Vianočný ošiaľ už nenávratne opadol, na scénu prichádzajú prvé tohtoročné trháky, ale nám zostal ešte rest z Vianoc. Jeden z najčastejších PS2 darčekov sme ešte nezrecenzovali práve kvôli neuveriteľnej záplave kvalitných titulov. Takže vážené publikum, dovoľte, aby som vám predstavil dnes už kultovú plošinovku s najdrzejším oranžovým hrdinom a záverečný diel fantastickej trilógie v jednom – hru JAK3.

Pred tým, než sa bezhlavo vrhneme na najnovšie pokračovanie, nezaškodí nám trochu sa (zatiaľ) triezvym pohľadom mrknúť po minulosti série. V čase uvedenia PS2 na trh bol kráľom žánru Crash Bandicoot, ktorý sa o trón delil s dráčikom Spyrom. Automaticky sa teda predpokladalo, že sa nadviaže na osvedčený recept a Crash sa spolu so Spyrom stanú konečne oficiálnymi maskotmi konzoly – tak ako Sega mala Sonica, Nintendo Maria a X-Box ...HALO?! Salut... aha, to bola pesnička. Mimochodom, nemá niekto chuť na pivo? Lebo ja si dám jedno Lobovské "šestípívo" na tuning mozgu. Takže sa vráťme k téme.

Nie je tomu až tak dávno, keď mal Jason Rubin zo spoločnosti Naughty Dog super nápad. Po tom, ako pustil licenciu na Crasha, rozhodol sa vytvoriť nového hrdinu a pomocou neho povýšiť plošinovky na nevídanú umeleckú úroveň blízku hollywoodskym veľkofilmom. No dobre, o úrovni amerických blokbasterov by sa rozhodne dalo polemizovať, ale JAK a DAXTER rozhodne spravili neprehliadnuteľnú dieru do sveta videohier. Naughty Dog totiž prišli s revolučným konceptom dynamického interaktívneho prostredia, modernou grafikou, inteligentnými nepriateľmi, nápaditými levelmi a hlavne, najšialenejším sidekickom v dejinách videohier, pošahanou oranžovou fretkou Daxterom, ktorý chŕlil jeden fór za druhým až do bezvedomia. A čo je najhlavnejšie, Daxter sa nikdy neopakuje a je naozaj vtipný. A sprostý. Ale to nie je dôležité... Vážne si nedáte pivo? ...

Takže, v prvom diely sme boli svedkami objavenia tajomnej civilizácie Prekurzorov, mocných a tajomných bytostí z kozmu, ktoré po sebe zanechali veľa záhadných a nebezpečných artefaktov. Práve vďaka pádu do jedného z nich, naplneného matériou nazvanou Darc Eco, sa zmenil Daxter na hysterického... a oranžového... ale to sme už spomínali. Mimochodom, viete, že na konci našej ulice čapujú kvasinkové? ...

V druhom pokračovaní sa teda partia hrdinov dostáva do svojej budúcnosti, kde vidia skazu ich krajiny a hlavného mesta. Fantasy svet vystriedala mestská sci-fi akcia v kombinácii s adventúrnou plošinovkou a závodmi. Ako vidíte, zámerne nepoužívam puristický výraz "plošinovka", ale vymýšľam si krkolomné konštrukcie, nakoľko od druhého dielu je táto séria silne multižánrová. Jedno však bolo iné oproti prvému dielu. Mohli ste ísť takmer kamkoľvek v rámci mesta a ešte aj trochu za jeho vysoké múry. Ale inak ste až do veľkolepého a deštrukčného finále riešili úlohy a zachraňovali obyvateľstvo len v rámci Haven City... Nevideli ste niekde ten otvárak? Aha... No, čo bolo nečakané, dej bol plný intríg a zaujímavých zvratov. Úlohy ste mohli presúvať na neskôr a ak vás nejaká náhodou nebavila, tak ste mohli povedzme šlohnúť ľubovoľný dopravný prostriedok a spraviť si z hry klon GTA. Taká naháňačka s ozbrojenými gardami po zaplnených uliciach vždy poteší dušu pacifistu ako som ja. Koniec druhého dielu však prišiel až nečakane rýchlo a po vzore filmov Matrix Reloaded alebo Kill Bill 1 neriešil takmer nič, skôr jasne naznačoval, že pokračovanie na seba nenechá dlho čakať. Nečudo teda, že na tretie a záverečné pokračovanie čakali zástupy nedočkavých hráčov s kvapkajúcimi slinami... Úplne som zabudol, že to pivo je teplé...

Takže, čo nám údajne posledný diel tejto, dnes už nesporne legendárnej, trilógie prináša? Môžem vám vyzradiť toľko, že sa dozviete odpovede na všetky otázky z predchádzajúcich dielov. Zistíte, kto je Jak, aká bola jeho úloha v tomto veľkolepom príbehu a aké poslanie ho čaká po jeho skončení. A nebude to len také obligátne "You are The One". Odhalíte skryté zákutia zamotaných osudov hlavných postáv a som presvedčený, že mnohí budete prekvapení. Ale asi najväčší bulvár vás čaká pri odhalení tajomstva čudesnej Daxterovej premeny. Treba uznať, že aj keď niečo (naozaj iba trochu) podobné už bolo použité v literatúre, hlavná pointa vás kvalitne pobaví a niektorých aj šokuje ... a to viac ako samotný Braňo Mojsej.

Jednou z prvých vecí, ktoré ste mohli zistiť z rýchlokvasných recenzií, písaných v predvianočnom zhone bol fakt, že hra je plná ťažkých a frustrujúcich úloh. Je tomu naozaj tak? Pýtam sa a používam pri tom klasický Goebbelsov otáznik naznačujúci, že je to úplne inak. Jak a Daxter sa na začiatku svojho putovania ocitajú vo vyhnanstve v ďalekej a nehostinnej púšti. Po krátkej rekapitulácii udalostí z konca druhého dielu, ktorá zároveň poskytuje cenné informácie pre ľudí, ktorí nehrali dvojku, zisťujete, že naši hrdinovia majú tentokrát naozaj na mále. Pred smrťou od smädu ich zachránia púštni ľudia, ktorí spočiatku našim hrdinom vôbec nedôverujú. Keď už sme u toho, tak musím isť skontrolovať pivo, čo som vložil do chladničky...

Jak spočiatku podstupuje klasické arénové súboje, aby dokázal, že bol hoden záchrany. V uliciach púštneho mestečka však pretrváva nedôvera voči nemu a jeho temným schopnostiam a tak sa musí vybrať v ústrety istej smrti, aby mohol počas rôznych skúšok odohrávajúcich sa za volantom púštnych bugín prípadne na chrbte jaštera nadobro rozptýliť všetky pochybnosti. Ako ste už pochopili, Jak ovláda dôsledkom pokusov, ktoré na ňom robili na začiatku prvého dielu, temnú silu. Je podľa všetkých nebezpečný pre svoje okolie a keď sa rozzúri, tak ničí všetko. V treťom pokračovaní sa však váhy misiek vyrovnávajú a Jak získava od Prekurzorov ďalší dar, teraz v podobe svetlých schopností, ktoré dokážu liečiť alebo spomaľovať čas po vzore bullet time efektu. Ale aj kopec iných zázrakov... Z vody spravia pivo a tak.

V púšti to spočiatku nebudete mať vôbec ľahké. Zúčastníte sa závodov, ale neskôr aj rôznych bojových misií. Stretnete sa s ozbrojenými dinosaurami osedlanými jednotkami Metal Heads, budete zachraňovať stroskotaných púštnych bojovníkov, alebo navštívite horských chrám plný pascí a prekvapení. Neskôr si zalietate na rogale a nevyhnete sa ani adrenalínovým bossom, ktorí sú nenásilne integrovaní do levelov. Táto púštna eskapáda je paradoxne podľa mňa najzábavnejšia a aj keď nie inovatívna, tak aspoň dokonale prepracovaná. Paradoxne preto, lebo práve túto časť najviac vytýkali recenzenti hre. Ja mám však pocit, že prešli len túto a potom si povedali, že to bude asi to isté, čo doteraz a napísali recenziu horúcou ihlou. Takže nakoniec to vyzeralo ako "spočiatku ťažké misie a inak nič nové". Moja odpoveď na toto tvrdenie je len smiech. Ha ha. Smejem sa vám, vy...! Ha ha ha, smejem sa ...HA HA HAHAHAHAHAHAHAHAHAHAHAHAHAHAHAaaaaargh...

Nikde som však nečítal, že napríklad hra radikálne zmenila prístup k postupu misiami. Z hry, ktorá v druhom diely umožňovala ísť takmer kamkoľvek, si tvorcovia dovolili spraviť takmer lineárnu záležitosť, ktorá je napriek tomu zábavná a jedinečná. Patrí im za túto rebéliu môj obdiv. Hlavne za to, že ak chceli dotiahnuť príbeh do zdarného konca, tak museli siahnuť k nepopulárnym opatreniam a prekopať základné herné mechanizmy. Podľa mňa to dopadlo dobre a na uctenie tohto hrdinského činu si teraz doprajem naozaj veľký dúšok...

Jak môže okrem hlavných úloh plniť aj vedľajšie misie, ktoré sú roztrúsené takmer na každom kroku a za ich úspešné splnenie môžete získať nepreberné množstvo rôznych bonusov a extra predmetov. Tieto úlohy zdarne nahrádzajú spomínanú voľnosť druhého dielu.

O púštnom dobrodružstve sa postupne prebojujete až do Haven City, ktoré sa však medzičasom zmenilo na vojnovú zónu. Všade je skaza a hordy nepriateľov a v tomto momente prichádzajú na scénu staré, dobré likvidačné misie, plošinovkové levely a strieľanie. Ale napriek tomu sa aj tu stretnete so zaujímavými úlohami. Napríklad také eskortovanie vlaku alebo likvidácia generátorov Dark Eco v zaujímavom "biotechnologickom" levely. A to som ešte nespomenul potopenú katedrálu, v ktorej som vlastnou hlúposťou zakysol na 4 hodiny a keď som objavil riešenie, ktoré som mal celý čas pod nosom, tak som sa musel hanbiť...

Aby sme teraz nevymenovávali všetky nástrahy, tak poviem na záver, že mi došlo pivo a to príbeh Jaka ani nedosiahol svoj polčas rozpadu. Musíte teda uznať, že je to naozaj dlhá hra. Myslím si, že takúto rôznorodú náplň nenájdete v žiadnom minuloročnom hite. Sly 2 je totiž čistokrvná plošinovka, ktorá sa presne držala v intenciách žánru, Ratchet and Clank 3 je multiplayerové peklo s minimálnymi prvkami plošinovky a tak jediným hybridom zostáva JAK3.

Na záver zostáva už len obligátne hodnotenie. JAK3 je dôstojným záverom mimoriadne úspešnej trilógie. To, či Naughty Dog budú pokračovať v sérii aj bez Jasona Rubina sa iste dozvieme už čoskoro. Ale bez ohľadu na budúcnosť musím uznať, že mi toto dielko silne pripomína inú sériu z iného vesmíru a iného času. Myslím teraz na Star Wars. Nech to znie akokoľvek divne, Jak and Daxter používa podobný prístup k dejovej línii a formovaní hrdinov ako spomínaná filmová sága alebo kniha nazvaná Cesta hrdinu. Je to podľa mňa tak a môžete sa k tomu vyjadriť v diskusii. Na záver len pripomeniem jednu známu indíciu, ktorá mi to pripomenula: "Luke, I am your father".