Mnohí ešte ani nestačili pochytať všetkých v Pokémon Sword/Shield či vyzvať najtuhších bossov a už sa k nám valí ďalší Pokémon titul. Avšak ide o trošku iného zástupcu, ktorého ocenia skôr fanúšikovia s otvorenou mysľou. Takí, čo nehrajú iba hlavné tituly série, ale dokážu vykročiť aj do neznáma alebo si užiť vedľajšie tituly s inou hrateľnosťou, najmä aby tam vystupovali starí známi či ikonické typy ako Pikachu.

Pokémon Mystery Dungeon (PMD) štartoval svoju púť pred pätnástimi rokmi na GameBoy Advance resp. už na Nintendo DS v zaujímavej dvojhre Blue/Red Rescue Team. Každá vyšla na inej konzole, ale mala viaceré spoločné menovatele: príbeh, svet, desiatky druhov Pokémonov a novú formu hrania. Namiesto hráča, ktorý chodí po svete ako chlapec a má poruke Pokéballs, ktoré využíva v boji, sa už posúvame o jeden stupeň nižšie. Samotný hráč sa totiž stáva jedným z pokémonom a hra je akčnou RPG, kde vymetáte bludiská, šmelíte predmety a pomáhate ostatným.

Je trošku náročné vykresliť dej hry, ale ako istý tmel zaberá. Máte ľudskú dušu, do tohto sveta prídete ako úplný neznalec, čo scenáristi radi využijú na vysvetľovanie pravidiel a prvé hodiny s tutoriálom. Toto je svet pokémonov a vy stávate jedným z nich, čo hra pekne využíva tým, že vás najprv spovedá – dostávate sériu otázok (akí ste, čo máte radi, ako reagujete v istých situáciách) a na základe odpovedí vám hra vyberie príslušného pokémona s podobnou charakteristikou. Je to celkom zábavný element a aj na pomery RPG i tvorby postavy predstavuje vítanú zmenu.

Zrazu sa zobudíte vo svete, štuchá do vás Pikachu, či ste v poriadku. Zakrátko sa objaví Butterfree a prosí vás o pomoc, takže upaľujete do neďalekého bludiska po záchranu. Väčšina deja sa točí okolo záchran, pretože svet postihla séria rôznych prírodných nešvárov (napríklad zemetrasení) a pokémoni sú z toho dosť nervózni, robia bláznivé činy typu unášajú iných alebo sa snažia odolať nástrahám. Vy chodíte na záchranné misie a medzi nimi sledujete krátke dialógy, kde sa vás napríklad Pikachu pýta, či by ste radšej chceli ostať pokémonom alebo sa vrátili do ľudského sveta.

Systém akčnej RPG znalci série ovládajú (tiež som hral všetky diely). Nováčikovia budú nachádzať klasické prechádzanie bludísk, ale obohatené o náhodne generovaný dizajn – občas viete, že bude mať labyrint päť úrovní, ale či nebudú schody hneď na prvom mieste, kde sa na poschodí ocitnete, to sa vytušiť nedá (a fakt je, že neraz sú). S náhodným dizajnom si užijete kopec srandy a môžete chodiť do bludísk aj opakovane a budú vás pomerne dlho baviť. Najmä tým, že sú v nich rozložené kopy predmetov (ktoré chcete získať) i stáda nepriateľov (ktorých chcete poraziť – a sú za ne skúsenosti). Akurát váš inventár nie je nafukovací a čoskoro narazíte na kapacitné problémy: môžete síce v dedine nechať zvyšné predmety, ale na výpravu vždy potrebujete pár jabĺk či elixírov a tie zaberú priestor.

PMD má však schované aj iné triky a pravidlá. Napríklad pohyb. Urobíte krok – ale nepriateľ tiež. Tak si občas rátate podľa mapy kroky a dumáte, kde je najlepšie s nepriateľom bojovať – v úzkej chodbe alebo na otvorenom priestranstve, kde budete do neho páliť viacerí? Hýbať sa nemusíte iba do strán, ale aj diagonálne a tam sa núkajú rôzne kombinácie. Čo sa týka ťahov, podobne ako v štandardných pokémon hrách, každý druh má k dispozícii rozmanité údery či schopnosti a limitovaný počet použití za bludisko (15, 25, aj 30). Vyvoláte si ich cez kombináciu ZL+funkčné písmeno; hoci to znie na prvý pohľad, učíte sa rýchlo a za hodinku vám ovládanie prejde do krvi i prstov.

Súboje sú skôr ťahové, nakoľko sa postavičky striedajú v zásahoch a vyberajú z repertoáru to najlepšie či najúčinnejšie. Míňajú sa najmä v dlhších labyrintoch, pri bežných problém nemáte a s partiou sa dá dobre kombinovať. Nepriatelia sa priebežne obnovujú, takže poschodie sa dá vyčistiť iba na chvíľu a ísť zas ďalej. Kto chce, môže sa zdržať a trochu grindovať, no ak neviete koľko úrovni vás ešte čaká, tak sa ženiete najmä vpred. Ak by ste aj chceli hrať detailne, narazíte na viaceré výzvy. Prvou je hlad: každý Pokémon má pri mene oranžovú ikonu, ktorá indikuje nasýtenosť – a v momente poklesu pod 20 je už pokémon malátny, pri 10 ešte viac a keď dorazí na 0, začne vám každý krok uberať rovno aj zdravie. Na nasýtenie si potrebuje brať jablká či jedlo, no neraz som narazil na bod, kedy sa jablká minuli, v obchode už ďalšie neboli a z bludiska som musel doslova ujsť.

Druhá vec je, že zdravie sa síce míňa pomaly, ale neraz narazíte na pekne náročné typy už v prvých bludiskách a fúkajú na vás kúzla či údery za veľa HP. Pikachu aspoň zo začiatku rýchlo indikuje, že je zle a nejakú dobrú bobuľu vám hodí, ale nebýva to vždy také jednoduché. Najmä keď nemá čo dať, inventár je plný iných predmetov a do konca labyrintu je ďaleko. Na druhej strane pohyb po úrovni vám HP opätovne napĺňa, akurát vtedy sa zase míňa tá potrava. Je to zamotaný cyklus.

Aby toho nebolo málo, minúť sa vám môžu aj vaše údery, či už ide o základné, silnejšie zásahy alebo nejaké vychytávky typu oslabenie súpera. Neraz sa mi stalo, že už v dvoch tretinách sa počet výrazne znížil a ostalo mi len pár zásahov. Vtedy nastupuje skôr stratégia preletieť dungeon, hľadať východ, občas si zobrať predmet a potom už upaľovať ďalej. Je to občas škoda, že sa nedá šmeliť všetko, no musíte si stanoviť priority a vedieť, kam chcete zájsť.

Zatiaľ čo hlavné úlohy sú jasne dané a chcú od vás prísť do finišu, vedľajšie fušky sa nemusia ťahať a neraz máte splnenú misiu už na druhom či treťom poschodí. Ak ste si zobrali jedinú úlohu, môžete sa otočiť a ísť do mesta. Ak ich máte viac, snažíte sa na jeden záťah splniť aj tri misie. Ak máte dosť jedla, môžete si opäť dopriať celé bludisko. A v neskorších fázach sú niektoré labyrinty označené ako trblietavé, čo znamená, že sa radi vrátite po dupľu a lepšiu korisť.

V dedinke sa snažíte vždy obehať obyvateľov a čakajú vás dobré aktivity. Okrem povinnej šmeliny sú tu aj predajcovia nových techník alebo umožňujú vám spájať viaceré údery do jedného, ale stoja viac energie. Sami sa snažíte voliť si výbavu pokémona, pričom tradične platí, že pri vyššom leveli sa učíte nové ťahy – a určíte, ktoré si nechať a ktoré zabudnúť. Je tu aj možnosť trénovania za zlaté, strieborné a bronzové lístky, čo je úspešná metóda pre zvýšenie levelu, ak treba. (Počet lístkov býva obmedzený a zväčša ich dostanete ako odmenu za misiu.) Je tu banka a veľký kamoš schová predmety do zálohy.

Samozrejme, najväčšia motivácia nie je chodiť v dvojici s Pikachu, ale postupne získať ďalších borcov do tímu a vtedy začne ďalšia zábava. Súbojový systém, mapy a pasce priamo prajú dobre zloženým tímom, ktoré majú variabilné postavičky a dokážu sa postaviť oponentom či prekážkam. Poskladať top skupinku a chytať ich všetkých je misia sama osebe – budete prekvapení, koľko druhov sa v niektorých pasážach k vám chce pridať.

Atmosféru titulu celkom praje nový vizuálny kabát, ktorý od GameBoya Advance či DS urazil veľký kus cesty. Pôsobí rozprávkovo, miestami ako maľovaná hra alebo Macko Pú či správna Nintendo hra. Postavičky sú milé, majú vtipné gestá, občas si robia zo seba vtipy alebo sa druhy doberajú navzájom.

Toto je úplne prepracovaná hra aj pre znalcov spred 15 rokov a navyše treba pochváliť lepšie zvolenú obtiažnosť. Vybalansovaný štýl neznamená, že hra je oveľa ľahšia – prekážok, úskalí a limitov má pre hráča pripravených dosť, ale nie je taká frustrujúca, obtiažnosť lepšie stúpa a výzvy možno zvládať bez väčších skokov v počte levelov či náročnosti bludísk.

PMD Rescue Team DX tak úspešne oprášil debut série a je vhodný pre začiatočníkov i znalcov. Starší či experti si môžu pochvaľovať, že nie je taký ľahký ako nedávny Sword/Shield a môžu mu dať šancu. A tí, čo Pokémon Mystery Dungeon nikdy nehrali, majú silný debut pred sebou.