EA SPORTS UFC 4 |
EA SPORTS UFC 4 |
Séria UFC sa vracia po vyše dvoch rokoch vo svojom štvrtom pokračovaní. Deje sa tak v čase, kedy svetom zmiešaných bojových umení otriasla veľká správa. Sám Conor McGregor, ikona tohto športu a tvár z obálky dvoch ročníkov UFC, totiž 6. júna oznámil, že končí kariéru. Mnohí čakali na odvetu s Nurmagomedovom, ktorá zrejme zostane už len vo virtuálnej forme na našich konzolách. Aj keď vieme, že Notorious je nevyspytateľný a veľký návrat v jeho podaní by znova spôsobil obrovskú senzáciu. Osobne ho očakávam. Ak vám ale Conor chýba nebojte sa, v UFC 4 zostáva stále hrateľnou postavou.
Každopádne, tvárami hry sú tentokrát famózny Israel Adesanya (19:0:0) a veterán Jorge Masvidal (35:14:0). Autori z EA Sports si pre fanúšikov UFC 4, ktorá po vzore NHL naďalej zostáva verné len konzolám, pripravili viacero významných noviniek. Čaká nás prepracovaná kariéra a lepší systém tvorby vlastnej postavy. Oficiálne arény doplnia nové atypické prostredia a ďalšie vylepšenia zamerané na prístupnosť. Vo výsledku by tak pred nami mala stáť buď najlepšia UFC hra doteraz, alebo márna snaha vývojárov, ktorá pokrivkáva. Výsledok tohto napínavého zápasu sa skrýva v nasledujúcich riadkoch.
Séria UFC je známa tým, že nie je pre každého. Okamžitý pohov si môže dať väčšina fanúšikov arkádových bojoviek. Cieľom UFC je totiž odrážať realitu. V nej sa proti sebe postavia dvaja súperi - ľudia z mäsa a kostí, ktorí sa navzájom študujú. Riešia obranu a čakajú, kedy ten druhý urobí chybu. Snažia sa využiť situáciu a udrieť v správnom momente. Dôležité je načasovanie, výdrž a sledovanie protivníka. Nestačí len náhodne stláčať tlačidlá a dúfať, že po chvíli uvidíte toho druhého padnúť k zemi. Ísť do UFC 4 s týmto cieľom je veľmi naivné, pretože toto nie je arkáda, ale skôr simulátor.
Treba tu viac premýšľať, držať obranu, zvládnuť komplikovanejšie ovládanie, viacero bojových štýlov, techník a najmä trénovať. Aj preto štvrtý diel na prvé zahratie najviac poteší skôr fanúšikov, ktorí už vedia čo čakať a majú natrénované. Vlastne je to aj úplne v poriadku, pretože masy majú v žánri bojoviek na výber. Druhá skupina, ktorá obľubuje technickejšie boje, rada trénuje rôzne kombinácie a taktizuje, až takú bohatú ponuku iných hier nemá. Aj preto je UFC 4 tá správna voľba, ktorá sa však tento rok konečne viac otvára aj nováčikom.
Jadro hrateľnosti síce zostáva rovnaké, ale súboje pôsobia dynamickejšie a pribudla väčšia snaha o prístupnosť. Iste, nováčikov môžu minimálne zo začiatku chytať pocity frustrácie. Režim ľahkej obťažnosti, bohatý systém tipov, zjednodušené boje na zemi a dobre koncipované tréningy im však dávajú dobrú možnosť ako začať. UFC 4 tak konečne trochu viac otvára cestu, ako do série naskočiť. Ak sa chcete posunúť, platí, že tréning robí šampiónov a v UFC 4 zohráva rovnakú úlohu ako u reálnych zápasníkov.
Len netreba očakávať, že vám to pôjde od ruky hneď v prvých zápasoch. Pomáhať vám budú už spomínané rôzne herné tipy a režim tréningov, ktorý si s vami prejde prakticky všetko, čo potrebujete. Pripravte sa ale na to, že toho nebude vôbec málo. V začiatkoch každopádne nebudete musieť byť majstrom každej techniky a štýl boja je prakticky len na vás. Pocity zlepšenia budú prichádzať postupne, čím vás hra vlastne motivuje pokračovať. Na ocot nezostanú ani starí harcovníci série, ktorým UFC 4 na vyšších stupňoch obťažnosti pripraví presne takú výzvu, akú od hry čakajú.
Či už patríte k skúseným hráčom alebo k začiatočníkom, pre mnohých boli nočnou morou rokov minulých boje na zemi. UFC 4 je v tomto smere iné, no stále nie dokonalé. Verím, že ďalej budú existovať hráči, ktorí sa zemi budú vyhýbať ako Valve tretiemu Half-Life. Aj ja sám som mal tendenciu nechať súboje skôr v stojatej podobe. Hra vás do toho, aby ste išli so súperom na zem, netlačí a ak nechcete, môžete sa tomu vyhnúť. Môžete sa pokúsiť zasadiť KO alebo vyhrať na body. Netreba však zabúdať, že na zem vás vie dostať aj protivník.
Pri obávaných ground súbojoch ale máme tento rok trochu viac šťastia. V EA Sports nie sú úplne hluchí a ak chcú, tak dokážu počúvať komunitu aspoň do určitej miery. Výsledkom je zlepšenie, ktoré boje na zemi zjednodušuje pre nováčikov do podoby troch možností. Môžete vstať, udierať v konkrétnej polohe na zemi alebo sa pokúsiť o nejakú páku. Preč je aj nenávidená submisívna mini hra s výpadmi do 4 smerov. Strieda ju nová, v ktorej sa pohybujete už len v dvoch smeroch, čo je v konečnom dôsledku jednoduchšie. Stále však platí, že ak chcete súpera ukončiť, treba byť šikovný a pri bojoch na zemi je ešte čo zlepšovať. Ak ste starým fanúšikom série a zjednodušenie ovládania vám bude prekážať, v nastaveniach máte možnosť vrátiť sa k pôvodnému, na ktoré ste zvyknutí.
Ďalšou novinkou je odstránenie režimu Ultimate Team a prepracovanejšia kariéra. Na začiatku vás čaká tvorba vlastnej postavy a výber jedného z piatich save slotov. Editor je síce bohatší o rôzne drobnosti v kategórii oblečenie či šialené účesy, ale väčšie prispôsobenie vzhľadu samotnej postavy stále chýba. Poznám niekoľko desiatok hier, ktoré editor postavy zvládli lepšie, čo je pre UFC 4 škoda. Po vytvorení vášho fightera prichádza na rad začiatok kariéry a akási minimálna snaha o príbeh. Cieľom je vychovať z amatéra, ktorý sa bil v zápasoch na ulici, hviezdu UFC. Za mňa jej však chýba potrebná hĺbka. Je tu zopár prestrihových scén, hlavne na začiatku, ktoré nie sú vlastne ničím zaujímavé a príbeh ako taký zostáva skôr v rovine náznakov.
Máte trénera, od ktorého počúvate motivačné reči a v jeho očiach ste jednotka aj keď prehrávate. Uvádza vás do tajov rôznych úderov a techník. Tento proces môžete preskočiť, ale ak ste v sérii noví, nerobil by som to. Najskôr si všetko vyskúšate na vreci, neskôr so sparingom a do tretice je na rade skutočný súper. Kolotoč zápasov a tréningov sa strieda dovtedy, kým si vás nevšimne Dana White. Potom príde UFC a sny každého bojovníka sa začnú plniť. Tréningy budú voliteľné, ale závisí od nich aj váš posun. Čím viac trénujete konkrétnu techniku alebo úder, tým viac sa vaša postava zlepšuje. K tomu za splnenie výziev sparingov získavate body, za ktoré tiež vylepšujete konkrétne vlastnosti. Osobne som si obľúbil kopy, ktoré časom mojim súperom poriadne zavarili. Systém progresu je tu teda naozaj cítiť.
Tak ako v realite sa skutočný zápasník môže pri tréningu zraniť, to isté platí aj vo virtuálnom svete UFC 4. Keď trénujete s vrecom, ste, samozrejme, v bezpečí. Počas tréningu so sparingom sa ale môže stať všeličo. Našťastie, pre vás existuje medicína na úrovni, ktorú si za vybojované „prašule" zo zápasov v kariére môžete zaplatiť a voilá - ste znova ready to war. Čakajú vás bojové kontrakty, ktoré si plánujete na dobu od jedného do 5 týždňov. Počas nich môžete využiť čas na toľko spomínané tréningy alebo promovanie zápasu, kde nechýba budovanie vzťahov s ostatnými zápasníkmi, pumpovanie sociálnych sietí či trash talky (bohužiaľ, len v textovej forme).
K tomu pribudla zaujímavá možnosť sledovanie záznamu, v ktorej študujete svojho súpera. V skutočnosti sa, bohužiaľ, nejedná o žiadne interaktívne video, kde uvidíte ako súper bojuje. Ide len o odomykanie tzv. herných plánov, ktoré vám do zápasu prezradia, aký bojový štýl protivník preferuje, top pohyby, na ktoré si treba dávať pozor, atribúty a správanie. Je to zaujímavá, no chabo poňatá novinka, ktorá má svoj zmysel až pri vyššej obťažnosti. Začiatočníci ju nemusia riešiť vôbec.
Celá kariéra sa potom spracovaním nesie skôr v manažmentovom duchu, kde menu striedajú tréningy a zápasy. K tomu sa objaví naozaj len zopár (nezaujímavých) prestrihových scén a stále rovnaké predzápasové animácie vášho nástupu. Autori sa síce chvália prepracovaným resp. vylepšeným režimom kariéry, no z môjho pohľadu sa za tie dva roky dalo urobiť viac. Spočiatku vás to síce chytí, ale desiatky hodín v nej zrejme napriek novinkám neutopíte.
Ak by vás prestala baviť kariéra, k dispozícii máte aj ďalšie režimy. Je tu klasický MMA stret so všetkým, čo k tomu patrí. Tým, ktorým nevonia práca na zemi, grapling či submisie, ulahodí režim stand & bang. Základnú trojicu uzatvára arkádový knockout režim, kde sa bojuje v stoji na 2 víťazné kolá s ukazovateľom života. Ide o drobné spestrenie. Nedosahuje kvality arkádovej konkurencie, ale na občasné odreagovanie funguje. Každý z režimov si viete nastaviť a prispôsobiť podľa seba, vrátane výberu obťažnosti, arény a ďalších parametrov.
Oficiálne miesta dopĺňajú dve nové prostredia - Backyard a Kumite arena. V prvom, ako už názov napovedá, sa ocitnete na zadnom dvore za domom, kde vás čaká zástup susedov a ľudí z okolia, ktorí fandia MMA a dvom bojovníkom ohradeným v pomyselnej klietke. Kumite arena vás zas prenesie do časov, kedy Jean-Claude Van Damme hviezdil vo filme Kickboxer (1989). Atmosféra tejto arény je totiž veľmi podobná.
Boje proti AI sú na pomerne dobrej úrovni. Najväčšia zábava UFC 4 však naďalej tkvie v bojoch proti živým súperom. Gaučové turnaje sú bomba a hra skrýva aj online režimy v prípade, že počas tohto nepekného obdobia skončíte v karanténe. Kartičky sú minulosťou a mikrotransakcie vám už žiadne výhody nekúpia. Sú len vecou kozmetiky a tak by to malo byť. Už vám teda nič nebráni v tom, aby ste si mohli bez rušenia vychutnať s kamarátmi na sieti klasické súboje o titul. Ak by vás prestali baviť, máte tu aj nový režim Blitz, ktorý vás zo stereotypu klasických zápasov vytrháva tým, že z kola na kolo mení pravidlá.
Na zápasy v UFC 4 sa pozerá dobre. Asi tak dobre ako to bolo aj v trojke. Aj keď sa zdá, že animácie sú plynulejšie. Žiadne veľké vizuálne zmeny sa tu však nekonajú a hru v niektorých momentoch z hľadiska grafiky máte problém rozoznať od trojky. Vizuál je to stále pekný, aj keď po rokoch zastaralý. Vyriešiť by to mohla nextgen verzia hry, ktorá je naplánovaná niekedy po vydaní nových konzol. Tam sa čaká nielen lepší vizuál, ale aj vyšší framerate, čo v konečnom dôsledku hre iba prospeje. Aktuálne sa nepredvádza ani audio, kde si všimnete najmä opakujúce sa komentáre. Soundtrack ale hodnotím ako veľmi vydarený a cez Spotify mi robil spoločnosť aj v posilňovni.
UFC 4 zostáva tým najlepším simulátorom MMA. Ponúka širokú škálu známych i menej známych bojovníkov. Zápasy sú správne napínavé a so stereotypom bojuje zaujímavá ponuka režimov. Hra však ani po dvoch rokoch vývoja nerobí míľové kroky vpred. Osobne sa tak neviem ubrániť pocitu, že za tú dobu sa dalo urobiť viac. Majitelia trojky nemajú veľa dôvodov na prechod. Spozornieť by mali skôr nováčikovia, ktorých séria vždy lákala. Práve teraz je ten správny čas na vstup do klietky, ktorý spríjemní snaha o čiastočné zjednodušenie. Ak sa nenecháte odradiť v začiatkoch a budete poctivo trénovať, garantujem, že sa dobre zabavíte.