Ak dvaja robia to isté, ešte to neznamená, že sa dopracujú k totožnému výsledku. Pre príklad nemusím chodiť ďaleko: Lost Ember a Arise: A Simple Story sa snažia o to isté, a to vyvolať emócie, no zároveň hráča príliš nezamotávať do zložitých herných prvkov. Tam, kde Lost Ember stráca dych v rozprávaní a neponúka ani adekvátnu zábavu v hrateľnosti, je Arise: A Simple Story nečakanou ranou medzi oči. Čakal som hodnotenie a zábavu v úplne opačnom poradí. Lost Ember vysoko a Arise: A Simple Story mierny nadpriemer. O to príjemnejšie je dobrodružstvo v Arise: A Simple Story.

Aby som však uviedol na pravú mieru: Arise: A Simple Story vznikajúci pod taktovkou Piccolo a Techlandu (Call of Juarez, Dead Island alebo Dying Light) nie je žiadnym walking simulátorom, ale trojrozmernou plošinovkou. Striktne lineárnou, hoci ak chcete pozbierať všetky maľby, musíte si odskočiť trochu z hlavnej cesty a občas to bude náročnejšie. Ale stále je to skôr arkáda, v ktorej sa však ani na chvíľu nezačnete nudiť a navyše dokáže dojať pútavo podaným príbehom. Počas hrania nepočujete ani slovo, všetky dejové posuny sú prezentované formou statických postáv a jednoduchých animácií. Stačí to a funguje to.

V Arise: A Simple Story sa prevtelíte do postavy šedivého starca. Na začiatku sledujete jeho pohreb, avšak onedlho sa prebúdza na zasneženom lôžku, aby znovu prežil svoj život v spomienkach. So všetkým dobrým a žiaľ i tým menej radostným. Ak si spomeniete na To The Moon, bude to trefa do čierneho. Melancholická zápletka jednoduchým spôsobom ukazuje naivné detstvo človeka s hľadaním prvých priateľov, lásky cez zamilovanie, spriaznenosť duší, dospelosť a všetko, čo s tým súvisí. Žiaľ neskôr i nešťastie, bolesť zatínajúcu do útrob vzťahu ostré pazúry, prebudenie až po pokojné starnutie s hľadaním zmyslu života.

Patetické? Trochu určite, avšak práve preto, že Arise: A Simple Story nevsádza na otrepané frázy, nesnaží sa umelo tlačiť na city. Proste sa do deje a úplne prirodzene. Bez toho, aby niekto jednoznačne poukázal na konkrétnu situáciu, všetko sa deje v náznakoch a flashbackoch. Je úchvatné ako práve tento primitívny spôsob rozprávania príbehu funguje omnoho lepšie ako kvázi umelecké nájazdy kamery či realistické animácie. Tobôž, ak máte skúsenosť s ktorýmkoľvek dejstvom rozdelených do desiatich častí. O to viac, ak ide o nepríjemnú udalosť, ale do toho sa nejdem zbytočne zamotávať. Arise: A Simple Story dokáže zabrnkať na city.

Arise: A Simple Story je teda unikátna arkáda svojou zápletkou. Ak by sa ale zle hrala, prípadne sa nejako doplazila do cieľa sama od seba, bol by to polovičný zážitok, respektíve by bolo potrebné ho niečím obohatiť. V tom sklamalo Lost Ember a Arise: A Simple Story vsádza na jednoduchý koncept manipulácie s časom. Znamená to, že pretočením dopredu sa môže roztopiť sneh a voda, ktorá je pre vás nepriechodná, sa stane prekážkou. Alebo sa necháte zviesť letiacou včelou, zaplávate si na leknách, zaskáčete po levitujúcich plošinkách alebo využívate padajúce balvany a podobne. Možností je neúrekom a v každej úrovni dostanete novú nálož.

Napriek tomu, že vlastne robíte to isté, len je obmieňané použitie základnej formulky časových zmien, nezačne Arise: A Simple Story ani na chvíľu nudiť. Dôvodom sú samozrejme aj levely – či skôr prostredia, pretože každé je situované do iného sveta, vyzerá inak a následne ponúka i odlišnú emóciu. A to, že raz vraciate čas späť, aby ste dostali na padajúcej, teda vlastne teraz stúpajúcej, skale na plošinu hore a inokedy zas robíte to isté s levitujúcimi ostrovčekmi, na slnečniciach otáčajúcich sa za slnkom, je úplne jedno. Nájdu sa aj krásne výnimky ako valiaca sa guľa z kameňa, ktorá všetko borí, no ak na ňu naskočíte v pravú chvíľu a začnete vracať čas späť, je to osvieženie. Prípadne skáčete pri zníženej gravitácii.

Nehovoriac o svetoch, kde sa musíte vyhýbať podivne čiernym kreatúram so žiariacimi očami (čítaj depresia, bolesť a iné chuťovky). Idú vám neustále po krku a jediné, čo ich odradí, je svetlo. Občas sa zablýska a vy ich môžete pri zastavení času vymazať. Omnoho väčšia zábava prichádzala so šíriacim sa ohňom: jednak si otvárate cestu vpred pomedzi nepriateľské potvorky a jednak vám požiar ako škodí, tak aj môže odstrániť inak neprekonateľnú prekážku pri putovaní. Alebo spájate rozdelené časti ostrovov – a nenápadne tak nachádzate, hľadáte a ošetrujete nepríjemné rany vzťahu. To je na Arise: A Simple Story to krásne: spája herné prvky s emóciami. Pri starobe budete brodiac sa snehom hľadať zapálené lampáše, ktoré vás uchránia pred chladom a zamrznutím. Krásne, príjemné a nesmierne hrateľné.

Technické spracovanie je maximálne dostačujúce a okúzľujúce. Vzhľadom na to, že si dal niekto prácu skôr s tým, aby vyvolal emócie, je to na výbornú. Podobne ako dokázal Firewatch správne skombinovať účelnú, ale vizuálne atraktívnu grafiku bez fotorealizmu, sa to darí aj Arise: A Simple Story. Obrázky v recenzii sú najlepším dôkazom. Jednotlivé svety nie sú bohaté na objekty, avšak je z nich cítiť hravosť. Nie je to precízna detailnosť v štýle Ori alebo Unravel (ktoré sú síce 2D, ale pre porovnanie to stačí), ale skôr jedinečná hra s mikrosvetmi na malom priestore, kde je dôležitou súčasťou hudba. Dabing v hre nehľadajte, povzdychov je poskromne. Ticho nehrozí, fantastické motívy, ktoré citlivo menia tempo v správnych momentoch, aby vyzdvihli aktuálne dianie na obrazovke. Úžasné, tento orchestrálny soundtrack treba jednoducho počuť.

Chyby? Arise: A Simple Story ich, samozrejme, má a tou najvážnejšou je ovládanie. Kameru neotáčate (až na jeden svet, kde to vyžaduje hrateľnosť) a ťažko sa odhaduje, kam postavička doskočí. Navyše na stlačenie tlačidla akoby postava reaguje trochu oneskorene, takže som sa nevyhol niektorým úsmevným pádom. Najnáročnejšie sú tým pádom pasáže, kde sa musíte dostať po úzkej lávke na druhý koniec. Dá sa to prežiť, nie je to nič, čo by vás odradilo od hrania, hoci prsty si neraz na gamepade zamotáte, avšak viac chýb na Arise: A Simple Story asi ťažko nájdete.

Hernú dobu nepresahujúcu približne 5-6 hodín nemožno považovať za zápor: po celý čas vás hra drží pri sebe, nenudí a v situácii, kedy to predsa len začína byť monotónne, zaradí vyšší rýchlostný stupeň a znovu vás posunie ďalej. Všetko ide ako po masle, nenaťahuje hernú dobu zbytočnými pasážami, ale zároveň nepreletíte dejom povrchne. Inteface je čistý, vlastne tu žiadny počas hrania nie je.

Za mňa je Arise: A Simple Story rozhodne prekvapením roka 2019. Tým príjemným. Isteže, vyšlo mnoho podarených titulov, úžasných blockbusterov a trvácnych dobrodružstiev. Arise: A Simple Story však zahralo na city – a to spôsobom, ktorý je prirodzený, pohlcujúci a zanechá vo vás akýkoľvek dojem. Vyvolá emócie, prinúti zamyslieť sa a na chvíľu sa zastaviť. To je na hrách také krásne a Arise: A Simple Story to zvládlo na výbornú.