Little Green Men Games prináša pravidelne sériu Starpoint Gemini s premenlivým úspechom, aj keď podľa hodnotení patrí táto séria skôr k tým menej podareným. No a z tej menej podarenej série patrí SG3 k tým hrám, ktoré ju sťahujú práve do tej nižšej kategórie. Ak máte radi takýto druh vesmírnych simulátorov, určite pri pohľade na obrázky spozorniete a hlavne ak si prečítate o možnostiach veľkého sandbox vesmíru. No nenechajte sa oklamať.
 
Prvé čo si všimnete, je prostredie, vesmír. V zásade sa spracovanie vesmíru v hrách rozdelilo na dva hlavné prúdy. Jeden prúd znázorňujúci vesmír ako nekonečnú, mrazivú, romantickú temnú priepasť do neznáma, snažiaci sa o čo najväčší realizmus. Druhý prúd sa snaží akoby pre niektorých ľudí oživiť čierne pozadie najrôznejšími hmlovinami, žiareniami, prašnými oblasťami, bordelom a podobne. Samozrejme, tieto dva prístupy sa môžu aj prelínať, kombinovať. SG3 patrí ale jednoznačne k tomu druhému prúdu a zašlo to až do extrému.

Taký prehustený, preplnený a farbami hýriaci vesmír ako tu nájdete len ťažko. Každý systém má inú farbu, filter zobrazujúci všetky hmloviny, hustý prach, najrôznejšie polia asteroidov. Všade, na každom kroku sú lode, veľa lodí, každých pár metrov stanice, vraky, všetko možné, nemôžete chvíľu letieť rovno bez toho, aby ste do niečoho nevrazili. Hneď sa dostaví pocit preplnenosti, možno až stiesnenia, čo je vo vesmírnej hre naozaj jedinečné a ironické. Nemáte pocit, že lietate vesmírom, ale akváriom, ktoré niekto nečistil mesiace. Možno sa nájde obecenstvo, čo takúto verziu vesmíru prijme, ale určite to nebude pripadať nikomu prirodzené.

Ďalšie sklamanie sú boje, čo je naozaj zlé, keďže je to jeden zo základných pilierov každej vesmírnej hry. Čo je horšie, také zlé vesmírne boje ako v SG3 nájdete len veľmi ťažko. Pohyb vašej lode ešte ako tak ujde, môžete sa pohybovať nezávisle do všetkých smerov, môžete vypnúť aj stabilizáciu inerciálneho pohybu, vďaka čomu sa môžete pohybovať jedným smerom a strieľať druhým. U nepriateľských stíhačiek toto využívať neuvidíte. Čo, žiaľ, u nich uvidíte, sú chaotické pohyby. Neraz sa točia na mieste, akoby nevedeli, čo majú robiť, alebo len tak nečinne stoja. Lietajú sem a tam, točia sa len tak, reagujú divne a nedáva to často zmysel. K tomu si prirátajte čudné zásahové zóny, ale aj zvláštnu mierku lodí. Pri stíhačkách nemáte pocit, že sú to stíhačky a pri veľkých lodiach nemáte pocit, že sú to veľké lode.

Zbrane sú z najrôznejšieho, stokrát videného arzenálu. Lasery, plazmomety a iné svetlomety ničiace hlavne štíty a tak isto rôzne zbrane ničiace hlavne pancier. Každá zbraň je lepšia buď na jedno, alebo druhé, takže medzi nimi musíte stále prepínať, čo je miestami otrava. Môžete používať aj rôzne doplnky cez obnovu štítov, opravných nanobotov až po míny, nič originálne ani tu nehľadajte.

Originalitu nehľadajte ani v dizajne lodí, sú naozaj to najgenerickejšie, čo ste kedy videli. Nič čo by vyvolávalo nejaký pocit epickosti, nebezpečnosti alebo, že to bolo zbúchané v garáži z dostupných modulov alebo nejako mimozemsky či futuristicky. Lode si síce môžete trochu farebne upravovať a zmena vybavenia je na nich vidieť, ale to nijako nenapraví ten zlý dojem z nich celkovo. Postupne si ich vylepšujete klasickými modulmi od zbraní, cez motory, po štíty. Tieto vylepšenia aj celkom cítiť, takže je celkom fajn, že ak na začiatku musíte soliť do každej nepriateľskej lode množstvo striel, tak neskôr už dokážete tie slabšie zničiť na dve-tri rany. Tak isto štíty vydržia časom podstatne viac, takže stačí stáť na mieste, znášať strely od stíhačiek, otáčať sa a všetko ničiť. Nie je z toho dobrý pocit tých správnych vesmírnych súbojov, aký asi hľadáte, ale to tu nie je nikde.

Stále tie isté otravné opakujúce sa hlášky, generické „pew pew" zvuky, dokonca ešte aj hudba vám môže začať liezť na city. Je ambientná, len na doplnenie atmosféry, ale nepočúva sa dobre, čo sa naozaj nestáva, ale tu sa stalo. Autori chceli hru oživiť dokonca aj FPS pasážami. Našťastie, nie sú rozšírené, lebo hrať tieto pasáže je za trest. Nič také nudné ste už dlho nehrali. Sú také nudné, že aj napriek generickosti celého SG3 sa budete tešiť, kedy tá pasáž skončí, len aby ste sa do tohto generického sveta vrátili.

Dosť genericky pôsobí aj získavanie misií. Celý vesmír v SG3 asi ovládajú barmani. Inak sa nedá vysvetliť, prečo len oni majú pre vás vedľajšie úlohy. Misií je niekoľko typov, ale vždy majú tú istú šablónu bez ohľadu na to, čo máte zadané. Priletieť na miesto X, tam na vás čaká Y nepriateľských lodí, tie zničíte a hotovo. Sem-tam musíte na mieste X stlačiť F1 pre skenovanie objektu alebo vyzdvihnutie balíčka z objektu, alebo niečo iné s objektom, ale vždy sa všetko opakuje.

Na nervy ešte lezie objavovanie sa nepriateľských stíhačiek po vlnách alebo po samostatných kusoch. Kamkoľvek prídete a stretnete sa so stíhačkami, postupne ako ich budete ničiť, budú sa objavovať ďalšie a ďalšie. Akoby nemohli byť na scéne všetky naraz, čo máte zlikvidovať kvôli balancovaniu obťažnosti, tak sa postupne spawnujú, ako ich ničíte. Vždy, keď máte pocit, že ste už zničili poslednú, alebo že vám už chýbajú posledné dve - tri, tak sa objavia ďalšie, aby tie zničené doplnili. Keďže sa to deje takmer neustále, je to neskutočne otravné, kazí to pocit zo sveta aj z hry.
 
Otravný je aj hlavný hrdina, ktorý sa snaží byť drsný vesmírny dobrodruh, ale pôsobí skôr ako sociopat. Samozrejme, ste niečo ako vyvolený a celý vesmír vás hľadá. Generické je to správne slovo. Jediné čo sem -tam pobaví, sú dialógy a hlášky palubnej umelej inteligencie ADAH, ktorá vám robí spoločnosť. Generický je aj pohyb po systémoch cez skokové body alebo pomocou druhého výkonnejšieho módu motorov. Keď už chceli autori tak strašne efektný vesmír plný farieb, mohli aspoň toto spraviť efektnejšie. Obchodovanie je tak isto nezábavné. Nebudete hľadať, kde za koľko čo predáte a na hľadanie výhodných obchodných ciest zabudnite. Vlastne všetko všade stojí rovnako, len nie všade je to dostupné. Jediné čo je na obchodovaní dobré, je, že všetko čo vypadáva z nepriateľov, môžete výhodne predať a tak celkom rýchlo zarobiť.

Komu tento generický, akoby cez automat vytvorený vesmírny simulátor odporučiť? Nemám šajnu. Možno keď chcete niekoho naštvať, poraďte mu a povedzte, aká je to bomba, že to musí mať. Keď to poradíte začiatočníkovi, tak ho jedine od tohto žánru odradíte, pokročilého ostrieľaného vesmírneho vlka len zdržíte zbytočnou inštaláciou, pretože behom pár desiatok minút (sekúnd) zistí, že je to v porovnaní s inými hrami tohto typu podpriemer. Našťastie, dnes už vesmírnych hier je dostatok a nie ako kedysi, kedy tento žáner bol ignorovaný a hier tohto typu vychádzalo ako šafranu. No, žiaľ, ani vtedy by tento titul určite nezožal úspech a skôr by ste si pustili niečo staršie aj keď by to malo byť už po stýkrát. Odporúčam to isté - buď niečo iné aktuálne, výber je dnes veľký, alebo nejaký starší titul, aj keď by to malo byť opakovane. Určite sa zabavíte viac. Je totiž mnoho lepších hier z tohto žánru, ktoré môžete hrať namiesto SG3.