28 minút. To je čas do prvej smrti v Demon’s Souls. V tomto žánri je to parádny výsledok, lebo mnohé iné hry sa snažia odkrágľovať vás aj za 10 či 15, aby ukázali, že sú tuhšie ako titul, ktorý všetko to šialenstvo a dokonca nový žáner začal. A teraz máme unikátnu šancu vrátiť sa po 10 rokoch k originálu a posúdiť ako sa mu podarilo zostarnúť, resp. či ho machri z Bluepoint neprekopali tak, že si ani nebudeme pamätať mnohé jeho reálie.

Áno, Demon’s Souls, veľká PS3 exkluzivita rokov 2009 či 2010 sa nedostala na iné platformy celý čas a Sony si ju ušetrilo až na štart PlayStation 5. Je to pravidlo ako zo starej príručky, núkať exkluzivity (hoci oprášené) novým majiteľom konzoly. Každopádne, ak ste ju hrali, budú sa vám postupne oživovať spomienky. Zavítate na rovnaké miesta. Budete putovať po povedomých lokalitách a bojovať proti známym nepriateľom. A predsa je hra od prvých minút odlišná a nie je to iba vyšším rozlíšením či iným grafickým kabátom.

Demon’s Souls je na PS5 poňatý ako remake, nie iba remaster. Tak sa autori vrátili k mechanizmom, miestam a vylepšili niektoré atribúty. Ale nemusíte sa báť, že by hra prišla o svoju obťažnosť, fungovanie alebo tuhých bossov. Štartujete hru a uvedie vás veľkolepé intro o kráľovstve so smutným osudom, lebo kráľ Allant prebudil starodávne zlo, krajinu zachvátila magická hmla a vytvorila démonov požierajúcich duše ľudí. Pliaga ničí ľudí a keď prídu o duše, menia sa na monštrá. Ako odvrátiť smutný osud chradnúcej krajiny? Vytvoríte si hrdinu a púšťate sa na výpravu do regiónov Boletarie, kde čakajú mocní démoni, ktorí kontrolujú jednotlivé časti.

Ak ste hrali originál alebo nástupcu v podobe Dark Souls, určíte poznáte základné princípy. Prvé tutoriály vám dajú tipy ako sa bojuje. Nebudú to žiadne kombá a rýchle kombinácie ako v Devil May Cry. Tu treba zvážiť, kedy zasadiť úder (a ktorou zbraňou), kedy uskočiť alebo zdvihnúť štít. Lebo obťažnosť je tradične vysoká, zdravia je málo a skolí vás aj obyčajný nepriateľ. Navyše je vhodné zvážiť aj prostredia, kde bojujete – je iné bojovať v úzkych chodbách či na schodisku oproti súbojom na otvorenom priestranstve. Stále platí, že sa treba naučiť ťahy protivníkov, aby ste vedeli, čo na nich platí a kedy budete bezzubí.

A tak putujete v každej novej lokalite vpred a učíte sa. Neustále sa učíte. Kde sú nepriatelia, ako na vás útočia a čo na nich platí. Kde sú predmety, zdravie či iné bonusy. Každá zbraň sa správa inak: to je devíza súbojového systému: má iný level sily, poškodenia a ovplyvňuje vašu rýchlosť. Esenciálna je stamina – každá akcia z nej ukrajuje, nemôžete sa oháňať sekerou či mečom donekonečna, ale isté momenty musíte využiť na jej nabíjanie a potom útočiť ďalej. Sledujete dva ukazovatele: zdravie a staminu, čo je nevyhnutná súčasť interface.

A to najdôležitejšie – duše. Padajú z porazených nepriateľov, slúžia aj ako skúsenosti na vyššie schopnosti. Zároveň sú menou pre nákup lepších zbraní, výbavy a predmetov. Čím vyšší level chcete dosiahnuť, tým viac ich budete potrebovať. Je to nekonečný kolotoč, ale zabudnite na tradičné zvyšovanie levelov alebo spôsoby, že si trošku zatrénujete, naberiete päť až desať levelov a budete zrazu ľahko zvládať aj slabších nepriateľov a až tí silnejší budú predstavovať poriadne výzvu. Klasická rovnica funguje naďalej – ak vás nepriatelia zabijú (a to sa stáva prakticky neustále), prídete o duše a ostanú na mieste vášho skonania. Ak sa vám podarí na pľac prísť, môžete si duše zobrať. Ak zomriete na ceste k svojmu miestu zabitia po druhý raz, duše stratíte nadobro.

A aby nebola hra príliš ľahká, po vašej smrti sa obnovujú všetci nepriatelia. Takže objavovanie levelu funguje tak, že začnete hrať, porazíte cca 8 až 10 nepriateľov (ak to dobre ide), preskúmate kus okolia a asi zomriete pri ďalšej prekážke či presile. To sa už naučíte kus levelu a opakujete ho s vedomím, koľko nepriateľov kde je a že sa dostanete snáď o kúsok ďalej. A takto chcete prejsť veľké bašty, bažiny či iné končiny až dorazíte ku bossovi. A tam už ide skutočne do tuhého, lebo ukazovatele zdravia bossov sú dlhočizné a taktiky náročné.

Hra má päť hlavných regiónov, pričom každý má pár levelov a tie končia bossom. Orientácia je pomerne jednoduchá a najmä sa vždy vrátite do centrálnej časti Nexus, kde máte aj kováča či obchodníka. Na prvý svet sa odhodláte podľa plánov, do ďalších štyroch sa vyberáte podľa vlastného uváženia a potom príde finále. Škoda, že príbehová línia tým trošku trpí, sloboda je vymenená za mierne roztrieštený dej a udalosti. Ale Souls hry sa väčšinou hrávajú kvôli nádhernému svetu ako dychberúcim sekvenciám či animáciám. Avšak takto sa mení aj prístup k hre: možno vás bude neraz lákať skúmať iné lokality v nádeji, že budú ľahšie. A k načatým pasážam sa azda vrátite, ak budete trošku silnejší.

Dokážete si po 10 rokoch spomenúť na starú taktiku, triky a levely? Prekvapivo áno. Aspoň moja pamäť má zarytý Demon’s Souls tak hlboko, že prvé chodby, mosty či bossovia sa mi vyrojili takmer okamžite. Na druhej strane cítiť, ako sa svet esteticky zmenil.  Niektorí narážajú na to, že väčšina temnoty odišla v prospech krásnej grafiky – nielen vyššie rozlíšenia a väčšie detaily, ale farebná paleta je celkovo svetlejšia. Tmavé katakomby sú zrazu viac presvetlené a ak ste znalci, môžete sa kochať novými spracovaniami povedomých lokalít.

Najväčšiu zmenu cítiť práve pri centrálnom Nexuse, ktorý zrazu nepôsobí ako záhrobie, ale je živou lokalitou, kde prevláda žltá farba, teplo, obdivujete architektúru veľkých sôch i svetiel. Jednotlivé postavy majú oveľa lepšie spracovanie, detaily a sú to živé charaktery s pohnutými osudmi, ktoré vám ochotne porozprávajú. Sú to rovnako stratené duše ako tie, čo zbierate, ale teraz viete o nich oveľa viac a dopovedia kolorit sveta. Časť hlasov tu ostala, iné sú obmenené alebo im pribudli repliky. Opäť bonus pre znalcov, aby mohli snoriť, čo ostalo nedotknuté a kde sa nenápadne pridali nové finesy.

Vylepšené sú aj samotné lokality či bossovia. Mnohým utkveli v pamäti a doteraz si vedia vybaviť, ktorý bol náramne ťažký a ktorý sa dal ako-tak zdolať, ak ste k nemu prišli možno trošku neskôr. Nová grafika dá šancu vyniknúť lepšej atmosfére v temných katakombách, mokrých bažinách a pri fakliach na rozčerenie prítomnej tmy. A prídavky v podobe extra úderov či animácií pri zbraniach jemne rozširujú.

Samozrejme, stále ostáva dôležitý aj multiplayer, resp. prítomnosť iných hráčov vo vašom svete. Je vložená do vašej singleplayer porcie: môžete tu objavovať ich tipy či odkazy. Alebo ich vidíte v podobe duchov, ešte si prehráte aj krátke sekvencie a môžete sa z nich poučiť. Navštíviť môžete aj ich svety a využiť trošku kopperáciu.

Na PlayStation 5 dostanete podľa očakávaní lepšiu grafiku a môžete si vybrať či dať prednosť Cinematic módu so 4K rozlíšením a nižším framerate. Alebo skúsiť Performance Mode a 1440p s možným upscalingom na 4K a stabilnejším framerate. Osobne som zvolil druhú možnosť, aby sa v tuhých súbojoch držal framerate a svojvoľne nepadal. PS5 verzia ponúkne viaceré filtre, ak sa chcete pohrať s rozmanitými verziami alebo sa vrátiť k pôvodnej pošmúrnej PS3 farebnosti. A je tu SSD disk, ktorý aj náročné lokality načítava dosť rýchlo (hra zaberá len niečo cez 50 GB), čo určite oceníte pri opakovanej smrti.