Kto by nepoznal Johna Wicka, parádnu akčnú filmovú sériu, v ktorej sa nezastaviteľný Keanu Reeves mstí za smrť svojho psa? Po úmrtí svojej ženy chcel mať už pokoj, chcel zavesiť zabíjanie na klinec, ale znovu bol do toho vtiahnutý. Nedobrovoľne a nasilu. Tí čo ho poznajú ako Babu Yagu, vedia, že sa majú začať báť.

Budú sa báť ako na plátne v prichádzajúcom štvrtom filme, tak teraz aj v hre John Wick Hex. Hra však nie je veľká FPS alebo TPS akcia, ktorá by sa k filmu veľmi hodila, ale prekvapivo malý titul. Presnejšie taktická ťahová stratégia, ktorá zmiešava X-Com a SuperHot štýly, ale zároveň ich obohacuje o vlastné prvky.

Titul tak ponúkne ťahovú hrateľnosť, v ktorej budete taktizovať s Johnom a pomaly prechádzať krížom cez ulice a domy, zbierať zbrane, strieľať nepriateľov a prípadne ak budú blízko, rovno ich biť. Nápad tam je, zaujímavé spracovanie tiež, ale celkovej hrateľnosti chýba hĺbka, možnosti a aj tá pravá John Wick atmosféra

Rovno rátajte s tým, že John Wick Hex je menší indie titul, ktorý neposkytne veľkolepé spracovanie, aj keď na druhej strane ponúkne netradičný pohľad na túto značku aj so svojím príbeh. Príbeh je tu rozdelený 7 kapitol a v každej je okolo 5-6 misií poprepletaných komiksovými animaciami rozprávajúcimi o pozadí boja. Uvidíte hlavne známe postavy z filmov polemizovať o tom čo ich čaká, keď sa na nich rúti John Wick. Je to také štandardné pozadie John Wick série, pričom základ tvoria práve boje a veľmi efektne prevedené zabíjanie.  Tu to však skončilo niekde na polceste.

Budete sa tak s Johnom zakrádať prostrediami, pomaly postupovať vpred po šesťuholníkových políčkach, opatrne nazerať za rohy, či neuvidíte nepriateľov a ak áno, rozhodnete sa, či ich zastrelíte, alebo budete šetriť náboje a vyskúšate si na nich svoje bojové umenie. Všetko funguje cez jednoduché základné príkazy, kde máte len možnosť streľby a boje, s pridanou možnosťou čakať, skrčiť sa, alebo sa skoncentrovať. Každý prvok a každý pohyb zaberie určitý čas, keďže celá hra ráta úkony v sekundách. Je to zaujímavé poňatie tohto štýlu. Zároveň je pohyb simultánny s nepriateľmi s tým, že sa zapauzuje len pri krízovom momente, napríklad keď uvidíte protivníka. Vtedy vám hra dá vám možnosť výberu akcie. Podobne zastane po streľbe, ktorú budú nepriatelia opätovať a dá vám možnosť výberu ďalšieho kroku. Takto budete musieť postupne likvidovať desiatky nepriateľov v leveloch a miestami aj odolnejších bossov.

Na to, že autori robili taktickú hru, je taktických možností prekvapivo málo. Typ streľby je len jeden, nemáte možnosť napríklad presne zamerať aj za cenu, že by ste stratili viac času, nemáte ani možnosť niesť dve zbrane. Môžete len vystreliť z aktuálnej zbrane, alebo hodiť zbraň po protivníkovi. Pričom ak ste pri ňom blízko, máte viac možností, a to odtlačiť ho, udrieť, zhodiť alebo uhnúť. Je to oproti streľbe oveľa bohatšia ponuka, ale paradoxne z toho budete používať primárne takedown, ktorým takmer určite nepriateľa zložíte, ostatné odtláčania a údery sú neisté a často len zbytočne zaberajú čas. Viete síce s nimi taktizovať, ak máte viac neozbrojených protivníkov pri sebe, ale akonáhle je niekto so zbraňou, už je to zbytočná strata času. Čo však úderom chýba, je možnosť ich zreťazenia, a tak musíte neustále nastavovať ďalší, aj keď ste v obkľúčení nepriateľov.

V leveloch si tak musíte poradiť len so základnými možnosťami, ktoré umožňujú iba obmedzenú taktiku a často sa hrá o náhodu. Už len samotné rozostavenie nepriateľov na začiatku je náhodne vyberané z preddefinovaných postavení. Často sa vám stane, že budete level prechádza 10-20-krát, aby ste skončili s rozumným zdravím. Zdravie sa totiž po leveloch neregeneruje a musíte s ním prejsť celú kapitolu. Čo nie je jednoduché a na jednej strane je to výzva, na druhej strane neustále opakovanie môže ísť na nervy. Hlavne ak máte málo zdravia, už rovno musíte resetnúť celú kapitolu, keďže vrátiť o level sa nedá a nie je tu ani žiadny save game systém. 

Zároveň sa hra od začiatku do konca prakticky nemení, nepribúdajú nové možnosti a to čo vidíte od začiatku, vás bude sprevádzať až do konca. Stereotyp a repetitívnosť nastane veľmi rýchlo. Jediné malé oživenie je možnosť vyberať si bonusy medzi kapitolami, kde si viete za získané mince kúpiť napríklad nižšiu šancu úspešného zásahu od nepriateľov, zrýchlenie  niektorých úloh, alebo sa niekedy dajú kúpiť lekárničky. 

Grafika je pôsobivá, aj keď rovnako ako hrateľnosť je postupne stereotypná. Fialové, modré a šedé odtiene ulíc a budov vás budú sprevádzať celou hrou. Na druhej strane, umelecky to má štýl a spolu s postavami to k sebe pekne sedí. Navyše po misiách si viete spustiť aj replay, ktorý vám misiu ukáže plynulo v akčnom pohľade. Teda plynulo ako plynulo, sú tam seky po každom šesťuholníkovom kroku, čakanie a statické váhanie. Dá sa to pozrieť, ale má to ďaleko od plynulej akcie, nakoniec ako celá hra

Celkovo je John Wick Hex zaujímavý počin, ktorý na chvíľu fanúšikov Johna Wicka zabaví a umožní im ponoriť sa do taktického myslenia postavy. Neskôr však už začne byť stereotypný, bez výraznejších nových prvkov alebo nových stratégii. Akčne poňaté replay záznamy sú síce zaujímavým prídavkom, ale vo výslednom štádiu pohyb po šesťuholníkoch nevyzerá veľmi prirodzene. Nápad na hru nebol zlý, ale mohlo to byť viac dotiahnuté a prepracované v možnostiach hrateľnosti.