V priebehu života si prejdeme mnohými snami o zamestnaní. Od nejakých požiarnikov a kozmonautov v detstve až po už reálnejšie (niežeby hasič nebol reálny, ale málokto pri tom aj skončí). Mení sa to vekom a snáď u každého v určitom veku príde aj to, že chce robiť hudbu, či už spievať, hrať v kapele, alebo robiť DJ-a. Aj mňa táto fáza držala niekedy v rokoch 2001-2002 a dokonca som sa jednu dobu hral s kedysi veľmi známym softvérom Traktor, ktorý mal vtedy v PC snáď každý, koho som poznal. Tým to síce začalo aj skončilo, no teraz som dostal šancu splniť si detský sen odohral som ako DJ set na obrovskom festivale.

Síce len v hre, ale aj to sa počíta. Zároveň je to asi jediný festival, ktorý si tento nešťastný rok môžete užiť, takže to je vec, ktorá sa len ťažko odmieta. Navyše za týmto „festivalom“ stojí štúdio, na ktoré sa dá spoľahnúť. Harmonix sú legendou v oblasti rytmických hier. Od roku 2001 priniesli Frequency, Amplitude, Karaoke Revolution, Guitar Hero, Rock Band, Fantasia alebo Dance Central. A to je až prekvapivo parádny zástup tých najlepších rytmických hier, aké za posledných 20 rokov vznikli. Podľa čísla hore ste si už asi domysleli, že Fuser pokračuje v tejto tradícii.

Fuser sa však od všetkých svojich predchodcov líši a je to nový typ rytmickej hry. Spraví z vás síce DJ-a, ale nie je to DJ Hero. Hra vlastne nie je podobná ničomu, čo tu zatiaľ bolo. Navyše neprichádza s novou plastovou perifériou, ktorá by po rokoch zapadla prachom niekde v rohu (pozdravujem kamošov, ktorí už ani netušia, kam dali GH gitaru, podobne ako ja). Všetko tu ovládate ovládačom vášho PC či konzoly. Na gamepadoch to síce nie je úplne intuitívne, no dá sa na to rýchlo zvyknúť. Hlavne vás však hra dôkladne prevedie všetkým, čo ponúka, aby to nebolo len o menení „platní“, ale naozaj ste si osvojili všetky jej rozsiahle možnosti.

Na to je tu pomerne rozsiahla kariéra, s ktorou dokážete stráviť nejakých 7 hodín, je rozdelená do 6 pódií a pomaly vás prevedie od vašich prvých krokov až po ten najlepší set, aký kedy kto vôbec počul. Naozaj to ide krok za krokom, prejdete si rôznymi štýlmi a prevedú vás nimi 6 promotéri, ktorí vám pomáhajú na ceste na vrchol. Na každom pódiu vás čaká 6 setov, akurát na tom poslednom ich odohráte 8. V toľkých šestkách by už jeden blúzniaci slovenský numerológ odhalil „znamenie šelmy“, ale nie, Number of The Beast tu bohužiaľ nenájdete. Zoznam skladieb je však bohatý a je tu aj nejaký ten metal.

Kariéra má však aj jednu-dve chybičky. Prvou je to, že sa tu autori snažili napchať niečo ako príbeh a každý promotér má nielen svoj hudobný štýl, ale aj svoju osobnosť. A tak sa dozviete, že má jeden problém s otcom, ďalšia zase rada lozí po všetkom, čo je navôkol, prípadne podobne. No a je to otrava. Priamo nejakých prestrihových scén je tu málo, no tie zbytočné reči o lození a problémoch počúvate aj pred každým setom, po každom sete. Toto fakt nie je niečo, čím pri hraní rytmickej hry chcete tráviť času. A asi vám aj napadlo, že vás to zbytočne zdržiava od samotného hrania setu. Všetko sa to síce dá preskočiť, ale možno by som to označil aj za zbytočné plytvanie časom a prostriedkami pre autorov.

Druhá chybička je už menšia a vlastne to ani nie je priamo nejaké negatívum. Tým, že má kariéra vo veľkej časti tutoriálový charakter, tak vám často vyberá časť piesní za vás. A dokonca aj to, kedy ich budete hrať a akým spôsobom ich budete hrať. Chce vás tak naučiť striedanie, prechody, efekty, nástroje, zmenu tempa či tóniny a podobne. Tým všetkým si tu prejdete pod drobnohľadom, takže si budete pripadať, že ten váš set hra často diriguje sama, ale prežijete to. Škoda, že občas kvôli učeniu sa nových vecí musíte zahrať aj nejakú dosť zlú kombináciu, lebo vy si síce idete v nejakej línii, no hra vám zrazu zadelí úlohu, že do toho máte pustiť tu a teraz country spev a zrýchliť na 140BPM.

Jednotlivé sety v rámci kariéry sú tak vystavené nielen na tom, čo sa musíte učiť, ale následne aj na bodovaných úlohách, ktoré musíte plniť. Úlohy vám zadáva hra a máte obmedzený čas na to, aby ste ich splnili. Čím ďalej v hre ste, tým sú náročnejšie a taktiež sa kopia, takže hra vám pokojne naraz vysype aj 4 nejaké úlohy. Do toho ešte aj ľudia v publiku majú svoje požiadavky. Každý DJ nenávidí, keď si z neho ľudia chcú spraviť jukebox, vás čaká to isté. Svoje požiadavky kričia na obrazovke a ak ich nesplníte, body idú dole. Neraz sú aj dve naraz, občas aj protichodné k tomu, akú úlohu vám zadala hra. Tam nastupuje poctivý mikromanažment a musíte dobre poznať svoj set, aby ste vedeli, čo tam ihneď pustiť, keď si hra chce skladbu z roku 2000+, jeden fanúšik si zažiada počuť sláčiky a druhý zas latino žáner.

Základ je pomerne jednoduchý. Pred sebou máte pult rozdelený na 4 časti, ktoré sú rozlíšené farebne. Tie reprezentujú skladbu rozdelenú na 4 časti, dajme tomu, že pri Killing in The Name sú to bicie, basa, gitara, vokál. Ak ich všetky 4 pustíte naraz, hrá vám pieseň. Ale vy to môžete kombinovať, púšťať s iným načasovaním a podobne. Pričom z toho môžu vznikať aj prekvapivo dobré kombinácie, ktoré takto hrá spája a preto aj ten názov Fuser. Dáte si beat z In Da Club, basu z Lady Marmelade, klávesy z For An Angel a spev z Bad Guy.

Nebudem klamať, často je to mačkopes, ktorého takto vypustíte do sveta. Ako sa ale viac dostávate do herných mechanizmov, znie to aj od vás čoraz lepšie. Musíte vedieť, kedy presne piesne meniť, do akej pasáže ju vymeniť, ako zosúladiť BPM a podobne. No a hra vám začne pridávať aj ďalšie možnosti v podobe efektov či dokonca nástrojov, ktorých je tu viac a môžete na ne hrať v podobe menšieho controllera (dajte si do Googlu napríklad Novation LaunchPad). Na nástrojoch takto viete nielen hrať, ale si aj vysamplovať nejakú slučku, ktoré následne premeníte na disk a použijete vo svojom sete. Nahráte si tak napríklad vlastné elektronické bicie.

Kariéra samotná síce nie je dlhá, no hra o nej ani veľmi nie je. Naozaj je tu skôr na to, aby vás naučila všetko, čo potrebujete pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov. To môžete ďalej pilovať vo Freestyle režime, kde vám už do setu nikto nereční a idete podľa seba. Hlavne je to ale o multipalyeri, ktorý je tu až prekvapivo dobre zvládnutý. Nechýbajú kompetetívne online „zápasy“, v ktorých sa šplháte po online rebríkoch. Môžete ich tiež sledovať, pripájať sa k viacerým hráčom a podobne. No a taktiež tu je skvelá online kooperácia, kedy sa zahráte na DJ-skú dvojicu na Ibize, podobne ako kedysi Kevin a Perry v jednej skvelej britskej tínedžerskej komédii z roku 2000. Posledným online režimom sú eventy, kedy nejaký event prebieha prakticky každý týždeň. Má danú tému a by máte na túto tému pripraviť set, pričom sa následne hlasuje za tie najlepšie v komunite. Škoda, že tu nie je nejaká možnosť lokálneho hrania.

V prípade takejto hry je kľúčom k úspechu nielen dobre zvládnutá hrateľnosť, ale hlavne dostupný playlist. Ten je tu obrovský a už základná verzia hry obsahuje viac ako 100 skladieb rôznych žánrov. Nájdete tu metal (Symphony of Destruction), country (Jolene), hip-hop (X Gon' Give It to Ya), pop (The Sign) a ďalšie. Nechýbajú ani svetové mená tanečnej hudby, ako Fatboy Slim, Basement Jaxx, Deadmau5, Paul van Dyk a hromada iného. Môžete tak tvoriť naozaj rôznorodé mixy, k čomu máte obrovskú haldu materiálu. Ak siahnete po VIP edícii (čo fakt nemusíte), dostanete ďalších 25 skladieb (Ironic, Linger, Get Busy...).

Fuser skvele demonštruje, aká je škoda, že rytmické hry zanikli. Hlavne tie od Harmonixu, lebo to zjavne stále vedia spraviť chytľavo, zábavne a výborne hrateľné. Sami si doma osvojíte rozsiahle možnosti tejto hry a jej práce so skvelou hudbou, ktorú ponúka. Doplnené je to aj skvelou prezentáciou, kde si svojho DJ-a nielen vytvoríte, ale pripravujete aj celú prezentáciu na pódiu vrátane pyrotechniky, projektorov, bublín a podobne, aby to bol naozaj nezabudnuteľný megafestival. No a potom sa môžete vrhnúť do online sveta, kde vás čaká ten zvyšok obrovskej zábavy.