Nostalgické obzeranie sa poza chrbát do čias, kedy bola tráva zelenšia, pivo chutnejšie a tých pár šedivých vlasov a nastupujúce kúty nik z nás neriešil, má svoje čaro. Nie preto, aby sme mohli svorne nadávať ako ide všetko do pekiel – skôr pre spomínanie, hoci niekedy s absurdne ružovými okuliarmi a možnosť návratov do minulosti. Pretože zábavný priemysel, hry nevynímajúc, nám dáva možnosť znovu zažiť ten skvostný pocit. Tak svorne - ach, pamätáte na tie časy, keď do mesiaca vychádzalo hneď niekoľko real-time stratégií a každý vývojár musel mať tú svoju?

Tie časy sú nadobro preč. A buďme za to vďační. S príchodom trojrozmernej grafiky práve strategický žáner utrpel nepríjemný úder do tváre. Vyzeralo to možno aj celkom fajn, ale ovládať sa to mnohokrát nedalo, o zábave nehovoriac. Synergia ďalších žánrov však RTS priniesla znovu na výslnie – Warcraft 3: Reign of Chaos bol a je skvelou zábavou, ktorá prináša okrem zbesilého klikania aj RPG prvky. Séria Spellforce tento koncept živí a zdokonaľuje. Standalone datadisk Fallen God k tretiemu dielu je vynikajúci a dokáže zabaviť na desiatky hodín.

Práve návrat do dávnych čias, kedy bolo zmyslom real-time stratégii vybudovať prosperujúcu základňu, zabezpečiť manažment surovín a ich správnu distribúciu s náležitým vytvorením obrovskej (a rozmanitej) armády, sa vracia. Je úplne jedno, či sa pozriete na Age of Empires alebo Warcraft. Fantasy prostredie ponúka dostatok odlišných strán, zaujímavé prostredie a osvedčené formulky. Spellforce to však vždy robil trochu inak – nielen prítomnosťou hrdinov, ktorí postupne levelujú a v rámci zakomponovania príbehu priamo do misií aj debatujú s NPC a chodia sem a tam, lebo tak to v RPG skrátka býva.

Základný koncept je postavený na mape rozdelených územiach, kde môžete postaviť základňu. V presne stanovenom priestore máte počet konkrétnych surovín, ktoré tu môžete vyťažiť. Naľavo je hromada dreva a rudy, no žiadna zver a jedlo vám pribudne len z fariem. Lenže vedľa je neobsadený post, ktorý vám zabezpečí rýchlejší prísun potravín lovením. Bez jedla panákov nevytvoríte. Navyše má každé územie stanovený počet robotníkov, ktorých môžete vyslať do budovy a zabezpečiť jej činnosť. Na jednom mieste mať všetko jednoducho nemôžete. Ak si spomeniete na zapadnutý Kohan, len sa pousmejete.

Takže tu budú panáčikovia kutať suroviny, tam zas postavíme obrovské plantáže na jedlo. Do toho treba predsa vysunuté základne so zásobou vojakov, domy pre robotníkov, aby mali kde spať a navýšili ste maximálny limit vytvoriteľných jednotiek. Vývoj spojený s vylepšovaním vojakov (ten máva bakuľou, ten zas strieľa či kúzli) je trochu odlišný, ale napredovať musíte. Takže okrem konkrétnych budov určených na špecializáciu základných jednotiek môžete vyskúmať aj to, aby vám suroviny pribúdali rýchlejšie, všetko menej stálo a podobne.

Keď si vytvoríte obyčajného vojaka, so strachom v očiach pozerá na krvavý masaker pred bránami základne, jeho bývalých, tak trochu rozmixovaných kolegov. Aby ho nečakal podobný osud, prikážete mu ísť do kasárne, kde mu dajú lepšie brnenie, väčšiu bakuľu a podobne. Funguje to, hoci niektoré procesy možno trochu zdržujú. V Spellforce však nikdy nešlo o obrovské armády, ale o správne namiešaný koktail dvoch, maximálne troch desiatok jednotiek rozdelených do skupín. Pretože na každého platí niečo iné. Jazda je rýchla, ale veľa toho pri priamom strete nevydrží, mágovia sú silní na diaľku. A všetky tie dobre známe ingrediencie vybalansovanej armády.

A ono to v Spellforce dokonale a prehľadne funguje. Aj s hrdinami, ktorí sú silnejší, lepší a krajší. Niekedy dokonca beháte po mape v Diablo štýle len s nimi. Síce to nie je tak prepracovaný masaker s neskutočne variabilnou korisťou, nepriateľmi a akčnosťou, ale zábava to je. Ak hrdina zomrie, o niekoľko desiatok sekúnd sa oživuje a ide znovu do boja. Do toho si robíte rôzne skupiny vojakov, vysielate jednotky z viacerých strán, dávate im príkazy na bránenie vyznačeného bodu. Fungovalo to v Spellforce a rovnako aj v Spellforce 2. A tretí diel len potvrdil, že po podobných tituloch stále prahne dostatočné množstvo hráčov.

Spellforce 3: Fallen God je datadisk – to je také prerastené DLC, ktoré vám vydrží strašne dlho, občas je to nastavovaná kaša na mnoho zimných večerov. Fallen God sa nesie na úspešnej vlne pôvodnej hry, ktorú pre spustenie nepotrebujete. Ak ju nemáte, tak ju chcieť budete, rovnako predošlý datadisk Soul Harvest. Spoločne s Fallen God je k dispozícii (pre všetkých zdarma) Versus určený na multiplayerové radovánky, skirmish si vyskúšate na 17 mapách.

Prídavok rozšíril už i tak dosť obrovský svet o ďalšie možnosti. A predsa je trochu iný než tie predošlé. Už len tým, že rasou, za ktorú budete tentoraz hrať, sú trolovia. Takí orkovia z Warcraftu. Obrovské a silné postavy sú mierne neohrabané, ich komunikácia je skôr úsmevná (výrazne im konkurujú naši papaláši) a inteligencia skôr nižšia (sem tu poznámku o papalášoch radšej nedám), avšak všetko kompenzujú silou a údernosťou. Hranie za troloviaov je zaujímavým osviežením, hoci v podstate fungujú ako každá iná rasa, len nie je potrebné mať ohromné množstvo jednotiek, ich budovy pripomínajú skôr príbytky primitívnejších kmeňov a majú ťažko zapamätateľné mená. Nechýbajú medzi nimi všetky známe typy jednotiek.

Príbehová kampaň je nesmierne utáraná. Na akčnú RPG až príliš, na tú normálnu, taktickejšiu, tak akurát. V stratégiách obdobné množstvo hovoreného slova nebýva a na real-time stratégiu, v ktorej hráte za trolov, je to hotový román. Akrog, vodca kmeňa Moonkinov ponúkne vo viac než 20-hodinovej kampani príbeh o putovaní zomierajúcej rasy. Giganti zomierajú na podivné choroby, nedostatok jedla a taktiež sú postupne vytláčaní ostatnými rasami. Cesta za pomocou vedie cez mnohé prostredia sveta Urgath: spojíte sa nepriateľmi, aby ste odhalili ich tajomstvá, budete sa snažiť pochopiť mužský súboj ľudí o ženské srdce (neúspešne) a mnoho ďalšieho. Humor je tajnou prísadou, ktorá funguje.

Úloh, ktoré na vás budú vyskakovať je viac než dostatočné množstvo, pričom nie všetky sú povinné. V dôležitých momentoch sa rozhodnete, ako budete reagovať a v nadväznosti na vaše rozhodnutie sa bude kreovať jedno zo záverečných vyvrcholení. Role play môže byť maximálne a trolovia pod vašimi rukami môžu vystupovať ako krvavé monštrá, ktoré zmasakrujú všetko, čo im prejde pod rukami a nesúhlasí s nimi, všetci naokolo sú nepriatelia a jedine on, Igo... Akrog je ten, ktorý má pravdu. Alebo sa naopak spojíte s inými postavami, dáte za pravdu odlišnosti pred vlastným kódexom a budete svojich kamarátov skôr krotiť vrátane boja medzi nimi samými?

Samotné voľby nie sú príliš markantné a nevetvia zápletku do neprehľadných zákutí, ale vždy viete, ako svojho hrdinu postupne profilujete. Dôraz je viac kladený na RPG časť, ktorá prevláda oproti tradičnej RTS. Nie je to na škodu, pretože po poskočení o úroveň vyššie nielenže dáte svojim cestovateľom jeden bod do tradičných vlastností (sila, obratnosť, inteligencia,...), ale hlavne vyberáte smerovanie v košatých stromoch schopností. Na výber je more možností, zlepšovať môžete rôzne aktívne i pasívne bonusy, špeciálne údery, podporu vlastnej armády či plošne degradujete účinok súpera. V niektorých bitkách by sa dokonca hodila pauza ako to poznáme z nových RPG, aby ste to všetko stihli uklikať.

Nechýba ani korisť, ale predmetov nájdete len zopár. Je to i dobre, išlo by o zbytočne rušivý element, takže občas pozbierate predmety po mŕtvych nepriateľoch, častejšie však vybrakujete truhlice a hor sa obchodovať, rozkladať zbrane na materiály, z ktorých vám zas na základni vybrané charaktery vytvoria špeciálne predmety. Taktizovanie s výbavou v inventári nie je tak časté a zbytočne neodvádza pozornosť od samotného hrania – podobne to fungovalo aj v Dawn of War II.

Technické spracovanie si zaslúži pochvalu. Po grafickej stránke vidíte nádherné prostredia, ktoré sú pastvou pre oči. Ručne vytvorené mapy síce neponúkajú zničiteľné prostredie a v mnohých prípadoch ide skôr o pekne namaľované bludisko. Ale pozerá sa na to dobre, navyše sú jednotlivé mapy rozmanité, umiestnené do rôznorodých prostredí. Modely postáv nezaostávajú za vizuálnou krásou, pohľad je možné otáčať aj približovať. Len škoda, že maximálne oddialenie je stále príliš nízko. Dabing trolov je správne drsný, rinčanie zbraní ohlušujúce a hudba v pozadí svojou pompéznosťou pri bojoch navnadí viac než dobre.