DEVIL MAY CRY 3 |
DEVIL MAY CRY 3 |
Fanúšikovia akcií z pohľadu tretej osoby zažívajú v poslednom období pravú nefalšovanú nirvánu. Nielenže sa do našich komnát vrátilo duo úžasných pokračovaní Perzského Princa, ale svoje plodné obdobie zažili aj ostatní vývojári, o čom svedčia aj tituly ako Blood Will Tell, God of War (vážny adept na akciu roka) a taktiež aj pokračovanie (vraj) brutálne obtiažnej vecičky Devil May Cry. A práve posledný menovaný titul mi pripravil doslova hell week, počas ktorého som vypotil galóny krvi, rozbil niekoľko ovládačov a navrch si ešte aj schuti zanadával. Teraz, po niekoľkých dňoch strávených pod ťažkými sedatívami na miestnej psychiatrii, som sa odhodlal k tomu, že sa s vami podelím o nočné mory, ktoré mi najnovší Devil May Cry bez milosti nadelil. Pred tým ešte jedná vec. Sestrička, prosím vás, ešte jednu dávku a budem v pohode... sestra, prosím!!…. už je to tu!! ….opäť ma chytá bersekrrrRRRRR!!
Počiatky tohto kritického stavu začali celkom nevinne, jedno krásne popoludnie, keď som sa rozhodol začať úplne od znova, bez akýchkoľvek odkazov na minulosť. Z tohto hľadiska mi jednoznačne prišiel Devil May Cry 3 ako kandidát č. 1, pretože som ešte nemal tú česť, stretnúť sa zoči-voči s jeho predchodcami. Neskôr sa ale ukázalo, že to bola priam osudová chyba. Spomeňte si teraz na najťažšiu hru, ktorú ste kedy v živote hrali. Máte? No, a keď jej obtiažnosť vynásobíte desiatkou, dostanete easy voľbu najnovšieho DMC. Pritom, ale musím podotknúť, že hra vám túto možnosť na začiatku hry neponúkne a až vašim niekoľkonásobným skonom sa nad vami zmiluje a umožní vám siahnuť si na loserskú, ale v tomto prípade opodstatnenú, ľahkú hru. A verte mi, ani nastavenie najľahšej obtiažnosti nebude mať taký radikálny dopad na počet vašich úmrtí, ako by ste očakávali.
|
|
|
Ďalším skutočne zarážajúcim faktom je aj to, že hlavná postava, Dante, je v strihových cut-scénach priam nesmrteľný, čo vedie k značnému dezinformovaniu hráča, ktorý súdiac podľa videí vyráža proti nepriateľom priam samovražedným tempom, čo zvyčajne vedie k potupnému game overu a reštartu misie. Korunu vysokej obtiažnosti nakoniec nasadzuje aj save systém, ktorý vám umožní uložiť si hru až po dokončení levelu a nie aj počas neho, čo vedie k častým výbuchom agresie a občasným ujmám, či už materiálnym alebo fyzickým (osobne odskúšané - nech je starému dualshocku zem ľahká). No, radšej tému obtiažnosti na chvíľu ponechajme stranou a pozrime sa na ďalšie, tentokrát príjemnejšie aspekty nového DMC.
Myslím si, že príbeh je u takéhoto druhu hier vo väčšine prípadov druhoradý a tak len poviem, že Dante sa opäť bude musieť postaviť zoči-voči pekelným hordám a navrch si to bude musieť rozdať aj s jeho zlým bratom Vergilom, takže o zábavu bube mať rozhodne postarané. Už v provotných okamihoch hrania zistíte, že boje sú nadmieru hektické a chvíľku vám potrvá, kým si zvyknete na tú rýchlosť, s akou budete jednotlivé monštrá katovať (zo začiatku skôr dostávať poriadnu nakladačku, ale to je na inú tému). Ofenzívne ladenie hry len podčiarkuje fakt, že Dante nemá v zásobe žiaden významnejší defenzívny manéver a okrem komplikovaných kotrmelcov do strán sa bude musieť uspokojiť len s chabým útekom z boja, vďaka ktorému však nespočetkrát ubzikne (doslovne) zubatej spod kosy.
Náš hrdina, aj napriek svojej slabej výdrži, je ale vyzbrojený proti pekelným hordám vcelku uspokojivo a okrem palných zbraní skrýva vo svojich kapsách aj elegantný meč z dôb križiackych výprav, takže nepriatelia sa majú na čo tešiť. Hlavným úspechom v ťažení proti peklu je potom dokonalá súhra útočných kreácií a správny odhad situácie a verte mi, že kým tento princíp pochopíte, vaše nervy dostanú zabrať. V miestach bojových stretov pritom nebojujete len proti jednému oponentovi, pričom často sa ich na vás vyrúti aj pekný tucet. Nacvičenie útočných komb je nevyhnutnosťou. Dôležitým výberom, ktorý rozhodne o vašom ďalšom smerovaní, bude voľba bojového štýlu, ktorý je prístupný nielen medzi jednotlivými misiami, ale dokonca aj počas nich (na niektorých miestach). Základné nastavenie trickster je takou zlatou strednou cestou a poskytne vám to najzaujímavejšie, ako z oblasti zbraní, tak aj z oblasti mečov. Gunslinger je naopak úzko špecializovaný na palné hračky, Swordmaster (už podľa názvu) je určený pre majstrov šermiarov a nakoniec royal guard, akási varianta obrancu, je absolútne k ničomu, pretože ako dobre viete, najlepšou obranou je vždy útok a pre Danteho to platí dvojnásobne.
Aby ste sa ale s vašim začínajúcim náradím nerozhádali, autori pre vás prichystali aj ďalšie zaujímavé kusy a tak sa počas misií dostanete k čoraz účinnejším zbraniam, či už na blízko alebo na diaľku a čo je dôležité, každá z nich je naozaj účinná a počas boja nájde široké spektrum svojho uplatnenia. Niemenej dôležitým faktom je aj možnosť prepínať si medzi dvoma strelnými zbraňami resp. dvoma mečmi a musím uznať, že táto možnosť príde vždy vhod, pretože na každý typ protivníka platí iná metóda a neraz sa stane, že taká brokovnica urobí lepšiu paseku než akokoľvek nabrúsený mečík.
|
|
|
Nedá mi ale, aby som sa ešte nevrátil späť k bojovému systému. Ten predstavuje v súčasnosti vrchol precíznosti, čo sa zákonite odzrkadľuje na odozvách na vaše pokyny. Vo väčšine prípadov budete útočiť na protivníkov hlava-nehlava, ale nájdu sa aj chvíľky, kedy využijete možnosť zamerať sa na jedného z nich, pričom v tomto prípade sa dostanú k slovu aj spomínané úhybné kotrmelce. Mohlo by sa zdať, že táto voľba je v tejto hre zbytočná (keď uvážite fakt, že proti vám stoja samé hordy), ale opak je pravdou. Viacero smrteľných a efektných zakončovákov sa vám sprístupní len pri zameraní sa na jeden cieľ. Škála špeciálnych útokov je vskutku obrovská a najväčší podiel na tom rozhodne má spomínaná možnosť kombinácie zbraní. A verte mi, že máloktorá hra vám poskytne taký pocit uspokojenia z dobre prevedeného komba ako Devil May Cry 3. Nepriateľa elegantne odstrelíte ranou z brokovnice a o pár okamihov ho dorazíte smrteľným leteckým kombom.
Taktiež musím podotknúť, že vo väčšine hier si hráč v duchu lenivosti prisvojí len malé percento z ponúkaných zakončení, pričom na ostatné z nich ľahkovážne zabudne. Toto však nie je prípad DMC. Tu ste totiž za predvedené špeciálne pohyby hodnotení a to vás núti experimentovať a neustále sa tak učiť novým a novým pohybom. Výsledné hodnotenie na konci každého levelu je rozdelené na viacero aspektov (výsledný čas pokorenia levelu, použité kombá a pod.) a najlepšiu úroveň A dosiahnu len ozajstní bojoví majstri. V hre taktiež existuje akási mena, tzv. orbs, ktoré získavate jednak zo zabitých nepriateľov tak rozbíjaním objektov a za nadpriemerné ohodnotenie ukončeného levelu. V najväčšom množstve sa budete stretávať s červenými orbami, ktoré vám poslúžia hlavne ako platidlo za upgrady zbraní resp. za nákupy nových pohybov a musím uznať, že bez niektorých zakúpených útokov by som sa v hre nedostal tam, kde som.
U zbraní sa jedná hlavne o vylepšenú účinnosť striel, kadenciu a pod. Životne dôležitým artiklom je lopta v odtieňoch žltej, ktorá vám po prípadnej smrti umožní začať od určitého miesta v leveli a nie ako štandardne, od začiatku. Osobne som tento element privítal s veľkými oslavami, pretože viacero misií je zakončených ultra obtiažnymi bossmi, a ak pri nich neuspejete, máte skrátka smolu a môžete si danú časť hodiť od znova. Ďalším dôležitým orbom bude rozhodne modrák, ktorý vám zväčší obmedzenú life lištu a taktiež aj zelená guľa, vďaka ktorej sa vám počas boja doplní časť stratenej energie. Apropo, bossovia. V hre sa vyskytujú v hojnom množstve a každý z nich predstavuje doslova prekážku na niekoľko dní. Darmo, keď už má byť hra obtiažna, tak nech poriadne. Na druhú stranu, budete po každom zdolanom šéfovi prežívať pocity až bohémskej radosti a to vám poskytne len máloktorá hra.
Pozrime sa teraz na level design a samotné technické spracovanie. Keďže sa jedná primárne o akčnú záležitosť, nemôžete očakávať, že architektúra levelov bude na tej najvyššej úrovni. To ale neznamená, že prostredia su odpudivé. Ba naopak, interiéry sú ladené do temného gotického štýlu a dokonalé navodzujú pekelnú atmosféru. Ďalším obrovským plusom DMC3 sú modely a animácie postáv, resp. monštier, ktoré sú v duchu japonského perfekcionalizmu prevedené na jednotku. Osobitný odstavec by si zaslúžili prestrihové cut-scény, ktoré si berú to najlepšie z filmových trhákov a mixujú to do ešte príťažlivejšej podoby, v ktorej sa stretáva dokonalá choreografia s najnovšími akčnými finesami. Človek nad výsledným predstavením od radosti poplače.
Hudobná stránka hry ponúka nabúšený heavy metalový soundtrack, ktorý vás pri bojoch hecuje k tým najlepším výkonom (ktoré v mnohých prípadoch, pravdupovediac, nestačia), iba trošku ma mrzí, že songov je len obmedzené množstvo a tak vás začnú aj čoskoro nudiť. Naopak zvuky nepostrádajú potrebné grády a obvzlasť rinčanie mečov znie ako v skutočnosti. Nesmiem zabudnúť ani na profesionálny dabing, vďaka ktorému dostávajú postavy osobitný a hlavne nezameniteľný charakter.
|
|
|
Je škoda, ako dokázali autori tak potencionálny hit zmariť nesprávne nastavenou latkou obtiažnosti. Zábavnosť hry spolu s jej atmosférou je tak zatienená frustráciou z neustáleho umierania a myslím si, že práve tento fakt bude mať zásadný vplyv na predajnosť a hlavne obľúbenosť tohto titulu. Preto odporúčam tento titul len skutočne silným povahám, ktoré sú odhodlané pre túto hru siahnuť až na dno svojich síl a vymačkať tak zo seba absolútne maximum. Ja však žiaľbohu k takýmto persónam nepatrím a preto teraz musím pravidelne navštevovať terapeutov a tlačiť do hlavy moju medicínu, aby som náhodou neohrozil život seba a životy ostatných.
RECENZIE HRÁČOV |
8.5
FAJNSMEKER
16.5.2005
Keď Capcom vydali prvé pokračovanie ich enormne úspešného hitu Devil May Cry pred dvoma rokmi, ...prečítať celé
|
PS2
Vývoj: Capcom / KONTIKI / Capcom Production Studio 1 Štýl: Akcia Web: domovská stránka hry
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|