Vitajte v roku 1996! Olympiáda sa koná v Atlante, v Japonsku práve vyšiel DVD formát, v kasách kín boduje Deň nezávislosti, Chicago Bulls si idú už po svoj štvrtý titul v NBA, vychádza Tamagotchi aj Nintendo 64, no hlavne začína skutočné a kvalitné 3D, ktoré si na PC môžeme užívať vďaka prelomovým Voodoo grafikám od 3dfx. Aktuálne na trhu niet lepšej hry, kde sú túto revolučnú technológiu vyskúšať, ako Quake. Hra od autorov Doom 1 a 2 možno nepriniesla revolúciu, akú sľubovala, no stále je to krvavá, zábavná a hlavne prekrásna strieľačka, ktorej engine idTech 2 umožňuje doteraz nevídané veci.

Prečo takýto úvod v roku 2020? Lebo sa pre Quake chystá „pokračovanie“, ktoré nikdy nedostal. Séria síce pokračovala v niekoľkých ďalších častiach, no v skutočnosti žiadna nenadviazala na prvú časť. Tá bola typická nielen na tú dobu revolučnými technológiami, ale aj temnou estetikou vychádzajúcou z dark fantasy, kde sa miesili niektoré futuristické prvky so stredovekými, gotickými a dokonca aj pekelnými motívmi. Na to všetko teraz nadviaže titul WRATH: Aeon of Ruin od štúdia KillPixel a dokonca na engine idTech 2, na ktorom bežala aj pôvodná hra, aj keď je teda vylepšený.

Hra vychádza pod krídlami 3D Realms a reflektuje ich aktuálnu tvorbu, v ktorej sa obzerajú späť do minulosti. Kým Ion Fury bola poctou pre Duke Nukem 3D a bežala na jeho technológii, WRATH je zase poctou pre Quake. No, poctou...rovnako ako Ion Fury bola vo veľkej miere kópia DN3D, aj táto hra sa snaží na úkor vlastnej originality čo najviac napodobniť Quake. Na druhú stranu dnes už také hry takmer nevychádzajú, takže jedna takáto raz za čas hráčom (najmä tým starším) len a len prospeje. My sme sa pozreli na to, čo zatiaľ ponúka.

Hra je totiž dostupná v Early Access verzii, pričom jej plné vydanie je naplánované na tento rok. Zatiaľ na môj vkus ponúka veľmi málo obsahu, no hrateľnosť už pôsobí odladene, takže si vieme spraviť pomerne slušný obraz o tom, čo nás tu čaká. Ani príbehu tu zatiaľ veľa nečakajte, no vieme, že vás hra posadí do kože bezmenného tajomného hrdinu, ktorého úlohou je v pomaly zomierajúcom a temnom svete loviť prastarých Strážcov, ktorí mali tento svet chrániť, no nakoniec sa podieľajú na jeho skaze. Teda podobný nezmysel ako pôvodný Quake, ale tieto hry sa nikdy nehrali kvôli príbehu a ako zámienka na hromadu krviprelievania do bohato stačí.

Hra chce ponúknuť 3 hub svety, z ktorých vyrážate do levelov. Každý svet ponúkne 5 týchto levelov, takže jednoduchá matematika hovorí, že nás tu celkovo čaká 15 levelov. Zatiaľ je tu len jeden takýto svet a trojica levelov v ňom. Hub je vlastne jedna širšia lokalita, ktorá je bohato členená aj vertikálne, obsahuje nejaké skryté lokality a k levelom sa musíte prestrieľať aj preskákať, lebo ich nemáte priamo pred nosom, ale portály do nich môžu byť strčené niekde v skalách a podobne. Taktiež obsahuje rôzne predmety, náboje, teleporty a iné veci, aby ste tadiaľto len neprechádzali, ale tu aj nejaký ten čas strávili.

Hlavná náplň je ale pochopiteľne v samotných leveloch, kde z nej už Quake „smrdí“ na 100%. Začínate s najjednoduchšími zbraňami, postupne dostávate silnejšie, no proti vám stoja aj stále silnejší nepriatelia, prípadne rapídne stúpa ich počet, aby ste to nemali také jednoduché. Hlavne ale levely majú dizajn vychádzajúci z FPS hier v 90. rokoch. Nenájdete tu tak žiadne lineárne cesty, ktoré vás zavedú priamo do cieľa. Už trojica levelov v Early Access verzii nám jasne ukázala, že je to tu otvorené, členité a občas aj komplikované. Je tu síce nejaký cieľ, kam sa máte dostať, no vedie k nemu mnoho rôznych ciest. Niektoré ako alternatívne, iné zas len ako odbočky, kde môžete niečo získať, no tiež tam musíte bojovať. Veď poznáte ten moment, keď nájdete miestnosť, uprostred nej je power-up a okolo neho je veľa priestoru.

Akcia je rýchla a zábavná. Ak si zvýšite obťažnosť, vie vás aj slušne potrápiť a čím je vyššia, tým viac sa musíte hýbať. Nepriatelia sa môžu spawnovať všade okolo vás, pod vami aj nad vami, blízko aj ďaleko, takže musíte byť neustále v pohybe. Naozaj sa pomerne verne podarilo napodobniť dojem, aký sme mali z akcie v Quake 1 pred takmer 25 rokmi. Teda až na to, že tu zatiaľ medzi zbraňami nenájdete raketomet, čo je obrovská škoda. V takejto hre jednoducho musí byť. Už len kvôli tomu, že k nej neoddeliteľne patrí aj rocketjump technika. Levely však zatiaľ neobsahujú žiadne také miesta, kde by ste sa bez nej nedostali.

Ponuka zbraní je zatiaľ klasická, až by som povedal fádna. Začínate s čepeľou na pravom zápästí, ktorá sa dá využiť v úvode hry pri boji zblízka. Ak ju nabijete držaním pravého myšítka, dokáže vás vystreliť vpred. Najmä takto tu budete prekonávať rôzne prekážky a väčšie vzdialenosti, ktoré nezdoláte bežným spôsobom. A takto sa taktiež budete dostávať na skryté miesta, ktorých hra ponúka haldu a v každej vás čaká nejaká tá odmena za to, že ste ju odhalili. Potom je tu obligátna pištoľ, nesmie chýbať ani brokovnica, ktorá nepriateľov mení na polygónové vrecia plné krvi. Je tu aj „tesákomet“, čo je vlastne akoby samopal strieľajúci tesáky zozbierané z mŕtvol. No a poslednou zbraňou bol Retcher, ktorý ako muníciu používa zelené kyselinové cysty, ktoré vytrhnete zase z iných nepriateľov.  Tieto zbrane sú menej užitočné voči typom nepriateľov, z ktorých máte muníciu. Navyše má každá zbraň alternatívny režim streľby.

WRATH obsahuje aj jemné RPG prvky v podobe artefaktov, ktoré zbierate v priebehu hrania. Early Access verzia ich má len pár, a tak nevie vytvoriť úplne ideálny obraz o tom, čo nám tu hra ponúkne. Artefakty vám dočasne dodajú nejakú špeciálnu schopnosť. Napríklad môžete všetkých zabitých nepriateľov premeniť na doplnenie života, prípadne sa dočasne stanete nezraniteľní, ale práve na úkor životnej sily. Jedným z artefaktov je aj Soul Tether, ktorý sa využíva na ukladanie pozície v hre. Ak ich máte nazbierané, môžete uložiť kedykoľvek, no musíte si strážiť ich počet.

Je tu tak zatiaľ málo levelov, málo zbraní, málo artefaktov a taktiež málo druhov nepriateľov. Od takejto hry potrebujete v každom z týchto ohľadov čo najväčšiu variabilitu a napríklad aj Ion Fury nám ukázala, že sa hra môže zunovať, keď stále likvidujete tie isté tváre. Zatiaľ hra ponúka menej ako 10 typov a máte ich pred nosom prakticky stále. Celkový počet by však neskôr mohol narásť na 15, čo by už bolo lepšie. Taktiež takáto hra potrebuje zaujímavých bossov, no ani v tomto ohľade nám zatiaľ nič poriadne neukázala.

Z pohľadu dnešného mladého hráča možno hra nevyzerá práve lákavo, no ak sa na to pozrieme optikou snahy napodobniť Quake, autorom sa to veľmi slušne podarilo. Jej estetika vôbec nie je zlá, aj keď si osobne myslím, že tento štýl grafiky nezostarol tak dobre ako napríklad Duke Nukem 3D. Zachraňuje to však poriadne vylepšený engine. Quake bol však typický aj vďaka skvelej hudbe, za ktorou stál Trent Reznor a to je vec, ktorú sa tu bohužiaľ napodobniť nepodarilo, čo asi ani nikto nečakal. Je tu snaha o podobný ambientný soundtrack, no nie je to tak príjemne temné, depresívne a desivé. Výhodou herného audiovizuálu je, že ju utiahne aj archaická zostava, takže si dnes zahrá snáď naozaj každý.

Pred autormi WRATH: Aeon of Ruin je ešte obrovský kus cesty, no fanúšikov prestreliek zo starej školy a celkovo pamätníkov si môžu ľahko získať. Len to treba poriadne dotiahnuť. Hrateľnosť tu je a je na veľmi slušnej úrovni. Teraz treba už len dodať dostatočné množstvo zaujímavého obsahu, aby to hráčov držalo aj dlhšiu dobu. Okrem akcie si však už v Early Access môžete užiť aj komplexnejší level dizajn a množstvo skrytých miestností a lokalít. Snáď sa aj plná hra nakoniec ponesie v tomto duchu.