Keď som videl prvú upútavku na túto hru, povedal som si, že má veľmi zastaraný vzhľad, ale možno by mohla priniesť aspoň trochu zaujímavú hrateľnosť. Využitie superschopností a manipulácia s časom, ktorá umožní zmeniť beh udalostí v rôznych časových obdobiach, to znie predsa dobre. Aj keď tu podobný motív nemáme prvý raz. Samozrejme, nečakal som žiadne zázraky, ale aspoň priemernú retro akciu, ktorá neurazí hráčov so zmyslom pre nostalgiu a možno pridá štipku originality. Ale úvod hry ma napriek tomu zaskočil a prekvapil.

Určite je vám jasné, že to nebolo prekvapenie veľmi príjemné, ale povedal som si, že keď už som sa raz dal na vojnu, nejako to dobojujem až do konca. V prvom rade treba povedať, že je grafika fakt zlá, neobstojí v tomto storočí a sotva by obstála aj v tom minulom. Už úvodné načrtnutie situácie podané strohým bielym textom na čiernom pozadí pôsobí veľmi primitívne a nepomáha tomu ani veľmi amatérsky dabing. A výrezy rôznych prostredí, ktoré tvoria jednotlivé levely, sú len zmesou hrubých, narýchlo pozliepaných objektov, ktorým chýbajú aspoň základné detaily a vyzerajú úboho. V neskorších leveloch je to o niečo lepšie, ale stále žiadna sláva.

O trošku, trošinku lepšie vyzerajú postavy vojakov, prípadne iných jednotiek, no stále sú na zaplakanie. Hudba, ktorú niekto nabrnkal asi po dvoch týždňoch,odkedy si kúpil gitaru, trhá uši. Uf. Nevdojak som si pomyslel: „ Dá sa hrať poslepiačky a úplne bez zvuku, aby som netrápil svoje zmyslové orgány?"

Pokúsil som sa priveľmi si nevšímať okolie a sústredil som sa na hrateľnosť. Vedel som, že hra chce ponúknuť momenty s extrémne spomaleným časom, kde hlavný hrdina stíha odzbrojiť a zneškodniť armádu. Popritom  zachrániť rukojemníkov a možno by zvládol aj rýchlovku s nejakou pipkou, a to skôr, ako by k nemu doletel vystrelený náboj z automatickej pušky. Ibaže som predpokladal, že sa najskôr treba niekam dostať, prestrieľať a hra s časom bude vyvrcholením levelu v správnom momente. Lenže Time to Stop Time je výlučne o spomalených okamihoch, v ktorých sa ocitnete okamžite po štarte misie. Nepredchádza tomu žiadna prestrelka ani len rozhovor, hoci občas sa objavia veľmi suché doplnkové obrázky s popisom fádneho deja. Ten vám vlastne povie len to, že  sa niečo pokašľalo, majú v tom prsty nacisti, ale vy sa vďaka časostroju môžete presunúť do ľubovoľného obdobia a dokážete veci zmeniť.

Najskôr sa ocitnete medzi rytiermi, potom v roku 2018, kde čelíte vojakom s automatickými puškami, ale niekedy nad vami poletuje vrtuľník alebo dokonca  oproti vám, na streche paneláku (he?) stojí bojový mech. A nasledujú ďalšie, často bizarné situácie v rozmanitých  a neraz významných obdobiach. Takže sa nachvíľu prenesiete do Normandie v roku 1944 a o rok neskôr do Berlína, teleportujete sa do Argentíny, stredovekého Londýna a Paríža, vrátite sa do súčasného Washingtonu, nakuknete do Nového Mexika, Egypta a posuniete sa aj do blízkej budúcnosti. Celkovo to predstavuje 40 misií.

Pred každou misiou sa najskôr pripravíte, čo je rovnako svojské ako celá hra. Máte určitý počet bodov a môžete si za ne kúpiť granáty, nože, míny, energetické drinky a neskôr úvodnú zbraň (guľomet, raketomet, laserový meč...) a extra muníciu. Alebo tie isté body radšej investujete do pasívnych vylepšení, ktoré vám  pridajú energiu, čas a trvanie ultimátnej formy. Hotovo? Ide sa priamo na vec.

Odštartujete misiu, kde sa po pár sekundách extrémne spomalí čas. Máte u seba výzbroj, ktorú ste si navolili, ale často ju ani nepotrebujete. Môžete totiž pohodlne pobiehať pomedzi vojakov zamrznutých v čase, brať im z ruky pušky a potom ich nimi rovno zastreliť a nakoniec zbrane hodiť, lebo vystačia len na jeden - dva výstrely. Hádzať môžete aj nože, granáty a objekty v okolí, čo sú debny a sudy, pričom efektné sú najmä tie výbušné. Okrem toho dokážete aj otáčať a premiestniť strely, ktoré pekne vidíte vo vzduchu, takže napokon zasiahnu toho, kto ich vypálil. Dokonca neskôr aj chytíte bomby a hodíte ich naspäť do lietadiel, ktoré ich vrhli. Navyše sa môžete preniesť do vnútra tanku či vrtuľníka a hoci sa nikam nepohnete, dá sa vypáliť pár rán z hlavní diel a guľometov.

Cieľom je spravidla pobitie nepriateľských jednotiek, zachránenie civilistov (zabránite, aby padli zo strechy, odtiahnete ich spred letiacej guľky...), zničenie generátora, vrtuľníka a podobne, ale aj deaktivovanie bomby, ku ktorej máte kód. Všetko klapne vtedy, keď postrieľate a umlátite nepriateľov a splníte ostatné zadania skôr, ako uplynie niekoľkominútový časový limit (ktorý ste si mohli predĺžiť v príprave). Ak to nestihnete alebo niečo zlyhalo, misia je neúspešná a ide sa na reštart. 

Okrem manipulácie s ľuďmi, objektmi a strelami pobiehate po ohraničenom okolí, aby ste sa dostali k ďalšej skupinke nepriateľov, sekundárnemu cieľu či zbraniam. Pritom napríklad treba preskočiť z jednej strechy paneláku na druhú, prípadne sa tam skĺznuť po lane alebo niečo preliezť, prejdete do susednej ulice či chodby v nejakom komplexe.

Ono to v prvých misiách vlastne vôbec nie je akčná hra, skôr séria svojských hlavolamov. A keď si to uvedomíte a začnete hru takto vnímať, môžete sa chvíľami aj trochu baviť, keď prijmete časové výzvy. Ani zďaleka to neznamená, že si hru začnete nejako užívať, skôr budete mať pokušenie vyskúšať si, ako by ste to mohli stihnúť a vyriešiť dané situácie. Hoci sú neraz absurdné.

Rozhodne zaujímavejšie sú pokročilé misie, ktoré už nie sú také statické ako tie úvodné. Otázne je, či dovtedy vôbec vydržíte. Hra začína byť dynamickejšia už preto, že sa popri postavách zamrznutých v čase objavia aj mutanti, futuristickí rytieri, prízraky a obrí roboti, na ktorých bežné spomalenie času neplatí rovnako ako na vás. Tí sa už teda normálne pohybujú a idú vám tvrdo po krku. A spravidla majú aj veľkú výdrž, takže treba byť neustále v pohybe a hľadať v okolí zbrane a muníciu, aby ste dokázali odolávať. No aj po nich zostávajú pekné kúsky, ako sú laserové meče, guľomety a špeciálne zbrane. Ale všetko s minimálnou výdržou na pár zásahov alebo dávok. No v krajnom prípade účinkuje aj kopanec, dokonca aj na tanky, čo je síce divné, ale pri nedostatku výzbroje veľmi osožné.

To už ste vo fáze, keď sa môžete pred misiami dobre pripraviť, takže si predĺžite čas, zlepšíte výbavu a zabezpečíte dostatok energie. Tá nahrádza váš život, ale spotrebúva sa aj pri využití unikátnej schopnosti, ktorá dokáže znehybniť aj spomínaných odolných nepriateľov. A k tomu už môžete nabíjať a používať aj svoju ultimátnu formu, kedy sa krátkodobo stanete extrémnym silákom a pokojne čoraz rýchlejšími boxerskými údermi umlátite prakticky čokoľvek.

Po prvých hodinách by som Time to Stop Time bez mihnutia oka odpísal ako totálny odpad. Odpudivá grafika, statické a primitívne misie, úbohé celkové prevedenie. Pokročilé misie však priniesli aj zaujímavé momenty, kedy som sa sám čudoval, že sa naozaj aj bavím. Pravdaže, nie komfortne a bez výhrad, ale mal som chuť pokračovať a zdolať ďalšie výzvy. Ono to totiž má svoje čaro, keď chytíte letiacu bombu a šmaríte ju do lietadla či tanku. Hre sa nedá uprieť určitá originalita a nevšedné poňatie, lenže sa vám môže zhnusiť svojím príšerným spracovaním a nevalnou prezentáciou.