Už som to niekde písal, že tento rok sa musím akosi častejšie pozerať do kalendára, lebo sa herný trh vyvíja zaujímavým spôsobom. Warcraft 3, Command & Conquer, Commandos 2, Streets of Rage, Tony Hawk’s Pro Skater a teraz Battletoads? To sme sa vydali na cestu po nostaligických spomienkach na hranie v deväťdesiatych rokoch a začiatku nového milénia? Na jednej strane to ukazuje, že mnohí vývojári vyčerpali nápady a vracajú sa k tomu, č kedysi fungovalo. Na druhej strane mi to až tak neprekáža, keďže som na tých hrách vyrastal. Pri tých starších remastery potešia, no oveľa radšej mám podarené pokračovanie. A tu našťastie môžeme hovoriť o presne takom prípade.

Battletoads je naozaj materiál pre pamätníkov. Séria začala v roku 1991 a vytvorilo je legendárne štúdio Rare v dobe, keď bolo stále na vrchole. Prvá časť sa stala legendou beat 'em up žánru naprieč rôznymi platformami a aj keď sa dočkala niekoľkých častí a portov, nedožila sa polovice 90. rokov. Až teraz ju DLaLa Studios a Rare oživili a novú časť vystavali na všetkom, čo kedysi fungovalo, k čomu pridali aj niečo nové. Stále tak bojujete v koži trojice antropomorfných žabiakov, ktorí ale vôbec nevykrádajú Ninja korytnačky. Jeden je silák, ďalší zas má v hlave, no a ten tretí sa dobre bozkáva. To viem iba z počutia.

Volajú sa Pimple, Zitz a Rash, každý z nich má svoj štýl a s každým sa hrá aj trošku inak, čo si vyskúšate hneď v úvode hry. S týmito hrdinskými žabiakmi sa pretĺkate hordou nepriateľov v uliciach a ste tu hviezdami. Koniec koncov sú všetci traja záchrancovia sveta v najlepšej forme. Alebo nie? Autori si tu naozaj umne uťahujú z toho, že séria 26 rokov spala a pre trojicu hrdinov si pripravili dosť nepekný vtip. To však neznamená, že nemôžu prekonať prekliate osudu a postaviť sa zlým vládcom vesmíru. Čo iné by mali robiť? Bežné práce a bývať spolu v garsónke, ktorej stredom prechádza vlak? To rozhodne nie je pre nich.

Podobné hry nikdy nestavali na príbehu a ani tu nehľadajte adepta na Nobelovu cenu za literatúru. Aj tak ale príbeh musím pochváliť, lebo je skvele strelený, prevedie vás po veľkom kuse vesmíru, kde napáchate poriadnu paseku. Zo starých nepriateľov sa stanú spojenci, podarí sa vám dohodnúť mier medzi dvoma znepriatelenými národmi a podobne. Hra si pritom neodpúšťa meta odkazy, autori nešetrili ostrovtipom a dialógy medzi trojicou možno-bratov si tiež budete užívať. Celkovo je to strašný mišmaš, ale vytvorený naozaj kvalitne.

Hra si starších hráčov získa nielen tým, že kvalitne oživuje dnes už nie tak populárny žáner. Spomínate si ešte na animáky z produkcie Cartoon Network v 90. rokoch? Battletoads nasleduje presne v ich stopách nielen kvalitou animácie prestrihových scén (a celkovo 2D grafiky postáv aj prostredí), ale aj viaczmyslami a celkovo štýlom humoru. Naozaj sa hra pozerá veľmi príjemne, takže si užívate aj chvíle, kedy ju nehráte. Až by ste si želali, aby Battletoads zase dostali animovaný seriál a presne v tomto štýle, lebo to značke naozaj sadne.

Samozrejme, v prvom aj poslednom rade je to beat 'em up, no ani zďaleka to nie je len o tom. V hre vás čakajú celkovo 4 kapitoly plné rôznych levelov, pričom množstvo z nich je práve o niečom inom ako o chodení po uliciach a tlčení nepriateľov. Sú tu rôzne iné levely, ktoré čerpajú aj z iných žánrov. Zajazdíte si na turbo motorkách, naozaj veľa tu budete „hackovať“, čakajú vás aj viac logické platformingové levely, no a sú tu aj rozdielne súboje s bossmi. Môže to pôsobiť dosť nesúrodo a veľmi závisí od toho, ako vám takýto pestrý mix sadne. Zároveň sa ale hra neustále mení. Ponúka rozdielne tempo, rozdielnu hrateľnosť a aj zážitok. Všetko viac či menej odkazujúce na 90. roky, takže ak ste za nejakým 8 či 16-bitom strávili desiatky hodín, tu sa vám pri hraní bude vynárať jedna spomienka za druhou.

Aj napriek tejto žánrovej pestrosti môžete stále celú hru hrať v kooperácii až v trojici a práve v tom je jej sila. Aj keď neskôr príbeh rozdelí hlavné postavy, na scéne sa objavia ďalšie, takže tu je celkovo vlastne 6 rôznych hrateľných postáv. Majú rôzne vlastnosti a v boji aj rôzne schopnosti, čo si všimnete aj na samotných žabiakoch, kde si môžete vybrať pomalého siláka, šikovného a slabého žabiaka, alebo zlatý stred. Spoločne bojujete, spoločne hackujete, spoločne lietate a aj jazdíte na motorkách. A hlavne sa spoločne bavíte.  Nejaké dopĺňanie sa schopností tu veľmi nejde, ale aj tak napríklad v boji v jednej fáze proti bossovi útočiť Pimple, lebo vydrží viac, a v inej zas Rash, lebo je rýchlejší.

V boji využívate kombináciu troch druhov útokov, pričom občas musíte aj prelomiť obranu súperov. Niektoré môžete dobíjať, iné sa zas modifikujú pri skokoch. Na obranu sa tu veľmi nehrá, ale môžete dashovať, keď vidíte, že sa blíži rana. Nepriateľov totiž býva naozaj veľa a časom budete môcť využívať aj ďalšie prvky. Napríklad môžete niekoho dočasne zalepiť rozžuvanou žuvačkou, prípadne viete nepriateľov pritiahnuť svojim dlhým jazykom. A keď už máte problémy, rýchlo si pochutnajte na muške niekde na obrazovke, aby vám doplnila časť života. Akcia je dynamická, zábavná a aj napriek bohatému vizuálu nie je neprehľadná.

V ostatných typoch misií je to už trošku inak. Osobne som si napríklad dosť užil zdanlivo pokojnejšie platformingové pasáže, ktoré sú najskôr naozaj len o jednoduchom skákaní a prekonávaní prekážok, no postupne v nich pekne prituhne, čo mi veľmi vyhovovalo. Keď ste spravili chybu, vedeli ste, že ste na vine vy a nie hra. Aj tak sa ale našli pasáže, ktoré boli až zbytočne frustrujúce a zbytočne ťahajú hru dole. Niektoré pasáže padania či dokonca jazdy na improvizovaných saniach musíte hrať toľko, aby ste ich dostali do svalovej pamäte, pri čom sa len zbytočne rozčúlite.

Slušne sa autori pohrali aj s top-down shoot’em up pasážami, kedy preberiete vesmírnu stíhačku a a likvidujete všetko, čo na vás letí. Samozrejme, nie je to Ikaruga alebo nejaká iná klasika žánru, ale stále je to zábavné, neustále musíte útočiť a aj sa uhýbať nepriateľským strelám. Nechýbajú power-upy a ani doplnenie života. A rovnako ako väčšina iných levelov, aj tieto obsahujú bonusové zberateľské predmety, ak chcete mať všetko splnené na 100%. Oproti tomu pasáže na motorkách pôsobia až zbytočne zdĺhavo. V celej hre sú dve a bohato by stačila jedna jediná. A aj to polovičná. Bohužiaľ je menej niekedy viac.

No a ešte tu máme to hackovanie, kde sa dá povedať prakticky to isté. V niektorých leveloch je hackovanie ako jednoduchá minihra, aby ste si otvorili dvere ďalej. nepôsobí to zbytočne, ale pekne organicky. Navyše ani tie hackovacie hádanky nie sú úplne zlé a stačí trošku pohnúť hlavou, ale len tak, aby to nebolelo. Horšie je to, že neskôr v hre príde level, kedy prakticky stále iba niečo nastavujete, točíte, zoskupujete a podobne a to je vlastne hackovacia minihra natiahnutá na celý level. A je v nej strašný bordel. Máte limitovaný čas a postup jednotlivých pasáži sa stále mení, vy sa v tom stratíte a budete sa len modliť, aby to čo najskôr skončilo a vy ste si napravili nápadu pri nakopaní niekoľkých zadkov.

Hru nemusíte nutne hrať v trojici. Síce si ju tak užijete najviac, ale ak máte po ruke len jedného spoluhráča, zabavíte sa aj tak veľmi dobre. Prípadne si viete hru zahrať aj sami a vtedy vás prekvapí jej dizajn, ktorý samotného hráča nijako neznevýhodňuje a stále sa Battletoads hrá veľmi dobre. Dokonca by som povedal, že je istým spôsobom jednoduchšia, keďže po smrti jednej postavy automaticky preberiete ďalšiu, prípadne sa medzi nevybranými postavami viete tagovať a vybrať si tak takú, ktorá má viac života.