Priznám sa takto hneď na úvod, že počas hrania TT Isle of Man - Ride on the Edge 2 (krkolomný názov, už ho viackrát celý nenapíšem) mnou lomcovali dva protikladné pocity. Prvý - hybaj šetriť na motorku a skús to, ten adrenalín bude úžasný. Druhý - zabiješ sa. Toto je základ recenzie, ktorý v najstručnejšom poňatí vystihuje hru. Budete to chcieť vyskúšať na vlastnej koži, lebo pocit z jazdy a rýchlosti, ktorý prostredníctvom hry okúsite, je úžasný. Ale niekde v kútiku duše, sediac pri ohníku, pud sebazáchovy (on teraz, keď sedíme doma aj my, nemá veľa práce, tak oddychuje) vstáva a dvíha varovný prst.

Ak vám nestačí tiché varovanie, pozrime sa krátko na históriu reálnej športovej udalosti, na ktorej je hra založená. Za približne storočie čo súťaž prebieha, si jazdy okruhom Snaefell Mountain Course vyžiadali viac ako 250 ľudských životov. Napriek hrozivej bilancii popularita tejto smrtiacej zábavy neutícha, ba naopak vďaka rastúcemu vplyvu sociálnych sietí sa zdá, že ešte narastá. A ja tak nejako aj chápem prečo, aj keď sa to môže zdať morbídne. Totiž aj počas jazdy vo virtuálnej verzii nielen tohoto smrtiaceho okruhu na ostrove Isle of Man som si plne uvedomoval, že reálny zážitok musí byť dychberúci, či už z pohľadu diváka, alebo z horúceho sedadla na motorke.

To sa nedá dosiahnuť hraním nejakých arkádových motoriek, kde si na štýl Bollywoodu (a vlastne aj Hollywoodu) v zákrute stihnete na mobile skontrolovať Instagram a vypísať daňové priznanie. Nie, tu v zákrute pri neopatrnej jazde skrátka vletíte do betónového múrika a rozmlátite si lebku. Chutia kamienky? Ale keď tie nahnevané poníky v malom kompaktnom motore, okolo ktorého je postavená ľahučká motorka, tak lákajú pustiť ich z uzdy. Tá krátka rovinka pred vami až volá - poď, ubrzdíš to, vyberieš tú zákrutu, čo nasleduje. Lenže tá rovinka vás potom vženie do náruče stromu, dopravnej značky (rýchlostný limit 20 km/h na danej značke ma pobavil), či vám na obrubníku zlomí väz.

Ale rovinky, kde sa dá vyšantiť, sa nájdu a vtedy ten pocit z rýchlosti, zvuk svištiaceho vzduchu okolo vás, rev motora, to všetko je skvelé. Nesledujete prostredie okolo, je vám jedno, že jazdíte okolo krásneho jazera s kryštáľovo čistou vodou v prekrásnej írskej prírode. Nevnímate davy ľudí, ktoré ako naschvál stoja na tých najnebezpečnejších úsekoch okruhu a vrieskajú od nadšenia. Nenasávate atmosféru úzkych horských priesmykov, ani si neužívate výhľad pri jazde na úbočí holých kamenistých kopcov. Vnímate len tunel pred vami, tú krátku eufóriu z plného plynu a zákrutu, ktorá po nej príde a možno ju znova nedáte a náraz vás pokrúti ako paragraf.

Ale aj to časom prejde, hra vás naučí na stovkách pádov a zlyhaní ako brzdiť, ako pridať, ako sa v zákrute nakloniť a ktoré povrchy ešte vaše kolesá na pár zlomkov sekúnd budú tolerovať a na ktorých sa vytrieskate v momente, ako do nich vaše nahnevané neskrotné poníky zaryjú kopytá. Nenechajte sa ale uchlácholiť, vyrýpete sa aj tak, vždy sa nájde situácia, kedy vás možno nenažranosť, možno prehnané sebavedomie zatlčie do zeme, ako Taurus Demon na moste v Undead Burgu. Vlastne sa učíte na vlastných chybách rovnako ako v Dark Souls, tu tá paralela celkom sedí.

Na hubu budete padať v kariére, ktorá vás prevedie celou kvalifikačnou sezónou pre finálne preteky na Snaefell Mountain, betónik ale môžete papať aj v režime voľnej jazdy či v multiplayeri. Práve po kariére siahnete asi hneď pri spustení hry a nie je to zlý nápad, pretože práve kariéra vám ukáže, že hru zúfalo neviete hrať. V časovke skončíte pravdepodobne úplne na chvoste a v klasických pretekoch s hromadným štartom uvidíte peletón ostatných pretekárov tiež len krátko po štarte. Síce robia tiež chyby a sem-tam s úžasom sledujete, ako to AI pretekár s prehľadom a sebavedomím vpáli do zátarasov, za ktorými stoja davy fanúšikov, ale neuvidíte to často.

Za umiestnenie v pretekoch či zvládnutie určitých zadaní od sponzora, ktorý s vami v priebehu sezóny podpíše zmluvu, potom dostávate rôzne odmeny, či už finančný obnos na nákup lepších motoriek do garáže, nové diely, ktoré vylepšia vlastnosti vášho stroja, alebo rôzne perky, ktoré vám môžu pri aktivovaní pred súťažou priniesť nepatrnú výhodu v podobe predhriatych pneumatík, či nižšej penalizácie za priveľa pádov počas jazdy. Nie je to veľa, nemá to nejaký markantný vplyv, ale je to tam a je to niečo nové, čo v predchádzajúcej hre nebolo.

Avšak nie je to ktovieaká motivácia kariéru jazdiť, tá ostáva výhradne len v tom, že sa chcete naučiť jazdiť tak, aby ste nepadali každú chvíľu na hubu a časom sa umiestnili aj vyššie ako na chvoste výsledkovej tabuľky. A tak si môžete skúsiť zajazdiť vo free režime, kde si už presne vyberiete stroj podľa chuti a vyrážate ako v nedeľu na nezáväznú jazdu. Tu aj uvidíte, že je naozaj obrovský rozdiel medzi jednotlivými motorkami, už len z toho pohľadu, že vyberáte z kategórií klasických cestných motoriek, neskutočne predimenzovaných superbikeov aj klasickejších strojov z minulosti.

Výber nie je obrovský, ale každý si v ňom nájde niečo, čo ulahodí jeho ušiam, očiam aj štýlu jazdy. Každá z motoriek má svoju vlastnú hmotnosť, výkon, brzdné parametre, obratnosť a mnohé iné vlastnosti, ktoré z každého kusu robia unikát. Tentokrát nechýba ani možnosť motorku a jazdca upraviť na obraz svoj, takže si môžete hubu rozbiť v krásnom farebnom overale alebo si natrhnúť väzy v čiernej kombinéze na motorke s farbami smrti.

Ani tých tratí nie je nakoniec až tak veľa, ako by ste možno chceli, ale majú svoje čaro. Nejazdí sa na upravovaných okruhoch, ste v prírode, na vidieku, striedate prirodzené prostredia. Pri jazde narazíte na okresné cesty vedúce popri jazere, prejdete sa úzkymi uličkami v dedinke, užijete si aj široké asfaltky na letisku. Všetky sú súčasťou veľkého systému, kusu sveta vystrihnutého z írskej prírody a môžete ich ešte pred jazdou v kariére vo free režime preskúmať a natrénovať do sýtosti. Práve vrchol sezóny Snaefell Mountain Course je ale samostatná trať, ako sme už na začiatku spomenuli, na skutočnom ostrove Isle of Man. Je odlišná od ostatných, oveľa dlhšia a je vlastne odmenou na nej si zajazdiť.

Aby sa vám malý počet tratí nezunoval, občas vás zaskočí zmena dennej doby, kedy napríklad nadránom slniečko neúprosne svieti do očí, alebo sa na zem spustí hmla a vy nevidíte ďalej ako pár metrov pred seba. To je umocnené ešte viac pri voľbe pohľadu očami jazdca, kedy máte ešte aj špinavé sklo na motorke a vidíte fakt veľké guľové. Do hry sa ale nedostali napríklad extrémnejšie poveternostné vplyvy, ako je dážď či silný vietor, ale tu chápem, že by v takých podmienkach bolo absurdné vôbec nejaké preteky jazdiť a nie som si úplne istý, či sa reálne súťaže TT Isle of Man v takýchto podmienkach jazdia.

Nakoniec je TT Isle of Man - Ride on the Edge 2 (tak som to nakoniec napísal druhýkrát) trochu nevďačné hodnotiť. Kariéra je vlastne taká nijaká, motoriek nie je až tak veľa, ako sme v dnešných pretekárskych hrách zvyknutí, tratí tiež nie je veľké množstvo a ani vyslovená pastva pre oči sa nekoná. Okrem toho je hra ťažká a frustrujúca. Kde sa tam hore v rohu teda nabrala taká vysoká známka? Nuž, menej je niekedy viac, v tejto hre to platí. Motoriek je pomenej, ale každý si nájde takú, aká mu pasuje a vyhovuje. Tratí je málo, ale dýchajú životom a atmosférou. Grafika je síce priemer, ale pri úžasnom pocite rýchlosti vám to bude jedno, lebo nebudete prostredie stíhať sledovať. A ťažká? Áno je, ale nie je práve výzva to, čo v hrách hľadáme?! Ak vám nič z toho extra nesadlo, pokojne si body odrátajte a od hry dajte ruky preč.