Neviem ako vy, ale ja osobne občas mám rád hry, kde netreba nejako extrémne namáhať hlavu či drieť si slzné kanáliky pri emočne náročných príbehoch. Skrátka zapnete hru, vyberiete si borca, dáte mu do ruky niečo šialené a smrtonostné a hor sa do vraždenia. Takmer bez kontextu, takmer bez tabuliek s číslami a štatistikami, len vy, klávesnica s myšou a zvuk ostnatého kladiva drviaceho lebky mimozemšťanov či zmutovaných krtkov. Dokonalý relax, únik z reality, ventil, pomenujte si to ako chcete. Toto je Killsquad.

Stále ešte v Early Access, ale s prižmúrenými očami už by sa dal považovať za plnohodnotný titul, Killsquad je kooperatívna akcia z pohľadu zhora, berúca si prvky z Diabla, Doty či top-down strieľačiek. V koži jedného zo štyroch nájomných lovcov odmien budete plniť korporátne objednávky na likvidáciu nebezpečných príšer, vzbúrených strojov, ochranu dôležitých ložísk minerálov, či hľadanie stôp roztrúsených v divočine a termináloch. To všetko prebíjajúc sa cez hordy príšer, robotov a rôznych pavúkov a podobnej hávede.

Pritom kľúčové slovo v názve je, samozrejme, ,,Squad", kedže sa jedná, ako už bolo povedané, o kooperatívny titul. Vy, spoločne s tromi ďalšími hráčmi, máte na výber jednu zo štyroch hrateľných postáv. Vesmírny pištolník Troy, obrovský hromotĺk s kladivom Kozmo, tajomná šermiarka s katanou Cass a nakoniec stroj na zabíjanie s laserovou puškou Zero. Pričom každá z postáv je dostatočne odlišná na to, aby bolo hranie za každú z nich iným zážitkom vyžadujúcim iný prístup. Celá hra sa ale dá pohodlne hrať aj v sólo režime, ak ste skôr osamelý vlk a obťažnosť úrovní je tomu veľmi dobre prispôsobená.

Takže máme dve postavy s útokom na diaľku a dve na boj zblízka. Pritom základný útok vám väčšinou na plejádu obyčajných nepriateľov bohato stačí, pri bossoch ale musíte využívať naozaj každú schopnosť, ktorú ste si po ceste k nemu osvojili. Tu je podobnosť s Diablom zjavná, všetko okolo vás rýchlo umiera, ale bossov treba ,,uskillovať". Čo sa podobnosti s Dotou týka, vec sa má tak, že vždy začínate s hrdinom na úrovni jedna a úrovne zbierate postupným prechádzaním lokality a zabíjaním monštier. Kým sa dostanete k bossovi, zvyčajne vždy dosiahnete maximálnu, desiatu úroveň a ste na neho plne pripravení.

Každá z postáv má totiž k dispozícii šesť schopností, z toho jedna - ultimátna, sa odomkne až po dosiahnutí určitej úrovne a vtedy máte dokonca na výber z dvoch týchto ultimátok. Okrem toho si pri dosiahnutí špecifických úrovní môžete niektoré schopnosti ďalej vylepšovať a modifikovať podľa toho, aký štýl hratelnosti vám za danú postavu najviac vyhovuje. Ja som si napríklad obľúbil Kozma, ktorého som si pomocou úprav schopností menil na obdobu barbara z Diabla, s ničivým tornádom, masívnym základným útokom a ako ultimátku som volil niekoľkosekundovú nesmrteľnosť. Mohol som ale ísť aj cestou vylepšovania útoku skokom a zefektívnenie uhýbania útokom.

Za celé toto snaženie sa vám dostane odmena v podobe truhlice, z ktorej môže vypadnúť lepšia zbraň či jeden z dvoch modifikátorov pre podporu a obranu. Predmety v hre ale nemajú také úplne tradičné štatistiky, ale takzvaný Vector level. Podľa toho aké predmety máte na sebe nasadené, sa tak zvyšuje celkový Vector level aj vám a môžete plniť náročnejšie úlohy, ktoré sú na výšku tohoto čísla viazané. Chvalabohu, ale úplne bez bonusov predmety v hre nie sú, niektoré veci majú bonusov dokonca viac a musíte ich postupne odomknúť pomocou materiálov, ktoré na svojich potulkách svetmi nachádzate. Okrem toho postupne zarábate kredity, za ktoré si môžete tieto veci kupovať v obchode, kde ale hrá úlohu náhoda a nikdy presne neviete, čo sa vám dostane do rúk.

Lokality sú k dispozícii zatiaľ tri, čo nie je veľmi veľa a časom určite hráča omrzia, aj keď sa autori aj v rámci nich snažili o obmeny, či vám postaviť do cesty aj nejaké environmentálne prekážky, ako ohnivé tornáda, pasce a padajúce meteority. Prvou je zdevastovaná planéta Wasteland 7A, druhou planétou je na minerály a vzácne suroviny bohatý Kemmekh a poslednou lokalitou je opustený komplex plný robotov The Palace of Pain. Bohužiaľ, sú aj dosť prázdne a s opakujúcimi sa pasážami, hlavne posledná menovaná je len spleťou takmer rovnako vyzerajúcich miestností a chodieb. Tu by sa naozaj hodilo veľké spestrenie, lebo aj mňa po niekoľkých hodinách naozaj prostredia omrzeli a keby som sa chcel hre venovať dlhšie, čo by malo byť aj jej cieľom, bola by to veľká prekážka.

To isté trochu v menšom merítku platí aj o nepriateľoch. Tak po prvé, sú naozaj generickí a dosť chýba originalita a je jedno či hovoríme o základných príšerkách, alebo bossoch. Po druhé, je ich takisto ako lokalít zúfalo málo. Na druhej strane to vyvažuje  fakt, že väčšina z nich oplýva plejádou schopností, ktoré vás udržiavajú v pohybe a strehu. A vie sa ich na vás vyrútiť veľké množstvo, takže hromadné vraždenie a vymazávanie celých živočíšnych druhov z encyklopédií je skrátka uspokojivé a zábavné. Z nich síce po zabití nevypadáva žiadna korisť, ale získavate ich zabitím DNA, ktoré môžete počas misie v špeciálnej stanici vymeniť za vyliečenie zranení, zlepšenie brnenia, či dokonca ďalšie schopnosti. To všetko ale len v priebehu trvania danej misie.

Po grafickej a technickej stránke hre zatiaľ nie je veľmi čo vytknúť, vizuálne síce neohúri, ale ani neurazí a hlavne beží celkom plynulo, bez chýb, doskakovania textúr a podobných bežných problémov v Early Access hrách. A ako to už pri rýchlych akčných hrách býva, v zápale rozsievania smrti si občas slabšiu textúru a zubatejšie okraje málokto všíma a naozaj je dôležitá skôr plynulosť. Ozvučenie je na tom naopak slušne. Hudba je síce obyčajnejšia, ale hlavne nevtieravá, nevyrušuje pri hraní. Čo je dôležitejšie, zvuky smrti, úderov, streľby a pomliaždenia mozgov a tkaniva sú uspokojivé a aj vďaka nim naozaj cítite váhu a silu úderov.

Na jednej strane je Killsquad jednoduchá a zábavná oddychovka, pri ktorej vypustíte paru, odpočiniete si a skrátka sa „vyblbnete". Na strane druhej, pri dlhšom dávkovaní hra omrzí, či už kvôli stereotypu z prostredí a nepriateľov, alebo slabej motivácii kvôli slabším RPG prvkom. Všetko to dokáže oživiť hranie v kooperácii, na ktoré je aj hra primárne stavaná, je vtedy obťažnejšia a, chvalabohu, nestalo sa mi, že by som nezohnal partiu ľudí. V tomto je veľkou výhodou aj fakt, že sa viete pripojiť do prebiehajúcej hry, úroveň sa vám automaticky dorovná so zbytkom hráčom a plynule s nimi pokračujete v boji.

Teraz by sa teda autori mali zamerať na to, aby ešte pred vydaním plnohodnotnej hry pridali viac prostredí a nepriateľov. Hrateľnosť samotná je zábavná a splnila presne to, čo som od nej očakával, čiže oddych, únik z reality a číru radosť z bezhlavého zabíjania. Ak by sa tvorcom okrem toho podarilo ešte okoreniť a zlepšiť RPG prvky a výbavu hrdinov, môžem s pokojným svedomím prehlásiť, že by si hra u mňa odniesla naozaj slušné hodnotenie.