Retro štýl je fajn, ale mladších hráčov už veľmi neosloví, najmä keď sa objavuje príliš často. Pravdepodobne obídu aj titul Outbuddies, ktorý môže odradiť aj niektorých veteránov, hoci je to vydarená hra v Metroidvania štýle. Je totiž plná úskalí, na ktoré treba trpezlivosť a vytrvalosť. Rozhodne však má čím zaujať.

V hre ovládate postavu dobrodruha Nikolaja, ktorý objavuje tajomstvá potopeného mesta Bahlam uprostred Atlantického oceánu. Nie je však na to sám. Asistuje mu poletujúci spoločník Buddy. Nikolaj je fyzicky zdatný, čo sa mu v hlbinách pri prehľadávaní chodieb plných nebezpečenstiev a niekedy aj vody, určite hodí. Môže pobehnúť, šplhať sa na vyvýšeniny, skákať, a pritom sa aj odrážať od stien, preplazí sa cez úzke miesta a kotúľmi sa vyhne niektorým nebezpečenstvám. Neskôr aj zachraňuje svojských podzemných obyvateľov. Popritom používa základnú zbraň s neobmedzenou muníciou a neskôr aj ďalšie, kde už si však treba sledovať stav zásobníka. Celkom šikovný chlapík, ale bez Buddyho by to celé určite nezvládol.

Lietajúci partner všade nasleduje svojho kamaráta a hoci spočiatku toho veľa nerobí, v neskorších fázach hry je jeho pomoc neoceniteľná. Buddyho si môže hráč kedykoľvek prepnúť, aby s ním preskúmal okolie, objavil tajné prechody a miesta, ktoré sa dajú uvoľniť náložami. Pozbiera životy, prípadne muníciu. Okrem toho vie prenášať štvorcové balvany, či už preto, aby po nich Nikolaj vyskákal na nedostupné miesta, alebo aby sa položili na tlakové spínače, ktoré aktivujú niektoré vstupy a mechanizmy. Buddy síce nevie klasicky bojovať, ale objektmi, ktoré vláči, dokáže pobiť aj silnejších nepriateľov. Najväčšie uplatnenie má však až po osvojení a vylepšení hackovania. Potom dokáže zmeniť poletujúce potvorky na pohyblivé plošiny a „lezúňov", ktorí radi skáču zo stropu, uväzní v kockách, ktoré sa dajú ďalej použiť. Aj tak je však podstatne menej využitý ako hlavná postava, niekedy len plní úlohu skauta prehliadajúceho okolie a jeho schopnosti sa často nedajú uplatniť.

Hrať je možné aj v kooperácii a vtedy si hráči rozdelia postavy a zvolia ovládanie klávesnicou alebo gamepadmi. Funguje ten Xboxový, ovládač pre PS4 nereagoval, aj keď bol v ponuke hry. Celkovo je však postup za človeka náročnejší, ale aj akčnejší. Zatiaľ čo spoločník je prakticky nezraniteľný a neohrozený, no neraz prakticky nevyužitý. Nikolaj si musí dávať pozor na svoje srdiečka, ktoré mu uberajú dotyky s nepriateľmi, ich strely a útoky. Patria tam aj kreatúry s klepetami, ktoré sa dajú zabiť, ale niekedy je lepšie použiť nenápadný postup. To znamená, že si treba ľahnúť a pohybovať sa len vtedy, keď sa veľký kôrovec pozerá iným smerom a vtedy postavu nespozoruje. Ak však zachytí váš pohyb, útočí. Vo vode sa Nikolaj pohybuje bez potreby nadýchnuť sa, ale hrozbou sú napríklad ryby plávajúce v húfe, ktoré ho začnú žrať a dorážať. Skutočnú výzvu však predstavujú bossovia. Spravidla musí sám na seba odkázaný Nikolaj poraziť veľkú kreatúru na izolovanej obrazovke, v uzatvorenej miestnosti a niekedy si to vyžiada naozaj veľa pokusov.
 
Zbrane sa používajú aj na otváranie koridorov medzi jednotlivými miestnosťami. Strelíte do poklopu a môžete sa preniesť do susednej oblasti. Lenže na to potrebujete tú správnu zbraň. Na niektoré poklopy stačí základná, inde už musíte mať pulzný lúč, ktorý, samozrejme, najskôr treba získať, alebo je potrebný raketomet. Do mnohých priestorov sa opakovane vraciate, keď už máte možnosť prejsť cez ne na nové miesta, alebo ak ste tam prehliadli nejaký artefakt, skrytú chodbičku či predmet.

Hra sa priebežne zálohuje pri dočasných checkpointoch, lenže istotu máte len pri manuálnom ukladaní. To je možné len na určených miestach, ktoré sú dosť ďaleko od seba. A keďže pri odchode z hry sa váš progres automaticky nezaznamená, pri ďalšom spustení pokračujete od miesta, kde ste si hru naposledy uložili. Je to dosť nepraktické, respektíve nedomyslené, keďže sa buď musíte neraz vracať na miesta, kde sa dá hra uložiť, alebo na druhý deň opakujete úseky, ktoré ste už predtým prešli.

Nepraktické je aj ovládanie, ktoré je značne nekomfortné aj s gamepadom. Hlavne keď hráte sólo. Základné funkcie sa dajú zvládnuť bez väčších problémov, ale pri pokročilých sa vám už môžu pliesť prsty. Obzvlášť nepraktické je to pri streľbe. Môžete páliť vpravo, vľavo, hore a dole, hodila by sa však aj streľba šikmo, aby ste mohli útočiť z dobrého uhla. Nehovoriac o tom, že mierite kombináciami smerových tlačidiel a útoku, ale nie vždy sa zbraň správne nastaví. Obzvlášť to sťaží súboje s bossmi, ktoré sú kvôli tomu ešte náročnejšie. S Buddym je ťažkopádne hackovanie, pri ktorom treba správne nastavovať a aktivovať schopnosť v blízkosti cieľa, čo sa niekedy podarí až po viacerých pokusoch.
 
Ďalšie komplikácie spôsobuje nestabilita hry. Viackrát mi spadla pri minimalizovaní na plochu, ale aj pri odskočení do menu s nastaveniami. Najhoršie na tom je, že sa preto neraz vrátite o poriadny kus cesty späť kvôli spomínanému (ne)ukladaniu hry. Grafika ako taká poteší milovníkov pixelov, využíva základnú škálu farieb, s ktorou si vcelku vystačí. Problémom je skôr dizajn úrovní, ktorým chýba väčšia variabilita prostredí. Miestností je mnoho, ale väčšina z nich vyzerá veľmi podobne. S fyzikou to zas tvorcovia prehnali, čo vidno najmä pri odrážaní a nestabilite prenášaných predmetov, ktoré treba niekam umiestniť. Hudba, ktorá sa pridŕža stanoveného retro štýlu, je priliehavá, spočiatku fajn, neskôr už opakujúce sa motívy omrzia. Dabing nečakajte, ale ani veľmi nechýba. Prípadné rozhovory sú riešené dobre čitateľnými textovými odkazmi.

Napriek viacerým zakopnutiam a ťažkopádnym prvkom je Outbuddies parádna Metroidvania, ktorá pridáva niekoľko vlastných nápaditých prvkov. Ide o to, či máte dosť trpezlivosti aj chuť prebíjať sa zákutiami v klasickom štýle. No ako sa ukazuje, väčšina hráčov tento boj prehráva. Potvrdzujú to štatistiky, ktoré sprevádzajú progres v hre popri achievementoch. Napríklad k prvej doplnkovej zbrani sa od vydania dopracovalo len niečo cez 30 percent hráčov, pričom bez nej nie je možné prejsť do pokročilých úrovní. Raketomet, dostupný pri odhalení približne 15 percent mapy, dosiahlo už len bezmála 24 percent dobrodruhov. Hra je pritom už pár mesiacov vonku. To znamená, že už v prvých hodinách to zabalilo sedem až osem z desiatich hráčov a aj to jasne hovorí o tom, aká môže byť táto hra aj napriek nesporným kvalitám frustrujúca a odpudzujúca. Kto to však napriek útrapám nevzdá, ten neoľutuje.