Keď sa štúdio Level 5 púšťa do novej hry, vždy môžete pri nej cítiť obrovský potenciál a možnosť na novú ságu. Professor Layton nás bral s viktoriánskym džentlmenom na cesty s neuveriteľnými záhadami. Inazuma Eleven vytvorila futbalovú ságu, kde ste si namiesto ťahových súbojov s nepriateľmi dali malú partičku futbalu (a súboje s bossmi boli veľké zápasy). Yo-Kai Watch nám umožnil hľadať japonských duchov a zbierať ich v štýle Pokémonov. A Dragon Quest VIII či Dark Cloud tiež neboli márne JRPG...

Snack World si zobral do hľadáčika obľúbený žáner akčnej RPG s vymetaním bludísk. Niečo v štýle Pokémon Mystery Dungeon alebo podobných hier, kde váš borec s pomocníkmi vyrazí do spletitej série chodieb, nepriateľov, padajúcich predmetov a bossov. Aby nepôsobil iba ako ďalší klon, využíva Level 5 silnú štylizáciu, prvky paródie a navyše si robí srandu z celého diania okolo a implementuje ho na jedlo.

Uvediem pár príkladov z deja, ktorý neohúri ako celok, ale v jednotlivých epizódach má svoje čaro. Váš hrdina trpí klasickou amnéziou a prichádza nevedomky do sveta, ktorý potrebuje jeho pomoc. Výhoda tej nulovej znalosti je využitá v prospech hráča a jeho spoznávania pravidiel. A ešte si môžete vybrať, či sa chcete podobať na chlapca či dievča, aby ste neskôr prepadli mánii s hľadaním správneho oblečenia.

Prvé kroky vedú do mesta Tutti-Frutti, kde sa vás ujme odhodlaná Popoluška, ktorá sa však neskôr zmení na drsnú líderku a zadávateľku úloh. Nič nedaruje zadarmo a jej prvotné čaro sa mení na tvrdú disciplínu a ešte vás trénuje aj pred vstupom do bludísk alebo zadáva poriadne ťažké úlohy. Vďaka nej sa však dostanete aj do paláca, kde žije rozprávkový vladár s rozmaznanou dcérou, ktorá si vždy zmyslí, že chce niečo iné a vy sa ako ťuťmáci vydáte na ťažkú misiu, získate predmet a ona vám povie, že už aj tak chce čosi iné. Môže vás poraziť – ale takto hra funguje, berie známe archetypy a obráti ich naruby. Postavy sú na pohľad ploché, ale situácie absurdné a miestami až kúzelné. Ak ste na takú iróniu či sarkazmus ľahko naladený, užijete si jednotlivé kapitoly či netradičné vyústenia.

Z prvotného laškovania a pomáhania rôznym vedľajším postavám sa dostanete aj k línii s top nepriateľom – volá sa sultán Vinegar (v preklade Ocot) a našich neborákov chce odstaviť, takže pomoc hrdinu sa zíde. Cesta k nemu vedie cez odhaľovanie rozličných iných nástrah a indícií typu malebnú krajinu zaplavili hnusné továrne, a tak sa niektoré živočíchy museli pratať inam.

Inšpirácia jedlom je prenášaná nielen na mená postáv, ale celý ekosystém fungovania. Titulné mestečko Tutti-Frutti, lokály alebo názvy sú počastované jedlom či ingredienciami. Samotné mestečko je rozsiahle a prvých pár hodín sa budete učiť naspamäť miesta, kde je palác, supermarket, krčma či iné miesta. Nie je márne zafixovať si tieto lokály, lebo ak nechcete ísť iba po hlavnom príbehu, ale brať aj vedľajšie úlohy, tie čakajú schované u niektorých obyvateľov. A obtiažnosť je nastavená tak, že si doplňujúce misie chcete brať a trénovať v rámci možnosti, aby vás nesfúkol boss v bludisku. Náplň v mestečku je klasická – speňažiť predmety z bludísk, zlepšovať výbavu či zbrane, skočiť do butiku po krajšie oblečenie.

No gro hrateľnosti čaká na mapách mimo mestečka. Podobne ako v Monster Hunter hrách, Snack World je založený na prijímaní misií, ktoré vás posielajú na konkrétnu mapu. T.j. svet nie je celistvý ako v iných RPG, ale útržkovitý: lokality sú mapy, kam sa vraciate a ak ju opáčite pár ráz, viete, čo sa kde nachádza. Preto autori zaviedli dvojaký meter: exteriéry sú zväčša statické: dizajn sa nemení, nepriatelia sa objavia podľa potreby, rovnako aj truhlice i predmety. Interiéry ako bludiská sú náhodne generované, ich dizajn je vždy odlišný a občas sa vám aj hlava zatočí, kým nájdete správnu cestu ďalej. Navyše jaskyne sú plné nečakaných pascí a spínačov – niektoré vám skryjú na minimape všetko, čo ste dovtedy odkryli, iné vás na 20 sekúnd otupia alebo zhoršujú koordináciu pohybu. Ale tým najhorším elementom bludísk je tzv. Pop Sickle. Dungeony majú niekoľko poschodí a keď trávite na jednom dosť času (7-8 minút), zrazu sa objaví tento mocný oponent a skántri vás na dve rany. Môžete mať ľubovoľne silnú partiu, jeho úlohou je zraziť vás na kolená. A najhoršie sú momenty, keď príde už po minúte a vy netušíte, kde je východ, takže automaticky ste odsúdení na neúspešný koniec úlohy.

Snack World nie je práve ľahká hra, čo zistíte už v druhej kapitole. Môžete si šetriť prašule a hľadať tie najlepšie zbrane či výbavu, no autori zamotali bojový systém natoľko, že musíte byť nonstop obozretní. Najčastejším elementom taktiky je prepínanie zbraní, t.j. na každého nepriateľa platí čosi iné: obrovská bakuľa, ťažká sekera, rýchlejší meč alebo luk. A hra vždy signalizuje, ak máte nevhodnú zbraň, že treba prepnúť na inú – tlačidlo ZR sa stane preto veľmi využívané. Ak sa na vás rútia tri typy protivníkov a na každého platí čosi iné, musíte buď neustále prepínať alebo skúsiť jednou zbraňou zmlátiť všetkých.

Variabilita zbraní je vysoká a navyše sa k nim rátajú aj viaceré druhy úderov. Obyčajné zväčša nestačia, takže silnejšie ťahy je vhodné využívať, najmä na rozmerných borcov. Akurát niektoré kombá ako X+A sa ťažšie stláčajú a nabíjanie nebýva najrýchlejšie. Ale ak sa naučíte ovládanie, čaká vás rýchle mlátenie skombinované s časovým limitom pre každé poschodie. Štruktúra bludísk je jasná: dve-tri poschodia a na konci čaká boss. Ale aj pri systéme náhodného generovania sa občas podarí vtipná variácia: jedno poschodie v istej misii bola iba dlhá chodba, kde čakalo cca 25 nepriateľov a 10 krabíc...

Podobne ako iné hry využívajú spoločníkov, tu sú do akcie ako pomocníci verbovaní tzv. Snacks. Môžete si ich vyvolať v boji alebo brať z mesta – a chytáte ich podobne ako duchov v Yo-Kai Watch. Po boji sa náhodne môže ukázať na 30 sekúnd ikona s možnosťou fotografovania, vtedy treba správne zaostriť a stlačiť spúšť. Ak sa vám podarí urobiť dobrý záber, Snack sa vám pridá do menu. Zbieranie Snackov supluje zber Pokémonov či iných kamošov a každý má iné možnosti. Nemôžete ich mať neúrekom a nie je možné ich striedať podľa ľubovôle, ale je to dobrý element rozšírenia hrateľnosti.

Na príbehové misie sa totiž vydávate väčšinou aj s nejakým pomocníkom, ktorý vás prosí o nájdenie špeciálnych predmetov alebo potrebuje ochranu pri prejdení nebezpečnej lokality. Vtedy ide s vami. Ale na vedľajšie misie si musíte vystačiť často sami s malou pomocou, preto sú často ťažšie. Misie sú delené podľa typov: Recon je tuhá akcia, Bounty ide po odmene, Fetch zber predmetov, Training je zrejmý. Už popis misie vám dáva na známosť, čo môžete čakať – ak tam figuruje boss, bude to ťažší záber ako iba čistá mapa bez neho.

Snack World má premenlivé tempo. Cca po 5 hodinách mi prišiel pomerne fádny, občas monotónny, a to kvôli tomu, že som behal po 3-4 miestach (hoci náhodne generovaných). No keď som zrazu v mestečku zobral tri-štyri vtipné príbehové misie a jednu vedľajšiu, zrazu som získal novú motiváciu zdolávať úlohy. Hra síce píše pri každej misii aj levely, niekedy celkom sedia, ale inokedy máte aj o 5-7 levelov viac a je ťažké zvládnuť bludisko do polovice. Ale práve tá štruktúra misii náramne patrí na Switch a chvíľkové hranie. Skúsite raz misiu a zrazu sa prichytíte pri piatom pokuse so zaťatými zubami, že teraz to vyjde...

Štylizovaná grafika náramne pomáha najmä v bludiskách a špeciálne postavy i nepriatelia sú rozmanití: Death Metalist kričí pri smrti skoro rockovú baladu, amatérsky herec v plášti padá ako na javisku alebo aj ďalšie postavy sa porúčajú celkom efektne. Snack World je aj celkom ukričaná hra a lokalizácia vtipne zachytáva viaceré momenty.

Žáner akčných dungeonov možno nemá u nás takú masívnu popularitu ako v Japonsku či inde, no Snack World sa mu snaží vtisnúť dobrú hĺbku a najmä väčšiu mieru vtipu a irónie, na aké sme v hre zvyknutí. Preto ho možno ocenia skôr znalci ako nováčikovia - aj kvôli obťažnosti. Premenlivosť hry strháva pár bodov, lebo niektorí ju možno odložia skôr, ako by si zaslúžila. Ako nový počin (na západe) však tento titul celkom zaujal.