Mnohí to dnes určite ani len netušia, ale na vývoj a aj boom indie hier mala veľký vplyv jedna spočiatku nenápadná, no vzápätí veľká hitovka z Japonska. Doteraz si pamätám na tie oslavné články rôznych lokálnych médií a časopisov, ktoré si v Japonsku vyskúšali prvú Katamari Damacy hru a následne na ňu spievali ódy v dobe, keď ju ešte oficiálne u nás nemohol nikto iný hrať. Nebola to hra robená z vypočítavosti, pre zisk a podobne. Bol to experiment Keitu Takahashiho a okrem relatívne nového konceptu stavala aj na okamžitej zábave a jednoduchosti konceptu. Preto sa stala týmto hitom a dnes má milióny fanúšikov po celom svete, aj keď na prvý pohľad vyzerá veľmi divne.

Hra sa za tie roky dočkala rôznych pokračovaní a spin-offov, no teraz sa vraciame k tej úplne prvej v podobe Katamari Damacy REROLL, čo je remaster na Unity engine, ktorý minulý rok vyšiel na PC a Switch a tento rok sa konečne dostal aj na Xbox One a PS4 konzoly. My sme tak konečne dostali šancu vyskúšať si, či má hra aj po toľkých rokoch stále svoje čaro a ako funguje revolučný koncept z roku 2004 v naozaj bohatej konkurencii v roku 2020.

Katamari dokáže zaujať prakticky z každého pohľadu, z ktorého sa na hru pozriete. Či už je to samotný koncept, vizuál, alebo aj príbeh. Ten je tak absurdný, až si ho zamilujete, pričom je možno zároveň nejakou formou vyrovnávania sa so vzťahmi s rodičmi u niekoho z autorov. Stane sa tu z vás totiž princ celého vesmíru. Taký malý piadimužík s divnou hlavnou a výškou len nejakých 5cm. Povedali by ste si, že to je fajn postavenie, ale to ešte nepoznáte jeho rodičov. Hlavne otec, kráľ celého vesmíru, je dosť veľký somár, ktorý je aj napriek svojim božským schopnostiam dosť nešikovný a viac toho pokazí ako vytvorí.

Krásnym príkladom je aj príbeh hry. Jedného krásneho dňa sa totiž tento krá tak strašne ožerie, až po ceste domov zničí všetky hviezdy, mesiaca a j ďalšie vesmírne telesá. To je dosť veľký problém, ktorý si síce prizná, ale akosi s tým nemieniť nič robiť. Nápravou tohto celého bordelu totiž poverí vás – toho 5cm vysokého drobca. Vy sa tak musíte zahrať na hovnivála, keďže z nejakého dôvodu dokážete nielen hviezdy a Mesiac, ale aj celé súhvezdia obnoviť tak, že vás kráľ „vyvráti“ na Zem a vy tam na svoju guľôčku Katamari naberáte rôzne predmety. Ako môžete takto obnoviť napríklad súhvezdie raka? Na tom nezáleží. Dôležité je, že to je zábava.

Potom je tu druhá rovina príbehu, ktorá je o jednej ľudskej rodine, čo celej tej absurdnej nálade ešte viac pridáva. Otec tejto rodiny je totiž astronaut, ktorý ale nemôže letieť na mesiac, keďže žiaden nie je. Postupne sa jednotlivé telesá začnú vracať na oblohu a len deti vidia, ako sa to deje vďaka čoraz väčším guľôčkam objavujúcim sa po svete. Ich matka im ale neverí a nikdy to nevidí. Do toho sú tu vsunuté naozaj podivné scény predstavujúce súhvezdia. A aby to bol dokonalý bizár, tak sa autori neunúvali s anglickou lokalizáciou, takže to všetko sledujete v originálnom japonskom znení a s anglickými titulkami. Nedajte sa ale odradiť, to všetko je súčasťou čara hry, ktorá je vlastne len o kotúľaní.

Hlavná mechanika je tak naozaj veľmi jednoduchá a osvojí si ju hneď každý, či je to dieťa, príležitostný hráč, alebo dokonca aj nehráč. Každý predsa vie, na akom princípe funguje snehová guľa. Začnete v malom a postupne nabaľujete ďalšie a ďalšie vrstvy. Začnete s nejakými drobnosťami, ako sú špendlíky a podobne. Na nich naberiete prvých pár centimetrov a môžete naberať ďalšie predmety, ktoré sú teraz väčšie. Toto stále opakujete, až nakoniec na svoju guľôčku nabaľujete domy, lode, fabriky, jednoducho čokoľvek, čo sa tam zmestí, keďže už máte priemer 300 metrov a prakticky pre vás neexistujú prekážky.

Dovtedy si ale musíte dávať pozor, keďže to nie je až tak jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V prvom rade dokážete na guľku nabaliť len veci, ktoré sú menšie ako ona. Ak sa pokúsite nabrať niečo väčšie, odrazí vás to. Svet je tak zrazu pre vás plný rôznych prekážok, ktorým sa musíte vyhýbať. V lepšom prípade sa len odrazíte a stratíte len čas, ktorý tu hrá proti vám. V tom horšom prípade bude náraz taký silný, že dokonca stratíte niečo zo svojho objemu a musíte si to nazbierať späť. Takto do vás narážajú autá, po krku vám ale idú aj zvieratá, ktoré tiež dokážu napáchať poriadnu neplechu.

Základný koncept si síce osvojíte veľmi rýchlo, no ak chcete splniť aj všetky úlohy v hre, budete to musieť stíhať v časových limitoch. Niektoré sú dosť benevolentné, iné zas prísne. Musíte sa tak lepšie zoznámiť s prostredím, aby ste vedeli, kam sa vybrať v ktorej fáze hry. Nemá zmysel pohybovať sa medzi polmetrovými predmetmi, keď máte len 10cm. Naopak, keď narastiete, tak zbieraním drobností veľmi ďalej neporastiete. Mapy sú ale pomerne jednoduché a rýchlo si ich osvojíte. Navyše sa v nich jednoducho orientuje, takže sa to veľmi rýchlo naučíte.

Najväčším nedostatkom sa nakoniec ukazuje byť dĺžka hry, ktorá nie je práve najlepšia. V Katamari Damacy REROLL síce nájdete nejakých 20 levelov, no tie vám v konečnom dôsledku vydržia len na nejakých 6 hodín. Ani v tejto verzii nechýba multiplayer s princovými „bratrancami“, ale to zabaví len na pár chvíľ a veľmi to hru nenatiahne. To isté platí aj o zberateľkých predmetoch v každom z levelov, ak by ste hru chceli dať na 100%.

Je to škoda, od takto kultovej záležitosti a remasteru jej prvej časti by ste čakali aj nejakú tú pridanú hodnotu a obsah navyše. No bohužiaľ na rozšírenie hry autori rezignovali a nenájdete tu ani nejaké menšie bonusy napríklad o tvorbe hry a podobne. Je dobrým zvykom, že sú takéto drobnosti navyše súčasťou remasterov, aspoň v podobe konceptov a podobných vecí.

Audiovizuálne je to taká svojská lahôdka, ktorá síce nezachutí všetkým, no ak sa vám trafí do vkusu, náramne si ju užijete. Jej grafický štýl je skutočne unikátny, zároveň je veľmi jednoduchý, vďaka čomu je celá hra prehľadná, aj keď je už prostredie naozaj bohaté na rôzne drobnosti a aj väčšie prvky. Je to ale hlavne hudba, ktorá tu vyniká. Je rovnako svojská a unikátna, na hernom trhu nepočujete nič podobné tomu, čo vám ponúkajú Katamari hry. Je to podivne hravá zmes japonských popových melódií a nie je sa čomu čudovať, keďže za soundtrackom stojí Yuu Miyake a na vokáloch sa podieľali aj J-Pop interpreti, no nájdete tam aj prvky jazzu alebo samby. Jednoducho sa to počúva naozaj skvele aj po toľkých rokoch.

Ak by som mal Katamari Damacy REROLL vyčítať ešte nejaké veci, určite by to bola aj rezignácia na snahu nejako hru zmodernizovať. Menu je trošku ťažkopádne, hru musíte ukladať manuálne a aj ovládanie a kamera by sa podľa mňa dali riešiť trošku modernejšie, no zároveň by si zachovali svoj typický štýl. Nie je to veľká chyba, ale kričí z toho rok 2004. No a tým by som asi aj skončil. Táto staromódna ťažkopádnosť a biedna dĺžka sú tak jediné dve veci, ktoré vás delia od poriadne netradičnej, ale zároveň obrovskej porcie zábavy. Aspoň čiastočne sa to však snaží vykompenzovať nižšia cena.