Mám veľmi rád značku Transformers a tým nemyslím filmovú sériu Michaela Baya. Tá síce začala dobre, ale postupne ma pri ďalších filmoch čoraz viac pichalo pri srdci. Mám na mysli pôvodnú G1, ktorá začala v 80. rokoch a dodnes sa teší obrovskej popularite, pričom vyvrcholila filmom z roku 1986. Ako fanúšik si tak nedokážem odpustiť to, aby som nehral hry z tohto sveta. Bohužiaľ často nie sú veľmi kvalitné a na jednu s kvalitami Transformers: Devastation pripadá hneď niekoľko, ktoré sú ako Transformers: Rise of the Dark Spark. Inými slovami tu a tam dosť peňazí vyhadzujem za veci, pri ktorých len trpím. Predpokladal som, že aj tu bude hranie skôr bolesť, ale nakoniec to vôbec nie je také zlé.

Transformers: Battlegrounds ťahová strategická novinka, ktorá vychádza z aktuálneho Cyberverse seriálu a je mierená aj na jeho fanúšikov. To sú zväčša deti, takže tie sú aj primárna cieľovka pre hru. Zároveň to ale nie je nejaká hlúpa akčná hra o behu vpred a stláčaní jedného tlačidla na útok. Hra si toho dosť požičiava zo známej XCOM série, aj keď je pravda, že to celé dosť zjednodušuje a hrateľnosť robí skôr priamočiarou. Mať ale nejakých 8 rokov, keď je pre mňa Fortnite predstavou o hernej nirváne, asi by ma takáto hra vedela priviesť aj ku komplexnejším.

Prečo som sa teda bál, že ma hranie tejto hry bude bolieť? Pozrite sa na obrázky okolo, veď to vyzerá priam príšerne. Jednak artštýl Cyberverse nie je žiadne terno, no doráža ho ešte horšie prevedenie. Kombinuje sa nám tu tak slabší art s príšernou grafickou kvalitou, čoho výsledkom je fakt, že aj na mobiloch nájdete oveľa krajšie vyzerajúce hry. Už na pohľad tak hra nepôsobí práve vábne, čomu nepomáhajú ani pomerne jednoduché a strnulé animácie. Takže sa nakoniec ani nečudujete, že je príbeh rozprávaný staticky s  dialógovými bublinami a bez pohybu postáv.

Ono ešte nejakú dobu potrvá, kým sa cez to prenesiete, lebo autori sa do hry rozhodli dať aj príbeh, ktorý je na jednej strane derivát už mnohokrát videného a na druhej strane je strašne pritiahnutý za vlasy. Na Zemi bojujú Autoboti proti Decepticonom a vy ste uprostred tohto boja ako jeden obyčajný človek. Teletraan X vás zachráni a vytiahne z boja, no keďže sa Autoboti nevedia orientovať v ľudských uliciach, musíte ich tadiaľ vy navigovať z oblakov. A na ťahy. Tak začnete premýšľať, či to radšej nemali nechať bez príbehu, alebo len o tom, že sa zase bojuje o mocnú Allspark, ktorá sa nesmie dostať Megatronovi do rúk. Lebo to tu musíte trpieť tak či tak.

Až keď sa prenesiete cez zlý vizuál a fakt nezaujímavý príbeh, tak sa začnete dostávať k tomu zaujímavé a aj dobrému. Začínate len s jednou postavou a asi neprekvapí, že to je Bumblebee. Spolu s ním si osvojíte hrateľnosť v pohybe aj akcii, zoznámite sa so schopnosťami postáv a tiež s ich limitmi. Nie je to totiž len o tom, čo dokážu, ale aj čo nedokážu. Postupne sa bude zoznam hrateľných postáv na strane Autobotov zväčšovať a spoznáte ich všetkých 6: Bumblebee, Optimus Prime, Windblade, Arcee, Grimlock a Wheeljack. Každá má vlastné aktívne a pasívne schopnosti a postavy sa delia do tried scout, brawler a support.

Bee a Windblade tak útočia a dokážu pohybom pokryť veľkú časť prostredia. Keďže je Windblade stíhačka, tak prekážky (ako domy...) nemusí obchádzať, ale preletí ich, takže ušetríte body za pohyb. Grimlock a Optimus zase majú najsilnejšie útoky. No a Arcee s Wheeljackom dokážu nielen bojovať, ale aj ozdraviť ostatné postavy. Postavy majú svoje špecifiká, ktoré si musíte osvojiť, no nie je to nič zložité. Je ich koniec koncov len 6 v 3 triedach a aj keď im postupne hraním odomknete viacero útokov (aj špeciálnych), stále to neznamená, že by vás hra nejako zahltila. Naozaj je primárne určená pre decká a celý jej herný koncept zvládnete ľavou zadnou.

Každá vaša postava má v ťahu dostupné 3 body a je len na vás, ako ich využijete. Môžete ich všetky dať na pohyb, kedy síce prejdete veľkú časť mapy, no nezostane vám nič na útok. Zároveň vám viac bodov dokáže zabezpečiť aj silnejšie útoky. Takže musíte nad svojimi ťahmi premýšľať, aby ste body správne rozdelili medzi vhodný útok aj pohyb. Navyše po mape sa nemusíte len hnať za nepriateľmi či do cieľa, ale môžete obsadzovať aj dôležité body, ako sú napríklad zásoby Energonu. Ten vám totiž plní vedľajší ukazovateľ, vďaka ktorému potom môžete vykonávať špeciálne útoky.

Už štandardné útoky dokážu napáchať dosť neplechy. Niekedy dokonca dosiahnete aj špeciálny efekt a súpera napríklad znehybníte. Avšak keď naplníte ukazovateľ Energonu aspoň do polovice, dostanete nárok použiť špeciálny útok v jeho slabšej podobe. Plný ukazovateľ vám dá jeho plnú silu. Na takýto útok sa nevzťahuje limit bodov. Takže dokážete nepriateľovi dať do držky, použiť špeciálny útok, inou postavou si zase dobyť Energon, a tou pôvodnou zase použiť špeciálny útok. Tieto útoky sa pritom líšia, môžete si ich vymeniť za iné z odomknutých, no taktiež majú aj vedľajšie efekty. Napríklad Arcee vie spraviť jazdu cez peknú porciu mapy, pričom ohealuje všetkých svojich na trase, no trochu aj uškodí nepriateľom.

Ono je nakoniec to hranie aj zábavné. Je to síce ľahšie, aj na vyšších obťažnostiach to nie je často taká výzva ako iné konkurenčné hry, no zábava to vie byť. Pri štyroch príbehových kapitolách v rôznych prostrediach od amerického mestečka až po Iacon na Cybertrone je dĺžka nejakých 7 hodín, čo nie je zlé, ale časom vás sklame variabilita. Väčšina misií je totiž o tom, že musíte so svojou skupinou niekam prísť, cestou vytĺcť nepriateľov, a tam naskočí animačka. V nej sa objaví „boss“, priletí s posilami, a misia končí, keď ich vytlčiete. Opakuje sa to až príliš často a určite by som ocenil, ak by viac misií vybočilo z týchto koľají.

Našťastie to nie je len o kampani a je tu aj 6 vedľajších režimov pre jedného alebo dvoch hráčov. Hlavne v kooperácii si ich užijete. Škoda, že je tu snáď len jedna mapa, ale režimy samotné sú dosť variabilné. Capture The Flag je klasika, akurát tu je to ťahové. Energon Capture je zas o zaberaní bodov na mape, takže tiež klasika. Decepticon Grudge Match z vás spraví tých zlých so špeciálnymi schopnosťami a iným štýlom hrateľnosti, aj keď to je trochu nevyvážené (ste dosť silní). Last Stand je o nekonečných vlnách a je len na vás, ako dlho vydržíte. Destruction síce počet vĺn obmedzí, ale hodnotí vás na základe toho, koľko nepriateľov stihnete zničiť v desiatich ťahoch. No a Cube je ťahová Transformers variácia na americký futbal bez útokov, ale zato s obrannými zákrokmi a prihrávkami. Je to asi najvýraznejší režim a osobne si myslím, že aj najzábavnejší.

Už som v úvode nadával na vizuál, no našťastie zvuk je na tom o dosť lepšie, pričom za to vďačí najmä licencii. Zvuk si totiž prepožičiava zo seriálu a hlavne dabing je tu veľmi slušný. Niektoré postavy sú síce slabšie, ale Optimus Prime, Megatron alebo Starscream sú postavy, ktoré sú nadabované úplne špičkovo a niet im čo vytknúť.

Takže nakoniec to nebolelo a rozhodne je Transformers: Battlegrounds skôr príjemným prekvapením. Má svoje chyby a nedostatky, hlavne herná náplň kampane mohla byť variabilnejšia a nie väčšinou len o tom istom cykle behania do cieľa a súboja s bossom. Ale je to veľmi príjemná vstupná brána do žánru aj pre mladších hráčov, ktorí ťahovkám neholdujú. Tá hrateľnosť zas nie je taká plytká, postavy sú rôznorodé, dokážete si ich upravovať a aj meniť zostavy, s ktorými pôjdete do misií. Veľmi príjemným prekvapením je šestica doplnkových levelov, ktoré vedia najmä vo dvojici dobre zabaviť aj po prejdení kampane. V aktuálnej cene asi ani nie, ale keď bude hra v peknej zľave, oplatí sa po nej siahnuť.