Neviem, či poznáte ten pocit, keď siahnete po úplne neznámej hre, ku ktorej sa dostanete možno aj tak trochu náhodou, veľa od nej ani nečakáte, no nakoniec sa dočkáte takého príjemného prekvapenia, že zatieni aj väčšie a známejšie hry, ktoré vychádzajú v približne rovnakom období. Ja som si 100% istý, že mnoho z vás, ktorí možno tento text nedočítali ani potiaľto, si už pozreli obrázky a nad hrou ohŕňajú nos. Niektorí sa možno už dokonca rozohňujú dole v diskusii, ako mohla takáto „hlúposť“ dostať tak vysokú známku. Hrali ju? Síce nie, ale veď predsa videli obrázky a majú z nej taký dojem. A dojem je dnes viac ako fakt.

Faktom totiž je, že je Hotshot Racing až prekvapivo kvalitnou hrou. Roky starostlivého vývoja a pomoc od skúseného tímu sa tu pretavili do niečoho, čo síce nie je originálne (a neskôr vás možno až prekvapí to, ako táto hra vykráda niektoré staršie klasiky), ale rozhodne to je veľmi zábavné. Istým spôsobom by sa dalo povedať, že tu obrovská kopa tých dôležitých drobností do seba presne zapadla a vznikla racingovka, ktorá sa len veľmi ťažko vypína a ak si vás získa jej multiplayer, utopíte v nej doslova desiatky hodín.

Tí starší z vás už možno tušia, čo tu bola jedna z hlavných inšpirácií. Stačí sa len pozrieť na obrázky okolo a je z toho cítiť klasický OutRun. Podobné automatové klasiky bez debaty boli jedným z hlavných zdrojov inšpirácie pre Lucky Mountain Games a Sumo Digital, no povedal by som, že skôr len v oblasti vizuálu a atmosféry hry. V hrateľnosti sa totiž ukazuje oveľa viac vplyvov a niektoré možno až trochu prekvapivé. Zrejmé ale je, že všetky tieto inšpirácie pochádzajú z klasických arkádových pretekárskych hier minulosti.

Ak by som mal zhrnúť to, čo mne osobne z hry „smrdelo“ najviac, tak je to OutRun, Mario Kart a Need For Speed 2-3. Každá ale v niečom inom. Jazdný model síce jasne vychádza z automatoviek, avšak je dosť svojský a unikátny, z čoho však hra dosť ťaží. Možno by ste si totiž povedali, že sa bude hrať podobne ako napríklad Horizon Chase Turbo, keďže vyzerajú podobne, ale rozdiel medzi hrami je dosť veľký. Horizon mám rád, nahral som sa tam pomerne dosť, ale neviem, či budem mať chuť sa k nemu ešte vrátiť. Hotshot Racing je síce tiež rýchla arkáda o driftovaní v zákrutách a používaní turba, ale oveľa zaujímavejším a komplexnejším spôsobom.

Tu sú totiž komplexnejšie trate a aj autá sa medzi sebou výraznejšie líšia v správaní na ceste. Jazdný model nie je až tak jednoduchý, je o niečo zložitejší, takže nemáte z auta dojem, že je to len pár polygónov, ktoré sa po obrazovke preháňajú bez reálnej hmotnosti. Hmotnosť auta cítite viac, dokážete sa aj zrážať so súpermi, čo nepôsobí tak kostrbato ako v podobných hrách minulosti. Taktiež tu viete pekne cítiť to, keď sa auto v drifte začína už pretáčať, aby ste šmyk trošku skorigovali. Aj preto je dôležité si tu nájsť tie autá, ktoré vyhovujú vášmu štýlu hrania. Pritom je to stále len arkáda s prakticky okamžitou hrateľnosťou, v ktorej ale jazdenie pôsobí dobre a viete, že tu platia nejaké pravidlá. Nie realistické, to nie je cieľom hry, ale stále také, aby ste hre jasne rozumeli a vedeli si to jazdenie aj užiť. Trošku to je ten OutRun zmixovaný so starými Need For Speed.

Hra je ale skutočne stavaná tak, aby ste doma kamošom rozdali ovládače a aj keď hru nikdy ani len nevideli, tak sa ju naučili zvládať behom prvých pár pretekov. Ak si to časom osvoja detailnejšie, môžu si vybrať napríklad aj manuálne radenie. Hlavné je ale zvládnuť to driftovanie v zákrutách, kedy sa musíte snažiť drift udržať čo najdlhšie, keďže vám to dopĺňa turbo, ktoré môžete následne veľmi dobre využiť na rovinkách a dostať sa pred súperov. Taktiež môžete využívať slipstream, kedy vám súperi pred vami rozrazia vzduch a vy sa môžete šikovne dostať pred nich. To isté ale robia aj oni a musíte tak meniť stopu, aby ste im nedali takúto výhodu na dlhšiu dobu.

Hra totiž tieto veci trošku hyperbolizuje a ak sa dostanete do slipstreamu, je to pre vás obrovská výhoda v rýchlosti, ktorú dosiahnete. Taktiež drifty sú trochu prehnané, ale takým stále príjemným arkádovým spôsobom. Zároveň to dáva zmysel širšej ponuke áut. Je tu osem jazdcov, každý má na výber 4 autá a tie sa líšia štatistikami v troch atribútoch – rýchlosť, ovládanie a drift. Jedno je vždy dobre vybalansované s menšími odchýlkami, ďalšie sa už viac líšia. Takže rozdiely nie sú len kozmetické, ale naozaj sa vám autá riadia inak. Licencie im síce chýbajú, ale jasne v nich odhalíte mnohé známe kusy, napríklad Ford GT, Supru či McLaren F1.

Jazdci medzi sebou nejaké rozdiely nemajú, je to len o skine a dabingu, pričom každý jazdec reprezentuje istý archetyp, ten dabing si užijete v rôznych častiach pretekov, kedy komentujú dianie okolo seba. Hlášok je ale málo a otravné sú neraz už pri prvom vypočutí, takže ich opakovanie v priebehu hrania vám na nálade pridávať nebude. Trošku viac si postavy užijete pri jazdení singleplayerových šampionátov, kde vás na záver po víťazstve vždy čaká krátka príbehová scéna ako v bojovkách, keď prejdete Arcade režim.

Šampionáty sú tu štyri, rovnako hra ponúka štyri prostredia a v každom štvoricu tratí (ktoré navyše môžete jazdiť zrkadlovo). Takže tu narazíte na celkovo 16 tratí, čo nie je práve najviac. Okrem klasického pretekania tu nájdete aj obligátne časovky, no nájdete tu ešte ďalšie dva režimy, ktoré sú dizajnované primárne na multiplayer. A je jedno, či online pre 8 hráčov, alebo lokálne pre 4 na delenej obrazovke. V prvom sa naháňajú banditi a policajti, pričom úlohou banditov je získať čo najviac peňazí prechádzaním checkpointmi, policajti zase majú banditov likvidovať. Druhý režim je zas dosť adrenalínový a musíte v ňom udržiavať čoraz vyššiu rýchlosť, aby vaše auto nevybuchlo, no zároveň vás poškodzujú aj útoky od súperov.

Práve v zameraní na multiplayer a kratšie multiplayerové šampionáty je z hry cítiť vplyv Mario Kart, lebo ten štýl je presne taký istý. Hre to navyše dosť dobre sadne a keďže je tu menej obsahu na singleplayer, tak práve multiplayer vás pri nej udrží aj po tom, čo všetky šampionáty vyhráte. No a čo sa týka tej podobnosti s klasickými Need For Speed časťami, jednoznačne sa tu autori viac než len inšpirovali niektorými ich traťami a dokonca by sa až dalo povedať, že tu zapracovali ich časti. Nájdete tu tak napríklad Aquaticu, respektíve jej časť. No a aj horská dedinka vám bude povedomá.

Keďže je hra ódou na éru low-poly automatových arkádoviek z minulosti, zodpovedá tomu aj jej audiovizuálny štýl. Ten je tiež low-poly, ale pekne detailný, či už v prostredí, alebo aj na autách, ktoré sú vymodelované naozaj pekne. Je to naozaj pekne štylizované a hre to pristane, aj keď viem, že nad tým budú mnohí ohŕňať nos. Rovnako je hre na mieru šitá aj hudba, ktorá taktiež odkazuje na automatovky a predstaví vám veľmi podobné melódie. Na soundtracku pracoval Jason Heine a aj Waterflame, ktorý má na konte napríklad hudbu ku Castle Crashers či CasleStorm. Naozaj sa to pri hraní príjemne počúva.

Ak ste už staršieho dáta výroby, zbožňovali ste pretekanie v 90. rokoch, nevadí vám low-poly spracovanie a chcete zábavnú arkádovku, s Hotshot Racing ste trafili klinec po hlavičke. Obsahu tu síce nie je až tak veľa a je to aj najväčšia chyba hry, no zároveň je stavaná na multiplayer, ktorý si užijete so sýtosti. Či už budete zápoliť o pozície tých najlepších online, alebo si pozvete partiu k sebe a zahráte si štyria na jednej obrazovke.