Kombinácia kyberpunku, poľského vývojárskeho štúdia a RPG prvkov neodkazuje výhradne na dlho očakávaný Cyberpunk 2077. Anshar Studios sídliaci v Katoviciach pripravuje svoju verziu dystopickej budúcnosti situovanú do 22. storočia. Chvalabohu si vývojári nevzali do hlavy, že vytvoria obrovský a otvorený svet, ale prinášajú skromnejší, no o to pútavejší pohľad do hlavy virtuálneho, herného detektíva. Gamedec je iná RPG, z ktorej som mal možnosť si malú časť vyskúšať.

Hlavným hrdinom je gamedec. Detektív, ktorý pátra po nelegálnych činnostiach v imaginárnych svetoch. Tie sa v budúcnosti stanú pre mnohých dôležitejšie než ten skutočný. Virtuálne dobrodružstvá síce ponúkajú niečo viac, avšak nie vytúženú a sľubovanú slobodu, po ktorej ľudia z nižších vrstiev prahnú. Budúcnosť nebude ružová a hoci sa zločiny v skutočnom živote na prvý pohľad podarilo minimalizovať, nie je to celkom tak. Mnohí sa stávajú otrokmi korporácií s dokonalými hernými zážitkami, arogantné a egoistické indivíduá konajú s vyššou mocou a zaslepenou vidinou absencie znášania následkov čoraz strašnejšie zverstvá. Detskí otroci na grindovacích farmách, hackerské únosy ľudí, uväznenie vo virtuálnej realite a mnoho ďalšieho. Humanizmus naruby.

Blade Runner to skvele rozohral, radšej sa však rozhliadnite po Neuromancerovi alebo Man Plus. S dodatkom, že ten skutočný život vlastne už nie je ani podstatný. Telesná schránka je iba obmedzujúcim telesom, ktoré je nutné udržiavať primitívnymi metódami pri živote. Cena za naplnenie túžby, často zvrátenej a sexuálne či násilne motivovanej, je príliš vysoká. Strata ľudskosti však nikoho netrápi, tobôž nie herné spoločnosti vytvárajúce inšpiratívne zážitky pre všetkých. Možno tak v reklamných materiáloch. V skutočnosti sú tieto nadnárodné korporácie len modernými otrokármi, ktorým sa dobrovoľne upisujú miliardy ľudských duší. Všetko totiž niečo stojí a ani virtuálne prechádzky nie sú nikdy zadarmo.

V prvom rade zabudnite na RPG v štýle Pillars of Eternity, na ktorú si pri pohľade na obrázky spomeniete. Gamedec nie je podobná ani skvelej sérii Shadowrun. Avšak stále je to RPG, len trochu iná. Herní vývojári stavili na rovnakú kartu ako ZA/UM, tvorcovia Disco Elysium. Napriek tomu, že hlavný hrdina svojimi rozhodnutiami zbiera špeciálne body, za ktoré si vylepšuje svoje schopnosti, žiadna z nich vám nezdvihne hitpointy či nezlepší damage vybraného vybavenia. Súbojový systém neexistuje, Gamedec má bližšie k adventúram. Zo všetkého sa musíte vyhovoriť, respektíve správnymi voľbami riešite zamotané prípady, ktoré vás zavedú do rôznych, rozmanitých svetov.

Takmer neobmedzené možnosti virtuálnych svetov, kam nám Anshar Studios otvoria dvere, samotní vývojári krotia. Už teraz však z prísľubov vieme, že chýbať nebude fantasy svet, westernové dobrodružstvo či rôzne variácie na dark noir cyberpunk. Možností je neúrekom. Ja som mal prístup do prvého z nich, ktorý vlastne ani nie je ničím špeciálnym a predstavuje kyberpunkový evergreen. Začínal som vo svojom byte, vo výškovej budove, kde som po zvolení svojej minulosti, ktorá určí prvé benefity pri vypočúvaní postáv, dostal možnosť prvej práce. Predtým je možné hodiť reč s umelou inteligenciou, ktorá je pre osamelého detektíva jedinou spoločnosťou. Bežná ľudská komunikácia, dotyky či hlúposti typu čistenia odtoku od ženských vlasov? Budúcnosť vyrieši všetky problémy. Či je to dobre, nevie ani náš hlavný hrdina.

Počas prvých minút vás do oči tresnú tri zásadné veci: herný interface, množstvo textu v dialógoch a rôzne voľby v napredovaní. Najprv začnem tou najmenej podstatnou, no po celý čas hrania ma mierne iritovala. Herný interface je v Gamedec všetko, len nie užívateľsky príjemný. Absencia zobrazenia aktívnych predmetov nie je nutnosťou pre plynulý zážitok. Avšak to, že možnosť manipulácie, rozhovoru či akejkoľvek akcie sa objaví až v momente, kedy je hrdina blízko daného predmetu či postavy, už nepoteší. Nestačí prejsť kurzorom celé prostredie, musíte ho prebehnúť s postavou, ktorá sa niekedy až nepríjemne vlečie a prinútiť ju k behu nie je možné. Možno drobnosť, no zároveň musíte byť čelom v správnej vzdialenosti od inkriminovaného miesta. Neraz sa mi stalo, že som behal s postavou okolo objektu záujmu dovtedy, kým sa nezjavila potrebná ikona.

Druhá vlastnosť hry: celková utáranosť, no v tomto prípade skôr upísanosť. Dabing v Gamedec nie je, desiatkami dialógov s bohatým obsahom textu sa budete musieť preklikať. Na čítanie je toho mnoho a knižná predloha od Marcina Przabyleka poskytuje dostatok materiálu. Napriek tomu, že dej je celkom svižný a postavy rôznorodé, má každá svoje malé tajomstvo alebo aspoň svoj životný príbeh, ktorý zapadá do celkového univerza. Finálny dojem je napriek tomu nemastný-neslaný. Možno je to len úvodným dejstvom, ktoré som mal k dispozícii, ale, žiaľ, chýbal mi ten správny pohlcujúci moment, vďaka ktorému by som sa ponoril do deja.

Všetky kúsky skladačky boli príliš generické, napísané síce vecne a správne, no bez pohlcujúcich momentov. Nevytvoril som si žiadny vzťah k postavám, nezaujal ma ani hlavný hrdina, virtuálne prostitútky, loser hľadajúci svoju ženu testerku vo virtuálnom odpade, miestne podsvetie či iné postavy, ktoré sú vykreslené až príliš neosobne. A také sú aj dialógy s nimi. Napriek tomu nechýbajú napínavé momenty, ktoré by inak rozvírili pokojnú hladinu pomalého vyšetrovania. Alebo by mohli vzbudiť emócie hnusu a znechutenia, vyvolať akúkoľvek reakciu publika za obrazovkou. Je to skôr decentné naznačovanie s hromadou textu, ktorý profesorsky všetko vysvetlí, ale nemá dušu.

Do tretice tu máme možnosti voľby. Svoje zameranie využijete predovšetkým pri rozhovoroch a činnostiach, ktoré môžete vykonať. Charizmatický a usmievavý typ si dokáže získať ľudí na svoju stranu a dostane z nich viac než ostatní. Fyzicky zdatný jedinec pôsobí zdravo a nebojí sa použiť svoju silu. Alebo môže byť vaša špecializácia viac na medicínu, čo sa môže zdať ako slepá ulička, no diagnostikovanie ostatných osôb sa vám bude hodiť, taktiež práca s rôznymi zdravotníckymi prístrojmi. A napokon je tu niečo na spôsob hackera, technicky pozitívneho fanúšika všetkého, čo je zložené z jednotiek a núl. Na čo sa orientuje a kde sa otvárajú jeho cesty, si dokážete domyslieť.

V krátkej ukážke, som mal vypátrať, prečo zostal Fredo, syn bohatého riaditeľa programátorského tímu úspešného vývojárskeho štúdia Blue Whales Interactive, vo virtuálnej realite. Na začiatku môžete vypočúvať zopár postáv alebo vyhodnotíte zdravotný stav, pohrabete sa v emailoch Geoffreyho Hagginsa, ktorý nedostatkom peňazí naozaj nedisponuje a jeho syn... hoci je stále len dieťa, dostal sa do nebezpečného sveta dospelých, v ktorom sex a perverznosť nehrá v žiadnom prípade druhé husle. Ako jednoducho môže rodič stratiť kontakt so svojim dieťaťom, je len počiatočná otázka. Odpoveď je rovnako banálna ako sa vám javí. Veľmi rýchlo a peniazmi zatvoríte každé ústa pýtajúce jesť – teda aspoň na prvý pohľad. Navyše v prípade Hagginsa, ktorý musí čeliť realite, že jeho syn je uväznený vo svete, za ktorého zrodom stál on sám a priniesol mu neskutočné bohatstvo. Prvý výlet do virtuálneho sveta je teda klasicky kyberpunkový, klesáme na dno spoločnosti.

Tma, blikajúce neóny, podozrivé postavy v dlhých plášťoch a všadeprítomná beznádej a depresia z úbohého života spodiny. Ale herný detektív (skrátene gamedec) už vie čo má robiť a postupne preveruje všetky postavičky tohto mikrosveta. Práve tu sa prejaví rôznorodosť charakterových čŕt postavy. Jednotlivé čriepky zbierate v rozhovoroch, pričom reakcie sú adekvátne schopnosti v danom segmente. Ostatné voľby pokračovania dialógu nemáte odomknuté, navyše si musíte zvoliť v špeciálnom menu správnu dedukciu. Ak pátrate pod nickom, ktorý Fredo používal, ktorú možnosť si zvolíte po rozhovoroch? Do ktorej hry napokon skutočne Fredo zavítal? Kam sa vybral? Kto je šéfom klanu a za kým ísť?

Nesprávna voľba v podstate neexistuje, len sa vám cez množstvo prešľapov a omylov nemusí podariť vyriešiť prípad hladko alebo tak, aby bol klient spokojný. Korektná cesta dobráka tu nemá čo robiť a je cítiť, že svoju postavu môžete adekvátne profilovať. Ovplyvní to správanie sa ostatných postáv k vášmu avatarovi. Hranie nebude diametrálne odlišné, len narazíte na iné stopy, ktoré vám otvoria nové možnosti a odhalia iné dôkazy. Cesty, ktorými sa vybrať, sa vám otvárajú po zozbieraní vybraných dôkazov a nemusíte ich mať všetky, no potom nedostanete na výber všetky odpovede – a možno práve tá správna bude medzi nimi absentovať.

Hru som rozohral dvakrát a škoda len slabšieho príbehu prvého prípadu, ktorý mal šokovať, ale pôsobí svojím sexuálnym podtónom skôr prvoplánovane. Na rozdiel od niektorých zahraničných hands-on preview nebudem moralizovať nad prítomnosťou niekedy až bizarných sexuálnych narážok – skrátka je to perverzný, virtuálny svet. Je to akoby ste kritizovali film 8 mm, že sa orientuje na hardcore domáce porno. Len škoda, že to nepôsobí vždy uveriteľne a niektorým textom chýba viac presvedčivé pohltenie, aby nepôsobili úsmevne. To je však iná káva, rozoberaná vyššie a ide o slabšiu časť celkovo, nie snahu poburovať.

Vítaným spestrením je encyklopédia sveta, v Gamedec nazvaná jednoducho Codex. Všetky odkazy, nové miesta, programy, udalosti, osoby, spoločnosti – skrátka všetko, čo je pre hráča nové a predstavuje univerzum pre publikum. Popisy sú pomerne podrobné, dovoľujú hráčom preniknúť hlbšie do dystopického sveta, spolu súvisiace odkazy sú prepojené a nemusíte zúfalo blúdiť. Izometrické spracovanie je dostatočne detailné a pútavé, nepodráža hre po estetickej stránke nohy. Dabing, žiaľ, absentuje, hudba takmer neexistuje. Práve v prípade melódií by som očakával viac, pre hlbšie ponorenie by hre prospela.