Nacisti sú výborný cieľ na masakrovanie, koniec-koncov v počítačových hrách sme si s nimi už užili veľa zábavy. Mali sme s nimi česť snáď v každom žánri, dokonca aj v športe. Lenže zaujímavé kúsky, ktoré môžu napomôcť reálnemu vzdelaniu o histórii novodobých dejín, sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky. Through the Darkest of Times sa však dá použiť aj ako výučbový nástroj pre školy. A je na podobnej kvalitatívnej úrovni ako dielo z českej kotliny Attentat 1942.

Je spoločným znakom vzdelávacích hier nuda? Nepovedal by som. Lenže, spracovať takú ťažkú tému, akou je zložitá situácia pod nadvládou diktátorského režimu, je nesmierne náročné. Toto nie sú bežné akčné a príbehové hry, kedy sa väčšina obsahu podriaďuje scenáru. Tu ide o viac  - o pocit skutočnosti. Pritom grafická stránka hry je veľmi jednoduchá a strohá. Väčšina herného obsahu je spracovaná skromne a orientujete sa prevažne pomocou textu a symbolov. Through the Darkest of Times je strategickou hrou. Nejedná sa teda o textovú adventúru aj keď aj s týmto žánrom má mnoho spoločného.

Na začiatku si v jednoduchom editore vytvárate svoju postavu. Okrem výzoru a oblečenia aj vyberáte triedu – liberálneho katolíka, konzervatívca, sociálneho demokrata, komunistu atď. Skrátka politické zameranie od výmyslu sveta - s  výnimkou národného socializmu – proti tomu totiž bojujete. Chodíte na protesty, robíte si vlastnú propagandu a všemožne sa snažíte prežiť nacistický režim a čo-to aj urobiť proti nemu. Históriu nezmeníte, ale vlastný osud formovať môžete. V strategickom a náročnejšom režime hra môže skončiť veľmi skoro vaším zlyhaním a musíte začať od začiatku. Treba si dávať pozor na svoje rozhodnutia - aspoň na prvý pohľad sú skutočne dôležité.

Hrateľnosť je napriek svojej jednoduchosti spočiatku neprehľadná a musíte sa najprv zorientovať.  Každý deň si môžete prečítať dennú tlač, ktorá zhrnie najdôležitejšie novinky v Nemecku v roku 1933, tesne pred zvolením Hitlera za kancelára a aj potom. Ste svedkami diskusie s „hlavohruďami" z SA pred židovskými obchodmi alebo drobných násilností na nevinných občanoch. Pritom všetkom sú však obyvatelia v Nemecku všeobecne spokojní a NSDAP sa teší z úspechu. Lenže za akú cenu? Čoskoro sú zakázané iné politické strany, oponenti sú obvinení bez dôvodu. V tomto smere je titul bezchybný a vie zábavnou formou hráča zahĺbiť do histórie, ako keby sa to odohrávalo dnes. Vzhľadom na súčasnú situáciu s COVID-19 si to vieme aj my v súčasnosti lepšie predstaviť.

Čoskoro už stojíte na čele odboja, najímate členov a získavate od sympatizantov finančnú podporu. Na niektoré situácie je najvhodnejším kandidátom sociálny demokrat, ale na stretnutie veriacich sa hodí skôr konzervatívny katolík, ktorého inak vo vašom tíme nikto nechce. Takže riešite aj vzťahy a náročné rozhodnutia v rámci vlastného odboja. Na niektoré aktivity potrebujete aj predmety, ktoré musíte nejako získať. Napríklad farbu na pošpinenie budov alebo zápalnú fľašu, prípadne obyčajný bicykel na prekonanie väčšej vzdialenosti. Pred rozhodnutím kam koho poslať vždy viete posúdiť riziko, niekedy sa oplatí poslať aj viac ľudí naraz.

Vaše činnosti sa opakujú v štyroch etapách, čo onedlho vyslovene nudí a je to vykonávanie toho istého stále dookola. Pritom nejde o titul na jedno zahranie. Dalo by sa povedať, že ide o survival. Ak však zvolíte ľahší variant, a teda príbehový režim, tam sú chyby viac tolerované a môžete si to užiť bez problémov až dokonca. V konečnom dôsledku je stále najlepšia práve tá vzdelávacia zložka. Ten pocit, že ste tam. V rôznych momentoch sa rozhodujete, či ešte zostanete na mieste a počkáte, či si vás nevšimne Gestapo, alebo v textovom  režime volíte, či idete ešte na jedno pivo, alebo už radšej spať do jednoizbového bytu v starom meste.

Určite stojí za to pustiť sa sa do tejto hry a vyskúšať si, ako sa žilo v pohnutej dobe. Lenže skôr sa na takéto poznávanie hodí štýl, aký zvolil Jakub Gemrot v titule Attentat 1942. V každom prípade sme radi, že vznikla aj táto hra, pretože jedna vec je zahrať si satirický Wolfenstein a druhá vec prežiť reálne pocity a tú temnú atmosféru reality a vôbec neprekáža strohé grafické spracovanie. Aj kresba, najmä keď dominuje čierna a červená farba, môže byť veľmi depresívna a vyvolávať stiesňujúce pocity.