Schválne by som rád vedel, predtým ako začnete čítať túto recenziu, či vám séria Sakura Wars niečo hovorí, alebo nebodaj ste nejaký jej diel v minulosti hrali. Šanca nie je úplne mizivá, ak si pamätáte éru PlayStation 2, počas ktorej aj v Európe povychádzali všakovaké netradičné hry. Zrejme bude percento znalcov pri tomto titule veľmi nízke – preto je výhoda novinky, že predchodcov poznať nemusíte.

Fantázia tvorcov zo SEGA štúdia pracuje na plné otáčky. Vitajte v absolútne netradičnom svete: píšu sa 40. roky 20. storočia a toto je steampunková verzia Tokia. Stanete sa kapitánom Tokyo Revue, ktorá má chrániť mesto pred externým nebezpečenstvom. Ste mladý švihák Seijuro Kamiyama a tam vonku čakajú krvilační démoni, aby vpadli na územie metropoly. Našťastie máte po ruke veľkých robotov, do ktorých možno naskákať a bojovať v záujme občanov. A na akcie nebudete sami: váš tím môže obohatiť pätica rôznych žien, každá so svojou minulosťou, ambíciami i osobnosťou.

Ak očakávate od Sakura Wars tradičnú JRPG, kde bude skupina hrdinov putovať po svete a objavovať fantastické územia i urputne bojovať v dlhočizných súbojoch, je na mieste dôležité precitnutie. Sakura Wars mieša prvky vizuálnej novely s prvkami randenia (ako ich vedia servírovať len Japonci) a k nim sú priložené akčné pasáže so spomínanými mecha mašinami.

Neakčné časti hry vedia byť zdĺhavé, no na druhej strane núkajú košaté dialógy i silný vývoj postáv. Autorom pomohlo zasadenie do divadelného prostredia, kde pôsobí pätica žien. Ako to v japonskej spoločnosti býva, Seijuro chce byť ich sensei, no dámy sú prekvapivo prchké a najprv mu neprejavujú veľkú mieru sympatií. Cestu k ženám si hľadáte pomaly, občas ťažko, no má to svoje čaro. Ak ich túžite postupne spoznať, radiť im, ako sa posúvať v živote, či riešiť jednotlivé dilemy. Znie to, akoby bol ich nadriadený a scenáristi ho vykresľujú skôr podľa archetypov: je to rodený vodca, nemá problém slečny špehovať či komentovať a navyše má na pleciach predsa ten osud Tokia, takže si potrebuje získať rešpekt.

To pätica dám Anastasia, Azami, Clarissa, Hatsuho a Sakura má vykreslené charaktery a dedikované kapitoly pre osud každej z nich. Jedna pochádza z kmeňa ninjov, iná vyznáva idol či inú formu kultúry – čomu sa netreba čudovať, keďže sú divadelnou skupinou Flower Troupe. Azda je škoda, že každá má iba jednu vlastnú kapitolu v Tokiu (či inde) s dejovým pozadím, vďaka čomu im môžete neskôr lepšie porozumieť a odomknúť ich potenciál. Lebo keď už fungujú ako celok, trošku sa strácajú medzi ostatnými. Mladé ženy to nemajú ľahké: každá sa k niečomu utieka alebo trápi, vašou úlohou okrem spoznávania i budovania vzťahov je práve posun v ich životoch. K tomu slúžia aj tzv. trust momenty, kedy sa môžu prejaviť a vy si získate ich náklonnosť. Hra zachádza občas ďalej, okrem komplimentov sú naporúdzi aj letmé dotyky, ale prístupnosť je našťastie dobrá a nehrozia nútené lacné momenty.

Systém vizuálnej novely využíva tradičné dialógové možnosti japonských hier a núka tri odpovede. Väčšinou je jedna dobrá, ďalšia zvedavá a tretia provokatívna – a máte pomerne málo času, aby ste sa pre nejakú rozhodli, čo zvyšuje dynamiku a nepredvídateľnosť hry. Čím ste ďalej, tým lepšie odhalíte charakter postavy - môžete očakávať istú typizáciu: jedna slečna bude skôr rozvážna, iná prchká, je tam milovníčka hudby, ale aj knihomoľka a to všetko určuje ich vlastnosti. Na scény vizuálnej novely sa treba pripraviť a najmä si ich vedieť užiť, lebo tvoria prakticky väčšiu časť stopáže hry.

Druhou náplňou sú akčné súboje, kde sa hra prepína na mastenice s robotmi a dynamika sa razantne zvýši. Je to nečakane odlišný prístup, lebo zatiaľ čo dialógy si dávajú načas, súboje plynú podobne ako rýchle japonské gundam hry a nešetria efektnými pasážami. Sadnete si do robotov menom Kobu a zrazu sa cítite ako v Gundam Warriors. Seijuro aj baby sa mastia s protivníkmi, nasadzujú ľahké i ťažké údery, k tomu sa vám nabíja ukazovateľ na špeciálny úder. Elementy skupiny a vzťahov sú využívané aj v boji: ak vám dievčatá veria, začínate s vyšším morálnym kreditom. Ak ste dostatočne rýchli a efektívni, neschytáte toľko rán a dostanete bonus (lepšie zásahy, kvalitnejšia obrana). Dobre vyvážený tím je základ a nestačí ho iba ovládať v boji: musí prísť dostatočne odhodlaný do akcie.

Proti vám stoja rozličné typy nepriateľov. Pokiaľ ide o nájazdy démonov, nájdete zväčša dva druhy. Ľahšie sa pletú do cesty a čakajú na kosenie (klasický Warriors prístup, kde padajú po desiatkach), ale tí ťažší už predstavujú istú výzvu a najmä sa treba naučiť technike uhýbania ich ranám. Ak sa dokážete uhnúť v poslednej sekunde, získate efektnú výhodu a zrážate celé skupiny v nasledujúcej efektnej scéne. Osobne mám s úskokmi problém vo väčšine hier, ale tu som sa techniku naučil ľahšie využívať.

Dej hry vám navyše v nastolí ešte ďalší typ protivníkov: z iných končín sveta dorazia tri arogantné odhodlané skvadry, ktoré si s vami chcú zmerať sily. Vyslancov má pre vás Shanghai, Londýn i Berlín – a sú to silné zoskupenia, s ktorými sa bojuje predsa len inak. Nebudete však bojovať priamo proti nim, ale v arénach si zmeriate sily o to, kto skolí viac démonov. A sú to kvalitne poskladané tímy, kde nie je veľa slabých článkov, takže sú to celkom dobré a odlišné výzvy.

Grafike nejde o úžasné rozlíšenia či modely postáv, vystačí si s kvalitnou animé verziou. Dlhočizné dialógy nepotrebujú veľa, skôr navodiť dobrú atmosféru a po stránke estetickej grafiky niet čo vyčítať. Zábery na Tokio 40. rokov sú krásne, postavy rozmanité a na komprimácii sa nešetrilo, hra atakuje 50 GB. Bojiská sú možno menej impozantné, lebo autori viac času venovali divadlu a slečnám, no dajú sa akceptovať. Japonský dabing výborne vyznieva a dá pätici slečien pôvodné vyznenie s gráciou.

Niektorých možno prekvapí prvotná dĺžka hry – 20 hodín a možno ste na konci. Tento titul si priamo pýta New Game Plus i opakované hranie, aby ste zvážili iné momenty, či nadväzovali kontakty s inými slečnami, takže je to v poriadku. Je to jedna z najoriginálnejších hier roka, hoci aj pre japanofilov môže predstavovať istú výzvu. Fantázii SEGA tvorcov sa medze nekladú...