Panzer Dragoon je značka, ktorá je zaujímavá hneď z niekoľkých dôvodov. Je to post-apokalyptická fantasy séria, ktorá je známa najmä on-rail prestrelkami, ale našli by sme v jej rámci aj jednu RPG. Zároveň táto kedysi slávna Sega značka ukazuje, ako po komerčnom neúspechu Dreamcastu na Segu nadviazal Microsoft so svojím Xboxom. To zo Segy prebral mnohé veci a medzi nimi aj niektoré značky. No a teraz sa značka vracia, no už nie na Xbox, ale Sega novú hru priniesla (časovo) exkluzívne pre Nintendo Switch.

Aj keď teda nie je úplne nová. Konečne sme sa totiž dočkali vydania toľko sľubovaného remakeu prvej časti série, v ktorom sa aj nová generácia hráčov môže ponoriť do tohto zaujímavého sveta. Navyše už teraz so sebou Panzer Dragoon Remake prináša aj prísľub remakeu druhej časti, ktorá bola v dobe vydania hodnotená zhruba rovnako dobre ako jednotka. Zároveň, ak teda hru ešte nepoznáte, tento remake trochu otrasie vašou predstavou o tom, čo si máte predstavovať pod pojmom on-rail prestrelka. Nie je to House of The Dead a ani Virtua Cop, tu totiž lietate na drakovi.

Príbeh hry vlastne vôbec nie je tak minimalistický, ako by sa z jej podania mohlo hrať. Ocitáte sa vo svete o niekoľko tisícročí v budúcnosti, kedy je spoločnosť po ťažkej vojne rozbitá, no stále tu prebiehajú konflikty. Mocné Impérium vládne pevnou rukou vďaka pokročilým zbraniam, ktoré získalo. A vy ani neviete ako a v úlohe lovca sa stávate nádejou na zvrhnutie tohto tyranského režimu. Boj s dvojicou príšer vás zavedie do starodávneho chrámu a následne sa stávate svedkami súboja dvojice drakov. Nešťastný zásah pôvodného jazdca z vás razom spraví nového dračieho jazdca a spolu s svojim modrým drakom sa vydávate na nevídané dobrodružstvo.

Pamätníkov poteší, že je hra do moderného audiovizuálneho kabátu prerobená takmer 1:1, čo si všimnú už počas úvodnej prestrihovej scény. Nie je to však úplne totožné s pôvodnou hrou, no na porovnanie by ste museli mať rovnaké scény z remakeu a aj pôvodnej hry vedľa seba. Snáď nič tu ale neubudlo, práve naopak. Scény sú detailnejšie, bohatšie, v niektorých detailoch rozšírené. A tento dojem z úvodnej animácie plynulo prechádza aj do hrania prvej misie. Ak si ju náhodou ešte pamätáte z pôvodnej hry, dostanete presne to isté, akurát v lepšom kabáte.

Je však pravda, že tá grafická zmena, aj keď je v porovnaní s originálom z roku 1995 obrovská, by stále mohla byť aj lepšia. Akoby sa autori snažili nabudiť dojem, že to je poriadne preleštená 25-ročná hra a nie novinka, pričom podobné moderné remaky k tomu pristupujú opačne. Hra teda nevyzerá najhoršie v konečnom zúčtovaní, ale mohla v dnešnej dobe a aj na Switchi vyzerať aj o niečo lepšie. Dôležité je, že aj nový art pekne sadne k duchu hry. Soundtrack je stále veľmi dobrý aj po toľkých rokoch, no je veľká škoda, že zatiaľ stále musíme čakať na jeho updatovanú verziu, ktorá príde ako update.

On-rail strieľačky musia byť rýchle, jednoduché na pochopenie konceptu a zväčša aj krátke, no zároveň náročné, aby vám nič nedali zadarmo. Na prvé hranie sa tak na koniec len tak nedostanete a zväčša sa učíte, čo vás ďalej čaká, aby ste to pri opakovanom pokuse prešli. To je aj prípad tejto hry. je tu vlastne 7 levelov, každý je iný, s vlastnými nástrahami, vlastnou formou bossa a aj s vlastným prostredím, pričom si prejdete naozaj rôznymi zákutiami tohto fantasy sveta. Celková dĺžka je tak niekde na úrovni hodiny, ak ste hru už v minulosti hrali a viete, ako sa má hrať. Budete ju však hrať viackrát, či už kvôli zomieraniu, alebo kvôli snahe dosiahnuť vyššie skóre.

Koncept je aj po 25 rokoch nezmenený a to vás síce núti v prípade smrti hru opakovať, no ja už by som dnes naozaj ocenil ústretový krok v prospech hráčov a dal do takejto hry aj uložené pozície. Zomierať tu budete, často budete mať naozaj nedostatok života a môžete ísť od začiatku. Hovorím samozrejme o inej obťažnosti ako Easy, ktorá tu je skôr len na tréning. Po prvej smrti sa mi úplne nechcelo do hry opäť pustiť a dal som si od nej pauzu. Niektoré zastarané koncepty by sme dnes mali hodiť za hlavu a aktualizovať ich. Aspoň, že na Switchi stále existuje výhoda kedykoľvek konzolu uspať a pokračovať v hraní niekedy neskôr, aj keď sa tu nedá ukladať v dnešnom štandarde.

Samotná hrateľnosť sa trochu vymyká pravidlám žánru. Ovládate draka (pohyb), ale aj jazdca (akcia). Navyše musíte sami reagovať na akciu a podľa nej meniť kameru. Tá sa tu neovláda plynule, ale len v určených smeroch. Drak stále letí vpred, no môžete ovládať jeho výšku a polohu. Ak prepnete kameru na chvost, prípadne do strán, už neviete ovládať polohu. Vďaka tomu je zložitejšia ako bežne tieto hry sú, no stále si to ľahko osvojíte a navyše vám s orientáciou pomáha radar, takže stále viete, odkiaľ na vás smeruje útok. Len občas toho začne byť trošku priveľa a musíte sa viac otáčať.

Nebol by to problém, keby autori modernizovali aj zameriavanie, ktoré nie je práve najintuitívnejšie a aj vizuálne by malo byť vyriešené inak ako pôvodnou štvoricou žlto-oranžových štvorcov. Ten najmenší z nich v niektorých prostrediach dosť zaniká a horšie sa tak potom orientuje. A ešte horšie je ovládanie. Mám desiatky hodín v rôznych hrách v handheldovom režime na Switchi a ešte nikdy som nemal kŕče v dlaniach, no tu som zažil premiéru. S Pro Controllerom je to trochu lepšie, ale ovládanie je tak nešťastne navrhnuté, že pri handheldovom hraní máte kŕče do pár minút.

Nezáleží pritom na schéme, ktorú si zvolíte. Je tu pôvodná schéma, ktorá je tu asi už len z historického hľadiska, lebo je z dnešného pohľadu vyslovene príšerná. No a je tu aj moderná schéma, ktorá je intuitívnejšia, ale stále navrhnutá naozaj nepríjemne na hranie. Sľúbené je mierenie pomocou gyroskopu a ja dúfam, že dorazí čo najskôr a bude dobre fungovať, lebo takto ovládanie iba zbytočne ťahá dole celé hodnotenie. Viem si predstaviť, že s gyroskopickým mierením bude hranie oveľa príjemnejším zážitkom.

Pritom akcia je tu fakt veľmi slušná, zabaví a hra pripravila aj niekoľko parádnych momentov, kedy letíte cez zaujímavé prostredie, bojujete s haldou nepriateľov okolo seba, prípadne nejakým bossom. Veľmi dobre sú namiešané akcie sekvencie za sprievodu parádnej hudby a zaujímavého prostredia navôkol. No možno si práve vtedy o to viac uvedomíte, že by to chcelo dotiahnuť v mnohých ohľadoch. Príjemným bonusom je pekná zbierka artworkov z tvorby remakeu. Akurát nerozumiem tomu, prečo ju autori neodomkli vo forme nejakej galérie po prejdení hry, ale pozrieť si ich viete len v záverečných titulkoch.

Niežeby bol Panzer Dragoon Remake zlou hrou, ale je to hra, ktorá by mohla vyzerať lepšie, mala by sa hrať lepšie, no a navyše by jej rozhodne neuškodili aspoň nejaké tie modernejšie prvky. Zjavne si to, našťastie, uvedomujú aj samotní autori, keď je mnoho prvkov ešte na ceste (ako spomínaný soundtrack či ovládanie), no nerozumiem tomu, prečo hru radšej neodložili a nevydali vo vyladenom stave. Takto ich teraz čaká neľahká cesta napravovania pošramotenej povesti po nie práve najlepšom launchi. Je to tak stále aj po 25 rokoch fajn hra, ibaže si teraz na jej návrate autori mohli dať viac záležať.