Zdá sa, že rytmické hry sa dajú pripraviť na tak veľa spôsobov ako sa dá uvariť guláš. Tanečné hry, gitarové (prípadne s inými nástrojmi), rapové, preteky, strategické, prípadne aj bojovky či spin-offy známych sérií, ako napríklad Final Fantasy. Hrali sme už toho toľko, že by sa mohlo zdať, že je žáner úplne vyčerpaný. A aj napriek tomu štúdio Harmonix Music Systems dokázalo prísť s niečím novým a unikátnym. Tvorcovia sa úplne odpútali od koreňov sérií Guitar Hero, Rock Band a aj Dance Central a priniesli kinectový zážitok ako žiadny iný. Hudbu v ňom vidíte, cítite a dokonca aj tvoríte. Všetko jednoducho, intuitívne a prirodzene.

Už z názvu hry však môžete vydedukovať atypické spojenie, ktoré položilo základný stavebný kameň netradičného titulu. V Disney Fantasia: Music Evolved sa totiž spája talent a schopnosti autorov s licenciou a myšlienkou Disneyho. Hra je totiž interaktívnym pokračovaním klasického animovaného filmu Fantasia. Možno ste o ňom ešte nepočuli, no vedzte, že ide o jeden z najzásadnejších kúskov animovanej kinematografie. Vyšiel v roku 1939 a pôvodne to mal byť len nový odpich pre myšiaka Mickeyho, ktorý pomaly strácal popularitu. Nakoniec sa však z toho vykľulo legendárne dielo kombinujúce animovaný film s orchestrálnou hudbou od svetoznámych skladateľov, ako napríklad Bach, Beethoven alebo Čajkovskij.

Rovnako ako Mickey pred 75 rokmi, aj vy sa stávate nádejným čarodejníckym učňom, ktorý sa dostáva do rúk mocnému mentorovi Yen Sidovi. Vyzerá to s vami sľubne, takže sa vás majster rozhodne uviesť do hĺbky tajov mocného druhu mágie, ktorá vládne hudbou. V krajine Fantázia je totiž hudba všadeprítomnou silou, ktorá obýva rôzne svety, formuje ich, ovplyvňuje v nich život a vy sa ju snažíte ovládať. Musíte sa naučiť nie len tvoriť hudbu, ale hlavne sa s ňou hrať, a to v medziach, ktoré vám postupne dajú až prekvapivo veľa voľnosti.

Podobne ako vo filmovej predlohe, aj nová hra stavia na symbióze medzi zvukom a obrazom, kde sú si oba prvky rovnocennými partnermi a nemôžete ich oddeliť. Samotný príbeh je tak spojnicou medzi jednotlivými audiovizuálnymi symfóniami, ktoré vám navyše postupne odomykajú čoraz viac z vášho potenciálu. Vlastne vás takto hra postupne naučí všetko, čo si môžete k hudbe dovoliť a ako s ňou čoraz viac pracovať podľa vlastného gusta. Nesmelé triafanie melódie postupne vystriedajú prvé vlastné úpravy a nakoniec aj mixovanie „v priamom prenose“.

Postupne dostanete aj parťáčku Scout, ktorá taktiež študuje u Yena. Úvodné iskry rivality okamžite vyprchajú a musíte spojiť sily, aby ste vyriešili záhadu zmiznutia svojho učiteľa. Po odchode zo školy postupne prejdete niekoľko pestrých svetov inšpirovaných Disneyho klasickými rozprávkami, odkiaľ musíte vyhnať šum, ktorý ničí hudbu. Každý svet sa skladá z jednej relatívne rozsiahlej obrazovky, čo obsahuje veľké množstvo interaktívnych prvkov, ktoré musíte postupne odhaľovať. Taktiež sa tam nachádzajú skladby, ktoré musíte zvládnuť a získať za ne hviezdy.

Samotná hrateľnosť Fantasie by sa dala vzdialene prirovnať k Dance Central hrám. Na obrazovke sú ukázané úkony, ktoré v skutočnosti pred ňou musíte vykonať. Nie sú to však žiadne tanečné pohyby, skôr by sa to dalo prirovnať k dirigovaniu. Na obrazovke vidíte len šípky a postupne aj iné objekty, ktoré naznačujú štýl aj smer, ktorým máte dirigovať. Niekde treba ťahať, inde držať, kopírovať vzorce a podobne. Keď sa to všetko spolu spojí v nejakej dynamickej skladbe, tak sa aj celkom slušne zapotíte.

Táto základná schéma by sama osebe počas tých niekoľkých hodín príbehovej kampane nevydržala dlho, a tak sa hneď po úvode začnú nabaľovať ďalšie prvky. Príde napríklad switcher, ktorý musíte trafiť v správnom momente a prejsť rukou na inštrument, ktorý v nasledujúcej pasáži budete ovládať. Switcher navyše násobí aj nazbierané skóre vždy, keď ho trafíte presne. Ak nie, vynuluje sa. Zároveň vám aj pomáha naplniť ciele v jednotlivých skladbách, kde musíte dosiahnuť určitý bodový zisk, aby ste sa mohli posunúť ďalej.

Fantasia je založená na okamžitej prístupnosti a rýchlej hrateľnosti, takže sa k hre môžete postaviť večer po práci na dve pesničky a potom sa ísť venovať niečomu inému. Na tom nie je nič zlé, menší problém sa však ukazuje pri motivácii zvládnuť skladbu dokonale. Guitar Hero vás trestal, ak ste niečo spravili zle. Ak niečo pokazíte tu, hudba len trošku stíchne, prípadne dočasne nepočujete niektorý nástroj. Nič dramatické sa nedeje a v niektorých prípadoch si to ani nevšimnete. Nebudete chcieť prekonávať samých seba a asi ani ostatných, lebo jednoducho pri hraní ledva pocítite, že ste spravili niekde chybu.

Hudbu postupne prestanete len „prehrávať“ mávaním pred Kinectom, ale začnete ju priamo upravovať. Odomkne sa vám prvý remix pri každej zo skladieb a práve switcherom ho budete miešať s pôvodnou skladbou. Remixy sú, samozrejme, dopredu pripravené, no výhodou je, že nástroje z pôvodnej skladby a z remixu môžete ľubovoľne striedať. Keď vás napríklad omrzí karibská verzia Mozartovej Malej nočnej hudby, môžete do nej vložiť klasické piano a čakať ako sa to skombinuje. Podobné remixovanie je plynulé a pôsobí veľmi prirodzene. A skladby sa aj dobre počúvajú, navyše si ich môžete uložiť. Druhý remix sa vám otvorí po prejdení kampane a keď sa do hry opäť vrátite, môžete už kombinovať 3 druhy.

To však nie je jediná možnosť realtime úpravy hudby. Okrem remixov si postupne sprístupníte aj rôzne nástroje, ktoré sa vyvolajú v určitých miestach skladby. Môžete si tak jednoduchým pohybom rúk vytvoriť vlastnú slučku, ktorá potom bude hrať na pozadí. Napríklad bicie, syntetizátor alebo rôzne efekty. S nimi sa môžete hrať dovtedy, kým so slučkou nebudete spokojní. Uzavriete ju a pridáte do celkového mixu. Žiadnu skladbu tak ani sami nezahráte dvakrát rovnako, čo pomáha znovuhrateľnosti.

Okrem toho sa však k hre môžete vracať aj z dvoch ďalších dôvodov. Tým prvým je zberateľská vášeň. Po jednotlivých svetoch sú roztrúsené stránky z denníka Scout. A taktiež až 70 hudobných segmentov, ktoré musíte získať, aby ste si odomkli ďalšie nástroje na úpravu hudby. A sú skutočne skryté. Niektoré odhalíte len náhodou, iné budete musieť poctivo hľadať nakláňaním sa pred kamerou a náhodným skúšaním interaktívnych prvkov. Podobné veci musíte plniť aj v kampani, ktorá však potvrdí, že stratiť sa v hre je jednoduché. Nikdy vám totiž nepovie, čo potrebujete, aby ste sa dostali ďalej. A tak len mávate rukami v jednom svete a ak tam nič neobjavíte, idete mávať do ďalšieho.

Druhým dôvodom, prečo si hru opäť spustíte, je, že okrem kampane ponúka aj režim voľného hrania, ktorý si dokáže nájsť svoje miesto na párty alebo chate. Nie je to tanečná hra, ale aj napriek tomu dokáže v tomto ohľade zabaviť. V párty režime nemusíte plniť žiadne dodatočné úlohy ako v kampani. Navyše tu nájdete aj možnosť zahrať si hru vo dvojici. Súboj dirigentov je kompetitívny aj kooperatívny a vtedy niektoré pasáže robíte spoločne. Môžete si medzi sebou rozhádzať nástroje a vytvárať tak úplne nové mixy, čo bude asi ten hlavný ťahák tohto režimu.

Fantasia: Music Evolved sa hrá výborne, no nie je určená pre každého. Tu a tam narazíte na menšie chybičky, no ani tie vám nedokážu pokaziť unikátny hudobný zážitok. Hra rozhodne vyniká v tom najdôležitejšom - ponúka variabilný playlist so skutočne pestrou ponukou interpretov a žánrov, takže sa niečím trafí do vkusu každému. A aj keby nie, výber skladieb, od klasiky, cez rock, až po rádiové hity, je tak dobre namiešaný, že pri ňom tých pár hodín strávite veľmi radi. Prípadne Bohemian Rhapsody prerobíte na poctivý metal, aby ste si tu našli presne to svoje.