde o žiadne mínus, je tu akčná hra o bojoch a manažmente robotov, aká tu pár rokov chýbala.

Napokon ešte malý postreh pre všetkých, ktorí hrali demo. Od pôvodnej alfa verzie sa hra citeľne zlepšila a najmä zrýchlila. Cítiť to na pohybe mechov, ich ovládaní a aj presnosti mierenia či streľby. Grafika, svet a náplň pár misií sa síce nezmenila, ale celkový pocit z hrania áno. Určite teda nelámte nad hrou palicu kvôli vlaňajším skúsenostiam, radšej si stiahnite nové robustne demo.

Daemon X Machina je titul ako zo starých čias a hrateľnosť má zakotvenú v minulých generáciách. Nie je to márny pokus, lebo na súčasný herný systém prináša novú akčnú taktickú hru pre milovníkov robotov, apokalyptických bojov a najmä systém kratších misií je ako šitý pre Switch a hranie v pohybe. V tom smere je Daemon X Machina dobrá exkluzivita – no nesadne každému, niektoré momenty sú frustrujúce a svet v konečnom zúčtovaní nie je taký bohatý. Koncept funguje a určite si zaslúži ďalší rozvoj.