The Tiny Bang Story sa tvári ako malá sympatická hra na Switch. Má sotva 200 MB, takže srdce vám poskočí už pri rýchlej inštalácii a že ani nezožerie veľa pamäte. No zdanie trošku klame, ak očakávate novinku s prepracovanou Switch hrateľnosťou – Tiny Bang vyšiel na PC a neskôr aj iOS pred ôsmimi rokmi a je to rokmi prevetraný titul, ktorý núka veľa puzzle, trošku premýšľania a slabší dej.

Áno, hru nájdete v kolonke puzzle/adventúra, ale na príbeh sa veľmi sústrediť nedá. Tiny Planet je titulné miesto, kam narazí asteroid a rozmláti svet na drobné kúsky. Vašou úlohou je zložiť celý svet dokopy a štruktúra sa rýchlo vyjasní: hra má päť kapitol, každá slúži ako uzavretá oblasť rozdelená na niekoľko obrazoviek, kde čakajú rozmanité logické úlohy. Napríklad na začiatku prvej kapitoly vás hra učí dotykové ovládanie a že sa dá presúvať medzi viacerými obrazovkami, ale na to slúžia aktívne prvky. Najprv ich máte k dispozícii, ale rýchlo narazíte, že ďalej sa ísť nedá, kým niečo nesplníte.

Na začiatku to vyzerá jednoducho: niekde má byť pohodených 25 kúskov puzzle. Poviete si, fajn, stačí ich nájsť na obrazovke a vyklikať. Lenže na prvej obrazovke sú štyri, ďalej možno päť a to je všetko. Ak stlačíte Y, zablikajú aktívne prvky na displeji a to už začínate tušiť, že sa hrateľnosť zamotá. Je tu napríklad číselný panel, kde zrejme treba naťukať trojmiestny kód, ale nemáte šajnu o postupnosti. Ale po 15 minútach naň vyzriete, lebo objavíte tabuľku, kde sú rozličné čísla. Ťukáte na ne, nič sa s nimi nedeje. Ale keď zrazu vysvietite dve rovnaké, vznikne pár, spárované čísla zmiznú a po chvíli ostanú iba tri aktívne, hoci v rôznych tvaroch: 7, palička a trojuholník. Tak bude to zrejme 713 a cvak, potom sa panel otvorí a umožní vám urobiť ďalšiu aktivitu v teréne.

Začínate iba s pár úlohami: hľadať kúsky puzzle, schodíky či vyššie uvedenú číselnú postupnosť. Ale rýchlo stúpa počet aktívnych predmetov – neskôr treba nájsť kolieska, aby ste uviedli mechanizmus do pohybu alebo osem žiaroviek. A čo takých osem častí kľuky alebo 25 fľaštičiek, aby sa vám podarilo dostať k puzzle v podobe obrázku. The Tiny Bang Story ponúka už v prvej kapitole celkom originálne nápadité kombinácie, akurát hráči s roztrieštenou pozornosťou môžu hromžiť, že je toho naraz veľa.

Má to však isté pozitíva – v izbe sedí starenka, ktorá má kľúč od truhlice. Ten sa ukáže až vtedy, keď sa vám podarí zložiť jej starý obrázok rozdelený na množstvo útržkov (klasický puzzle, kde našťastie po nájdení správnej pozície zapadá kúsok kam má) a na aktiváciu obrázku treba tých 25 fľaštičiek. Ako vidno, postupnosť je niekedy poriadne bizarná (nehovoriac o tom, že tie fľaštičky poletujú na balónoch, ktoré treba popraskať), ale ak ju beriete ako potrebné poradie na plnenie puzzle, prečo nie. A keď otvoríte truhlicu, hľa koľko je tam aktívnych prvkov: pár puzzle, kolieska do stroja alebo časti kľuky, ktoré sa hodia niekam inam. Ešteže do takej skrine sa dostanete hneď.

Tiny Bang je v tomto smere pomerne prísny, keď rozohrá viaceré priestorové hádanky naraz a musíte si lámať hlavu, kde sa objaví vždy ten posledný prvok. A v tom sa skrýva najväčší nedostatok: píše sa rok 2019 (a hoci je táto hra z 2011), adventúra tohto typu sa spolieha na hľadanie mikroskopických predmetov zapatrošených na ploche niekoľkých pixlov na miestach s podobnou farbou. Je to trýznivý pocit, keď sa vám nedarí nájsť ešte jedno koliesko, dve žiarovky či tri ohyby a už sa iba preklikávate medzi štyrmi obrazovkami a lámete si hlavu, kde dočerta sú!

Keď na vás Tiny Bang chrlí puzzle, kde musíte skladať po konci kapitoly 25 nájdených kúskov na celú plochu herného sveta, zapotíte sa, možno vám to bude trvať 10-15 minút, ale nejako obrázok zložíte. Ale keď hneď v druhej kapitole prídete ku starcovi, okolo ktorého je veľa aktívnych predmetov a vaše oči sú unavené z ich hľadania, zábava prudko klesá nadol. Vďaka piatim kapitolám je ideálne hrať iba na etapy, t.j. dať si jednu kapitolu a hru odložiť, lebo na začiatku ďalšej epizódy vám ešte nestačila opadnúť nervová sústava z prvej.

Tým, že hrá nemá poriadny príbeh a kapitoly sú iba zložené zo síce pekných, ale nesúvisiacich lokalít, kde čakajú puzzle, mechanizmy i predmety, vlastne ani nevadí, že budete hrať na etapy. Je však škoda, že keď si autori dali toľko námahy a našli pomerne nápadité puzzle (väčšina skladačiek a mechaník je fajn), zvyšnú hrateľnosť zabíjajú núteným hľadaním „pidipredmetov", ktoré radosť z hry znižujú. Potom sa už darmo posudzuje aj pomerne pekná estetika, grafika v lokalitách alebo štylizácia postáv...

The Tiny Bang Story by sa potreboval tých mini predmetov zbaviť alebo implementovať lupu či iný nástroj, ktorý by vás zbavil nervozity z toho, že musíte tráviť zbytočne veľa času obhliadkou tých istých miest. Zrejme môže za to samotná Switch verzia, kde som neraz klikal aj desať ráz na predmet, lebo podľa tipov tam určite mal byť, ale hra ho tvrdohlavo odmietala aktivovať či zobrať z miesta. To sa už pýtate sami seba, či hra na tento systém patrí – vyzerá výborne, tlačidlá fungujú, ale dotykové ovládanie už menej a reálne na ňom je hra postavená. Keď to fungovalo kedysi na iPhone, malo by aj tu. Alebo je zrejmé, že hra bolo postavená pre hranie s myšou na PC a porty nezaberú ako by mohli.

Na konci dňa je The Tiny Bang Story titul, ktorý mal dobré nápady, aj istý potenciál. No Switch verzia ho nedokáže naplniť a hoci so zaťatými zubami tých 4-5 hodín absolvujete, nie je ľahké odporúčať hru ďalej. Ak ste pripravení na lopotenie sa s minipredmetmi a chcete si zadovážiť logické výzvy, zabaví vás. Ale nebude to hladké prechádzanie a niektoré pasáže sú náročné na prechádzanie len kvôli tomu nezvládnutému ovládaniu a interface...