Nextgen konzoly tu máme, skutočné nextgen hry však nie. Taká je, bohužiaľ, pravda. Všetko zatiaľ vychádza crossgeneračne a ak aj náhodou nie, tak dôvod nie je ten, že by staršia generácia daný titul nezvládla. Jednoducho je nutné mať aj niečo dostupné len na tých nových konzolách, aby bol vôbec dôvod do nich ísť. Pri rôznych vydavateľoch vidíme rôzny prístup. Svoju porciu z nextgen koláča si chcú uchmatnúť aj v Team17, avšak nie s tradičnými červíkmi, ale s novou verziou ich relatívne novej, no neuveriteľne populárnej značky.

Overcooked! All You Can Eat je síce dostupná len na Xbox Series X|S a PS5, avšak taktiež sa nedá povedať, že by to bol nextgen titul. Jednoducho zobrali niečo, čo už mali hotové, pridali pár užitočných drobností a hotovo – nový titul na svete. Najväčšie negatíva vysypem hneď v úvode, nech ich mám z krku – táto hra naozaj nemá dôvod byť obmedzená len na nové konzoly, pohodlne by ju zvládla akákoľvek z ďalších dostupných platforiem a dosť to nahnevá. Zároveň je to niečo, čo sa dalo riešiť aj updatom pre tých hráčov, ktorí si kúpili pôvodné dve Overcooked hry aj s ich DLC rozšíreniami. Kopa ďalších hier dokázala dostať takýto upgrade, tak prečo to nešlo tu?

Asi ste teda vytušili, že All You Can Eat je ultimátna edícia, ktorá spája Overcooked! 1 a Overcooked! 2 spolu so všetkými rozšíreniami, ktoré do týchto dvoch hier vyšli. Za tých pár rokov ich vyšlo 12, čo je pekné číslo a celkovo tu tak nájdete peknú zbierku obsahu naprieč rôznymi režimami. Jadrom sú samozrejme kampane, ktoré môžete spoločne hrať až vo štvorici a prejdete tu kampane oboch hlavných hier a všetkých rozšírení. Pokojne môžete mať rozohrané aj všetky naraz, každý kampaň má svoje vlastné uložené pozície, tak sa jednoducho prepnete na tú, na ktorú máte teraz chuť, alebo aj nervy, k čomu sa ešte dostanem.

Každá z dostupných kampaní vás zoberie do rozprávkového Cibuľového kráľovstva, kde musíte riešiť rôzne problémy, či je to odvrátenie hrozby obrovského monštra, alebo aj horda nemŕtveho pečiva, ktoré chce zožrať vaše mozgy. Jednoducho práce je tu pre vás habadej a aj keď sa zdá, že najpovolanejším na jej vykonanie by bol niekto iný, musia sa toho chopiť kuchári. A všetko sa tak rieši v kuchyni, varením a servírovaním jedál od výmyslu sveta. Vyriešite tak spomínané monštrum, odvrátite tak vlny nepriateľských útokov a podobne. Neberte ten príbeh nejako veľmi vážne, premisa tu funguje dobre na to, aby vás hra stavalo do čoraz náročnejších situácií.

Ešte raz musím zdôrazniť, že tu je obrovské množstvo obsahu. Je to väčšia porcia, akú dokážete za prvých pár dní stráviť. Toto je tak hra na dlhú dobu s priateľmi a hlavne na párty, kde sa budete povzbudzovať aj si nadávať. Overí pevnosť vašich vzťahov, keď nedokončíte level kvôli tomu, že niekto zabudol prikladať do pece, v ktorej ste mali piecť mäso, zemiak a mrkvu. Navyše je variabilita tohto obsahu naozaj obrovská. Každá expanzia má vlastnú tému, vlastné recepty, niektoré pridávajú aj vlastné mechaniky a obmenu herných pravidiel, takže napríklad nevaríte recepty na čas, ale na boj proti vlnám nepriateľov, ktorí ničia vašu základňu.

Tá porcia pestrej zábavy sa zdá byť až nenormálna. Jedna šialená kuchyňa je vystriedaná ďalšou ešte šialenejšou. Varíte v balóne, v džungli, suroviny vám kradnú myši, sem-tam sa pritrafí nejaký ten požiar a to som ešte nespomenul, že napríklad v kuchyni umiestnenej do cirkusu musí jeden hráč naskočiť aj s jedlom do dela, aby ho druhý hráč vystrelil na miesto, kde musíte servírovať. Podobné mechaniky a zmeny so sebou prinášajú aj zvyšujúcu sa náročnosť a časom v hre dostanete poriadne zabrať. Overcooked hry sa síce zdajú byť roztomilé, avšak zdanie klame a hre vie byť aj slušne náročná. Čo možno bolo občas aj problémom a na niektoré levely ste nestačili ani vo dvojici. Stále sa ukazuje, že najmä jednotka mala dizajn niektorých úrovní nerovnomerne vyvážený.

Jeden hráč tak robil viac ako druhý. Ak ale do hry pridáte ďalšieho hráča, situácia sa mení. Je trochu škoda, že sa autori nepozreli na tento balans. Na druhej strane ale predsa len mysleli na hráčov, pre ktorých boli hry ťažké. Je tu nový Assist režim, v ktorom si môžete vybrať aj niekoľko zjednodušení, ako dlhšie časové limity, dlhšie kolá a dokonca možnosť preskočiť levely. Vpred sa v kampani dostávate získavaním hviezd z levelov a tie následne používate na to, aby ste si odomkli ďalšie. Ak teda nedokážete nejaký level prejsť, môžete ho jednoducho preskočiť. Zároveň myslia aj na hráčov, ktorí majú nejaké formy hendikepu, takže sa dá škálovať rozhranie, upraviť pre farbosleposť a podobne.

Nie je to však len o spojení dvoch hier a všetkých DLC. Autori zreštaurovali levely z prvej časti, ktoré sú teraz detailnejšie, bohatšie o rôzne prvky a hlavne vizuálne až prekvapivo krajšie. Dokonca by sa tu dalo hovoriť o remasteri a platí to pre všetky levely z jednotky. Dalo sa však ísť aj o kúsok ďalej a dosť mi osobne v leveloch z jednotky chýba možnosť hádzať suroviny, ktorá prišla až v dvojke a celú hrateľnosť posunula ešte o kúsok ďalej. Aj tak ale na nich autori odviedli kusisko práce a môžete si ich dokonca zahrať v multiplayeri.

Hra totiž nie je len o kampaniach, ale aj o vedľajších režimoch, ktoré ponúka. Môžete hrať rýchlu hrá v rámci arkádového režimu, prípadne sa rovno pustíte do multiplayeru. Ten môžete hrať kooperatívne aj kompetetívne a to ako lokálne, tak aj online. Môžete tak súperiť s ostatnými o post toho najlepšieho šéfkuchára nielen u vás na gauči, ale aj v online svete. Je to rýchle, stabilné a ešte viac napínavé. A ak ste si mysleli, že lokálne hranie je skutočná skúška vašich priateľstiev, skúste si zahrať proti sebe. A keďže sme v roku 2020 a autori hráčom chcú priniesť to, čo by malo byť v tomto roku štandardom, hre nechýba crossplatform multiplayer.

Niektorí z vás možno len letia textom smerom k známke a diskusii, aby prispeli nejakým určite hodnotným príspevkom. Ak ste ale náhodou preskočili zvyšok textu, snáď vám aspoň zrak spočinie na týchto pár vetách. All You Can Eat edícia ponúka celkovo viac ako 200 levelov, pričom z nich až 7 je úplne nových. Taktiež autori pridali trojicu nových kuchárov, tých je tak celkovo teraz 60 a majú aj alternatívne skiny. Na samotnú hrateľnosť nemá nijaký vplyv to, či hráte za orla, ducha, jednorožca alebo človeka. Ale aspoň si môžete vybrať postavičku, aká vám vyhovuje.

Graficky sa tu veľmi niet o čom baviť. All You Can Eat vyzerá výborne. Jednotka je aj so svojimi DLC preklopená do enginu dvojky a celé je to ešte o niečo vylepšené, takže sa na hru pozerá fakt dobre. Samozrejmosťou je teraz aj podpora 60fps a 4K rozlíšenia, nahrávanie je bleskovo rýchle a podobne – teda tie klasické technologické vylepšenia, aké čakáte od novej generácie. Zvuk je stále veľmi fajn, tradične ubrblané postavy vás sprevádzajú textovými dialógmi, čo môže časom omrzieť, ale hudba sa počúva veľmi dobre a je aj dosť pestrá vzhľadom na celkovú ponuku obsahu.

Možno by ste to na prvý pohľad ani nepovedali, ale nakoniec je z Overcooked! All You Can Eat možno najlepšia nová vec, akú si môžete na nextgenoch aktuálne zahrať. Nie je síce relevantný dôvod na to, aby to nebolo aj na iných platformách, no je to tak. Ak ste kupovali obe hry aj s expanziami, asi nemá zmysel ísť do tejto ultimátnej edície za 50 eur. Ak ste však doteraz Overcooked hry nehrali a máte si to s kým zahrať (ideálne lokálne), toto vo vašej zbierke jednoducho nesmie chýbať. Užijete si tu kopu zábavy a toľkým obsahom, že to tento rok aj so všetkými tými lockdownami nedokážete dohrať.