Kedysi dávno, keď bol herný priemysel mladý, stačilo hráčovi dať do ruky zbraň, ukázať mu smer, ktorým sa má vydať a objasniť, čo treba po ceste zastreliť. Zvyčajne to bol smer priamo vpred a zastreliť bolo treba úplne všetko, čo sa mihlo pred hlavňou. A fungovalo to excelentne, veď v jednoduchosti je krása, čo dokazuje fakt, že značky, ako napríklad Doom či Quake dnes majú status nesmrteľnosti. Podobne to je aj v Demon Pit - dostanete zbraň, jednoduchý povel ,,zabi, lebo inak sám zomrieš" a to je všetko.

Úlohou hráča je prebojovať sa cez silnejúce hordy nepriateľov v arénovom boji, pomocou rôznych zbraní, od úplne jednoduchej pištole, cez granátomet, až po plazmovú pušku, aj keď je škoda že ich je v hre len sedem. V prípade ohrozenia je možné použiť rýchly presun po aréne pomocou záchytných bodov, na ktoré stačí zamieriť kurzorom a kliknúť pravým tlačidlom na myške. Funguje to podobne ako napríklad presuny pomocou háku v Bioshock Infinite. Pomocou háku sa dostanete z obkľúčenia, alebo sa presuniete na bezpečné miesto, keď vám začne horieť pod nohami. A to doslova.

Aréna sa totiž po každej zdolanej vlne nepriateľov mení, zdvihnú sa múry, otvorí sa podlaha, pod ktorou je horúca láva, pribudnú laserové steny, ktoré vás nakrájajú na hranolky alebo vás hra zamkne do menšieho segmentu arény pomocou mreží. Jediné nemenné body v aréne tak ostávajú miesta, kde sa vám objavujú nové zbrane, záchytné body na hákovanie po aréne a štyri platformy, kde sa zjavujú liečivé orby. Tieto liečivé orby ale treba šetriť, pretože sa obnovia iba v každom desiatom kole, takže ich treba využívať naozaj len v krajnom prípade núdze. V prvých kolách to ani nebude nič ťažké, stojíte maximálne proti poletujúcim lebkám a slabučkým zombie, ktorých zvládnete zostreliť obyčajnou pištoľou.

Muníciu do silnejšej brokovnice či samopalu šetríte na mocnejšie potvory. Tie časom, samozrejme, prídu tiež, veľký svalovci so sekerami namiesto rúk či pavúkovce s holou lebkou namiesto hlavy. Na nich už treba silnejší kaliber a nedovolia vám len stáť a pomaly mieriť, aby ste ich bezpečne z diaľky zastrelili. Pália po vás samopalmi alebo výbojmi z plazmových zbraní, takže sa treba hýbať, používať záchytné body na hákovanie, popritom sa uhýbať laserom či horúcej láve. Neskôr sa ale začnú typy nepriateľov opakovať, napríklad obyčajnú lietajúcu lebku nahradí lietajúca lebka, ktorá po vás strieľa z diaľky plazmu.

Cieľom tohoto snaženia je dostať sa na čo najvyššiu priečku v rebríčku. Smerodajný je v tomto prípade počet zdolaných úrovní a bodové ohodnotenie, pretože za každé zabitie dostanete z príšery body. Čím silnejšia potvora, tým viac bodov, ak ich zabíjate dostatočne rýchlo, rastie aj násobič bodov. Takže pre najvyššie miesta v tabuľke treba nielen prekonať čo najvyššiu úroveň, ale aj hrať agresívne, vrhať sa do hordy nepriateľov a držať násobič bodov čo najvyššie. Možno práve preto, že primárnym cieľom hry je umiestňovať sa v rebríčku, autori nezapracovali do hry žiadne náhodnejšie prvky. Aréna sa vždy kolo za kolom mení rovnakým spôsobom, objavujú sa vždy rovnaké množstvá nepriateľov v rovnakom zložení, rovnaké zbrane. Hrateľnosť by určite osviežili aj rôzne powerupy, ako napríklad v Quake Quad Damage, pársekundová nesmrteľnosť alebo rýchlejšia streľba.

Okrem tohoto v hre nenájdete nič naviac. Žiadny dodatočný režim či už pre hranie sólo, alebo v multiplayeri. O príbehu, samozrejme, nemôže byť ani reč. Spustíte hru a idete kolo po kole, aréna za arénou, bijete sa o miesto v rebríčku. Umriete a idete znova, od prvej úrovne až po tú, v ktorej ste umreli, kde buď tentokrát uspejete, alebo si to dáte celé zas odznova. Jedinou motiváciou ostáva len umiestenie v rebríčku, čo je predsa len až príliš málo. Jediné ospravedlnenie môže byť to, že na hre pracovali len traja ľudia, pričom základ hry pochádza z Game Jam titulu Night of the Pumpkins.

Demon Pit teda ako pocta starým klasikám Quake, Doom či Blood obstál. Len je ohlodaný úplne na kosť, či už v počte zbraní, alebo vo variabilite nepriateľov a prostredí. Základ hrateľnosti je urobený tak, ako to máme stále po rokoch radi, nechýba rýchla akcia a hektický boj, či špliechanie kockatej krvi po zásahu brokovnicou do tváre démona. Meniace sa prostredie a pohyb pomocou háku po aréne je tiež príjemne osvieženie. Škoda, že je k dispozícii len jeden herný režim, len honba za miestom v rebríčku. Ak by bola hra variabilnejšia, určite by si aj odniesla o niečo vyššie hodnotenie.