Popri ospevovaných tituloch, ktoré na seba upozorňujú s výrazným predstihom ešte pred svojím vydaním, sa občas objaví aj úplne nečakaný hit. Taký je aj Disco Elysium. Ale jedným dychom treba dodať, že napriek svojim nepopierateľným kvalitám to nie je hra pre každého. A to dokonca aj v prípade, ak patríte k ostrieľaným RPG maniakom. Prečo je to tak? Môžete sa tam totiž utopiť v hromadách textu.

Ak vám neprekáža neustále čítanie a postup založený takmer výlučne na interakcii prostredníctvom dialógov, Disco Elysium určite oceníte. No žiadne akčné momenty nečakajte. Je to parádna detektívka  s temným zasadením a hlavným protagonistom, ktorý akoby práve vypadol zo slovenskej krčmy. A prakticky neustále s niekým komunikuje. Preto, aby si po ťažkej opici spomenul, kým vlastne je, čo vyvádzal minulú noc, prečo rozmlátil apartmán a kam sa podeli jeho veci. No miláčik na pohľadanie. A predstavte si, že policajt.

Takže okrem pátrania po svojej identite sa musí hlavný protagonista zaoberať aj miestnou kriminalitou. Aj keď má absťák. Hneď za barom totiž visí na strome obesenec, do ktorého navyše hádže kamene drzý výrastok. A rýchlo zistíte, že dohodnúť sa s arogantným deckom je rovnako ťažké, ako zvesiť nebožtíka a vypátrať jeho vraha. Väčšina obyvateľov v okolí totiž o tom nechce veľmi hovoriť, ale radšej riešia iné témy, ako je štrajk a nezamestnanosť, komunizmus, rasové problémy a kadečo inšie. O tom vedia diskutovať veľmi dlho a keď všetko ustojíte a dokážete vhodne reagovať, sú ochotnejší baviť sa aj o vašich prípadoch a požiadavkách.

Aby toho nebolo málo, vediete aj vnútorné monológy, ktoré vychádzajú z rôznych aspektov. Niekedy vás mätú, inokedy ponúkajú cestu k tomu, aby ste sa rýchlejšie dohovorili s vybraným subjektom. Alebo analyzovali stopy a všimli si detaily, ktoré môžu mať zásadný význam. Logika, vizuálna kalkulácia, perspektíva, encyklopédia, rétorika, sugescia, empatia, dráma a ďalšie schopnosti sú súčasťou vývoja postavy. Členia sa podľa štyroch atribútov postavy, ktoré tvoria jej osobnosť a definujú fyzickú kondíciu, psychiku a inteligenciu.

Medzi predvolenými postavami na začiatku hry je jeden mysliteľ s vysokým IQ a dvaja dementi s veľmi nízkym kvocientom, ktorí sa spoliehajú na senzitivitu a telesnú konštrukciu. Najlepšie je nadefinovať si osobu podľa svojich predstáv a uprednostniť prvky, ktoré zlepšujú výrečnosť, vynaliezavosť, logické myslenie, autoritu a charizmu. Je síce fajn, keď máte aj dobrú kondičku, rýchlejšie reakcie a lepšiu koordináciu a určite vám to občas pomôže, ale prím hrajú prostriedky, ktoré vás posilnia v dialógoch. Drvivú väčšinu času v hre totiž strávite intenzívnym klikaním na voľby v rozhovoroch. Zvyšok je o skúmaní okolia, analyzovaní stôp a príležitostnom zbieraní kusov oblečenia, dôkazov a doplnkov. Žiadne boje a ak už dôjde k násiliu, o výsledku konfliktu opäť rozhodujú možnosti v dialógoch posilnené atribútmi postavy.
 
Kľúčové voľby pri komunikácii majú vyjadrenú percentuálnu šancu na úspech. Po výbere nasleduje hod kockami, ktorý rozhodne o tom, či to napokon vyšlo, alebo nie. Niektoré voľby môžete uskutočniť iba raz a ak zlyháte, druhú šancu už nedostanete. Iné sa pri prvom neúspechu uzamknú, ale dajú sa zopakovať po splnení určitých podmienok. Preto je vhodné robiť všetko preto, aby sa percentá zvýšili. Tomu napomáhajú vaše schopnosti, argumenty, znalosť a sympatie osoby, s ktorou komunikujete. Ale aj to, čo máte na sebe, lebo každý kus oblečenia poskytuje nejaký bonus alebo postih, zvyšuje alebo znižuje vašu dôveryhodnosť.

A potom je tu Kim, verný pomocník a tieň, ktorý vás sprevádza pri vyšetrovaní a niekedy tiež prispeje k tomu, aby boli ľudia ústretovejší. A nielen to, neraz s ním rozoberáte detaily vyšetrovania, môžete sa ho pýtať na osobné veci,  konzultovať, občas vám urobí priateľskú službu. Hoci si myslí svoje o tom, keď napríklad bľabocete nezmysly, ktoré tvoria značnú časť dialógov. Niekedy sú to vulgárne poznámky a výlevy, nikam nevedú, ale občas rozosmejú, robia vašu postavu ľudskejšou, i keď budete pochybovať o jej zdravom rozume. Povedzme si to na rovinu, pôsobí ako schizofrenik.

Hlavný protagonista sa môže ako-tak držať nad vodou, alebo ešte viac spustiť. Záleží na vašich rozhodnutiach, ale aj okolnostiach. Každopádne to nemá ľahké. Dlho si prakticky nič nepamätá a zisťuje, čo vlastne vyviedol. Je úplne bez peňazí, čo môžete riešiť aj zbieraním odpadu a prázdnych fliaš, za ktoré v automate dostanete drobné. Ale treba najskôr nájsť nejakú igelitovú tašku. A aj kolegovia z práce si z neho uťahujú, keď podáva hlásenie z odparkovaného vozidla a zjavne je úplne mimo. Fyzický útok mu síce hrozí málokedy, ale aj tak priebežne musí používať medikamenty na doplnenie zdravia a ďalšie prostriedky na zvýšenie morálky. Oboje môže poklesnúť pri fatálnom zlyhaní počas komunikácie. Ale dá sa rýchlo doplniť kliknutím na ikonky nad portrétom postavy v dolnej časti  obrazovky. Inak postava disponuje inventárom, kde má sekcie na nástroje, oblečenie, iné veci a interaktívne predmety. Tie sa dajú preštudovať a neraz odhalia nové informácie.

Kontroverzným prvkom v hre je čas, ktorý plynie len v určitých momentoch, hoci sa nejedná o ťahovú hru. Časový posun zaznamenáte pri nových rozhovoroch, výraznejší skok počas spánku, ale len na určenom mieste a po deviatej večer. Deň môže byť neuveriteľne dlhý, ak sa s vaším pátraním posúvate len pomaly a ak nemáte knihu na čítanie, ktorá čas trochu nakopne. Ak máte niekam prísť v určenej dobe, nestačí len pasívne vyčkávať, kým nenaskočia ďalšie minúty alebo hodiny. Musíte niečo robiť, inak čas stojí.

Vyplniť čas môže byť občas peklo, stáva sa, že vediete prázdne dialógy, ktoré vás nikam neposúvajú, len preto, aby naskočili ďalšie minúty. A preto, aby sa dokončil výskum tém v kabinete vašich myšlienkových pochodov. Sú tam okienka, do ktorých vkladáte rôzne nadobudnuté podnety a motívy a tie potrebujú určitú dobu na ustálenie a analyzovanie. To sa však deje na pozadí a môžete sa venovať bežnému postupu. Výsledkom sú bonusy k vašim vlastnostiam a neraz aj prvok potrebný na pokrok v určitej debate alebo pri vyšetrovaní, bez ktorého to jednoducho ďalej nejde. Otvorených slotov je na začiatku len pár a ak chcete ďalšie, musíte obetovať svoje skúsenostné body. A namiesto priameho zlepšovania schopností ich investovať do odomknutia nového slotu alebo zabudnutia už dokončenej úvahy. Čo je dosť zvláštne.

Aj celkovo hra pôsobí zvláštne, čo väčšinou môžete brať pozitívne, ale niektoré veci sú naozaj kontroverzné a nie úplne ideálne. Okrem už spomínaných súčastí sú tu napríklad farebné body, ktoré zviditeľňujú určité veci v okolí, čo sú hodné povšimnutia. No podobné body niekedy vidíte v kruhu nad hlavou postavy a neraz vás zavedú na stopu. V rozhovoroch môžete odhaliť aj tajné úlohy, ktoré vám prinesú trochu XP navyše. Úloh je celkovo veľmi veľa, od banálnych, ako je hľadanie stratenej topánky, až po veľmi komplexné a komplikované s viacerými krokmi a pátraním. Na nový level sa niekedy treba dlho snažiť, ale stalo sa mi, že v jedinom masívnom a poriadne košatom dialógu som za komunikáciu, ktorá viedla k viacerým odhaleniam, získal hneď tri.

Každopádne Disco Elysium pristupuje k obvyklým súčastiam novátorským spôsobom a áno, táto hra je skutočne originálna. Jej princípy by sa mohli pekne využiť aj v iných moderných tituloch, kde by sme však uvítali o niečo menej textu a čítania a viac iných aktivít, ktoré by zlepšili dynamiku. V hre by sa však hodila lepšia výuka.  Tutoriál agent v prebiehajúcom rozhovore poradí len občas. A tipy pri nahrávaní miestností, ktoré je, mimochodom, dosť otravné, tiež objasnia veci len čiastočne.