Keď som dostal do rúk The Dark Eye: Book of Heroes, veľmi som sa tešil, že ma čaká old school RPG dobrodružstvo, kde sa príbeh bude vetviť a krútiť ako had, kde moja postava bude pod mojimi rukami utešene rásť a prosperovať, budem rozhodovať o osude sveta a svojej družiny a bojovať s monštrami v náročných a napínavých súbojoch. V skratke - tešil som sa na budgetový Divinity: Original Sin či Baldur's Gate a veľmi som sa sklamal. Tak veľmi ako dlho už pri žiadnej hre, nielen v rámci žánru, ale počas celého svojho hráčskeho života.

Začiatok ešte dobrý. Editor vzhľadu postavy je síce taký nemastný-neslaný, ale to aj postavy, ktoré si v takýchto editoroch vytváram. Poznáte to, dlhšie vlasy, briadka, tmavé oči a akurátna postava, skrátka generický hrdina, ktorému inštinktívne veríte a zveríte mu do rúk osud sveta. Mám rád jednoduché veci, takže mne osobne to veľmi neprekážalo a vytvoril som si hrdinu na svoj obraz. Nemastného - neslaného, ale s dobráckym výrazom v očiach a tak.

Potom to však začalo byť zaujímavejšie. Postava veštice s kartami sa pýta na rôzne okolnosti vášho života - odkiaľ pochádzate, aké sú vaše životné ciele, presvedčenie, kvôli ktorému ste sa vydali na cestu dobrodruha a podobne. Všetko je pekne nakreslené na kartičkách a textové popisy sú veľmi zaujímavo napísané. Tieto veci potom ovplyvňujú vaše štatistiky, zbrane, ktoré budete používať, aj schopnosti aké získate. Moje nadšenie z hry vtedy ešte horelo jasným plameňom a tešil som sa, aké dobrodružstvá ma čakajú. Márne.

Hra vás vrhne do krčmy, odkiaľ vyrážate na výpravy. V tejto krčme je úplne všetko, čo ako dobrodruh potrebujete. Predavač, u ktorého speňažíte svoje zbytočné veci nazbierané počas výprav, nakúpite u neho na oplátku výzbroj a materiály na výrobu. Alchymistický stôl, kováčska dielňa, aj veštica kartárka, ktorá vám bude pomáhať s rozvojom postavy. Sú tu aj vaši spoločníci, ktorých si môžete najímať na výpravy. Tie si nájdete na veľkej tabuli a následne si vyberáte, či chcete hrať sólo s družinou NPC, alebo online s hráčmi. A tu sa začínajú prvé z mnohých neduhov hry.

Online si nezahráte. Nikto hru nehrá. Skúšal som to viackrát, ale skrátka prázdno. Je to škoda, pretože snáď neexistuje hra, kde by online zložka nemenila všetko k lepšiemu, alebo aspoň neokorenila to dobré, čo hra už ponúka. Isto by pomohla aj tomuto titulu a autori na to pravdepodobne spoliehali, pretože hranie s NPC postavami je skrátka a jednoducho hrozná otrava. Nemáte nad nimi napríklad žiadnu kontrolu, nespravujete im inventár, štatistiky, často odbiehajú niekam, kde na seba zbytočne nalákajú nepriateľov alebo vám zablokujú cestu vpred. Raz to vyústilo do toho, že som musel takmer dokončenú misiu vypnúť a začať hrať znova.

Tak teda zvolíte hranie sólo, priberiete k sebe tri zo štyroch (výber akože super) NPC postáv, ktoré sú k dispozícii ako spoločníci a vyrazíte. Úlohy vo svetoch sú väčšinou úplne generické - nájdite vodcu banditov, nájdite zajatca a podobne. A príbehové misie? Nie sú. Ani príbeh v hre nie je bohvieaký, respektíve žiadny. Len si pri tvorbe postavy vyberiete jeden z mnohých cieľov, ktoré chcete dosiahnuť. Napríklad nájsť a zabiť kapitána orkov, ktorý sužuje okolité dediny.

V rámci tohoto vášho životného cieľa potom na mapách hľadáte náhodné schované príbehové predmety alebo postavy. Nad posunom tejto chabej napodobeniny príbehu teda nemáte žiadnu kontrolu, pretože nikdy neviete, na ktorej mape je niečo, čo potrebujete na ďalší postup. Okrem toho nachádzate väčšinou len predmety vhodné rovno na predaj, občas materiály na výrobu. Tie sa ukrývajú v truhliciach, húštine, rôznych stolíkoch v bludiskách alebo, samozrejme, vypadávajú so zabitých nepriateľov. Málokedy ale narazíte napríklad na zbroj či zbrane. Takéto veci si väčšinou len kúpite v krčme od predajcu.

To by aj tie boje potom človeka viac bavili, keby za ne bola nejaká adekvátna odmena. Ale tu sú boje také nudné. nezáživné, pomalé a ubíjajúce, že ste vlastne radi, že ich je na prázdnych mapách tak málo. Chápem, že je všetko v hre ovplyvňované hodmi virtuálnych kociek a tonou štatistík, ktoré každá postava aj nepriateľ má, ale dá sa to urobiť aj zábavne a s pocitom zadosťučinenia. Tých štatistík a údajov sú naozaj obrovské množstvá, ale hra sa absolútne neunúva nejako vám ich ozrejmiť či vysvetliť. Chýbajú popisy, chýba hocijaký kódex, chýba vlastne prakticky všetko, čo robí RPG hru RPG hrou.

Hra sa tak scvrkáva na opakované výpravy do niekoľkých prostredí, od kobiek, cez les, po jaskyňu. Tam vybijete, čo treba, nájdete kľúč ku dverám na konci a ide sa odznova. Ak vám klesne zdravie, viete si pri ohnisku s družinou odpočinúť, takže nejaké riziko neúspechu prakticky takmer vôbec nehrozí. A ani nejaké vedomie toho, prečo to vlastne celé robíte, nehrozí. Vlastne kvôli niečomu áno. Na konci každej misie dostanete nejaký finančný obnos, bodové ohodnotenie a jednu z troch kariet na výber, ktorú potom v krčme použijete na vylepšenie niektorej z nič nehovoriacich štatistík. Za nazbierané body môžete ešte predtým kartu vylepšiť, takže dostanete do vienka náhodne ďalšie nič nehovoriace štatistiky. Stále však je to jedna z mála pozitívnych vecí na hre.

Väčšinou je to ale všetko skrátka zlé, zlé a ešte raz zlé. A aby toho nebolo málo, technický stav hry je rovnaký ako zbytok - strašný. Dlhé nahrávanie, grafika je naozaj veľmi staromódna, efekty kúzel a útokov sú takmer neexistujúce a napriek tomu framerate lieta ako odtrhnutý z reťaze. Tu už ani moje motto ,,grafika je v prvom rade vecou vkusu" skrátka neobstojí. Aby som teda nechodil okolo horúcej kaše, lebo s touto hrou to naozaj nemá zmysel. Je to zlá hra. Škaredá hra. Nudná hra. Drobné svietielko nádeje v podobe zaujímavej tvorby postavy rýchlo vyhasne a po zbytok času čo hráte, zistíte, že Book of Heroes zlyháva v úplných základoch toho, čo by malo hru robiť zábavnou.