Puyo Puyo je legenda medzi logickými hrami v Japonsku. Tetris je zase už viac ako 30 rokov najpopulárnejšia logická hra na západe. Mohlo by sa zdať, že je takmer nemožné, aby sa dve takéto značky spojili, no opak je pravdou. Sú si síce podobné, no každá má svoje vlastné pravidlá a mechanizmy, avšak funguje to aj spoločne, o čom sme sa prvý raz mohli presvedčiť v roku 2017 (Japonci už v roku 2014 v prvej časti série). Je to ako keď sa vo filme spojili Jackie Chan a Owen Wilson – nakoniec to prekvapivo dobre fungovalo.

Fungovalo to v prvej časti ich filmovej série a druhá už dosť škrípala. Ostáva nám teda zistiť, či to podobne neškrípe aj v Puyo Puyo Tetris 2, priamom pokračovaní logického crossoveru, ktoré Sega vydala koncom minulého roka na konzoly a niekedy tento rok vyjde aj na PC. Hra pokračuje v príbehu prvej časti, stavia na prakticky rovnakých základoch, no taktiež prináša aj niekoľko noviniek a vylepšení. Samozrejme, nemôžu chýbať nové režimy, no nájdete tu aj nové schopnosti a tiež vylepšenú online časť, aby vás viac a hlavne dlhšie bavila. Na tak „malú“ hru je tu toho až prekvapivo veľa. Oplatí sa teda siahnuť po dvojke?

Možno vám v odseku vyššie jedna vec veľmi nesedela. Spomenul som tam totiž, že dvojka pokračuje v príbehu jednotky. A aj keď sa to môže zdať divné, táto puzzle hra má vlastný príbeh a nie práve krátky. Strávite s ním nejakých 7-8 hodín a opäť stretnete červenovlasú Ringo Ando, ktorá síce trpí amnéziou, ale zato veľmi rada hrá japonskú puzzle hru Puyo Puyo. Dostáva sa však do konfliktu s čoraz podivnejšími postavičkami a jediný spôsob, ako tieto konflikty vyriešiť, že práve „súboj“ v logickej hre so súperom. Kto vydrží najdlhšie, ten vyhráva. Ringo pomaly zisťuje viac o tom, čo sa stalo v minulosti a spoznáva ďalšie postavy.

Niekto sa totiž snaží spojiť univerzum Puyo Puyo a univerzum Tetrisu, čo môže mať pre obe strany ničivé následky. Tomu musíte zabrániť a cesta k tomu vedie, ako inak, prostredníctvom hrania Puyo Puyo a neskôr aj Tetrisu. Spoznávate ďalšie postavičky, ktoré sa k vám pripoja, majú vlastné osobnosti a aj schopnosti, čo spoznáte priamo pri hraní. Pohybujete sa postupne po mape, idete od jedného súboja k druhému a tie pred vás stavajú stále ďalšie a ďalšie výzvy, ktorým musíte čeliť. Raz v Puyo Puyo, potom v Tetrise, raz s takou postavou, potom s onakou. Akurát mám dojem, že autori dĺžkou precenili zábavnosť tohto konceptu v singleplayeri. Už po pár hodinách sa budete v kampani strašne nudiť.

Naberiete tak smer multiplayer, kde si môžete zahrať Puyo Puyo aj Tetris samostatne alebo v mnohých režimoch, ktoré hra ponúka. Tetris určite dobre poznáte a snáď ho netreba nejako detailnejšie predstavovať. Jednoducho vám po hracej ploche dole padajú rôzne útvary zložené zo 4 štvorcov. Keď nimi vyplníte riadok, zmizne. Puyo Puyo je na tom podobne. Dole vám po hracej ploche padajú farebné „puyá" a vašou úlohou je dostať minimálne 4 vedľa seba. Nesmie to byť diagonálne, len vertikálne a horizontálne. Ak sa vám to podarí, zmiznú a získavate body. V oboch hrách platí, že ak sa vám nedarí a herná plocha je plná, končíte.

Samotné koncepty sú zábavné, no ide o to, ako ich využívate – teda ako hru hráte. Ten singleplayer naozaj dosť rýchlo omrzí a ak ste recenzent, len sa do toho nútite. Multiplayer je ale naopak to, kde chcete tráviť čas. A nezáleží pri tom na tom, či je to online multiplayer, alebo online. Sú tu kooperatívne aj kompetitívne režimy a hraním sa naozaj bavíte. Navyše aj online časť hry pôsobí zaujímavejšie a trvácnejšie. Môžete si hrať len tak pre radosť a relax proti ostatným hráčom, alebo sa vrhnete do líg, kde už ide aj o vašu povesť a hodnotenie. Naraz pritom môžete hrať s ďalšími 3 hráčmi.

V singleplayeri nechýbajú klasické režimy, ako sú napríklad endless, šprint, maratón a podobne. To sú klasiky, ktoré z týchto hier poznáte už roky. V multiplayeri (lokálne aj online) sú tie režimy už oveľa zaujímavejšie. Je tu klasický Versus režim, ktorý dobre poznáte. Swap každému hráčovi každých 20 sekúnd mení Tetris a Puyo Puyo, takže sa musíte sústrediť na dve hry. Zaujímavou variáciou na Versus režim je Big Bang, ktorý vám dáva špeciálne schopnosti a vytvárate v ňom čierne diery, ktoré pohlcujú „bodrel“ z hracej plochy.

Party režim je jednoduché hnanie sa za čo najvyšším skóre, no využívate tu špeciálne predmety. Tie tu môžete použiť ako buff pre seba, alebo nimi uškodiť súperovi. Fusion spája Puyo Puyo aj Tetris do jednej hry a do jedného poľa dostávate dieliky z oboch hier, čo si od vás vyžaduje oveľa viac opatrnosti aj premýšľania. No a nakoniec je tu režim Skill Battle, v ktorom si vytvoríte tím pozostávajúci z trojice členov. Každý člen má vlastné schopnosti a úlohou je znížiť život súpera na 0. Spôsobov je niekoľko a je len na vás, ako k súbojom pristúpite, no nesmiete zabúdať na špeciálne schopnosti postáv, lebo tie sú tu kľúčové.

Aj preto je v hre naozaj obrovský počet rôznych viac či menej divne navrhnutých postáv. Problém však je, keď si uvedomíte, že sa výrazne levelujú v singleplayeri a tým sa zlepšujú ich schopnosti. Ste tak nútení do grindu a kým japonským hráčom to možno neprekáža, my nie sme úplne nadšení z toho, keď musíme v hre opakovať nudnú rutinu. Skill Battle by teda mohol byť najlepším prídavkom v dvojke, keby ho táto nutnosť neťahala dole. Predstavte si, že chcete hrať online Puzzle League, pochopiteľne tam chcete dosiahnuť čo najlepšie výsledky, no musíte kvôli tomu grindovať singleplayer. Alebo sa spoľahnete na pomalšie levelovanie bežným hraním, ale môžete byť v nevýhode.

Audiovizuálne je hra to, čo by ste od spojenia týchto dvoch logických titulov očakávali. Je to jednoduché, rýchle (samotné hranie, nie kopa fádnych dialógov medzi postavami v kampani) a príjemne sa na to pozerá. Neočakávajte od toho Tetris Effect, ale nie je to zlé. Hra je skôr smerovaná japonským štýlom a to ako vizuálne, tak aj hudobne. Každá časť hry má svoju vlastnú skladbu, takže to našťastie nie je len o tom, že by ste dookola počúvali jednu slučku.

Puyo Puyo Tetris 2 je chytľavým spojením dvoch návykových a zábavných puzzle hier, ktoré opäť funguje. Má však niekoľko veľkých problémov. Hra sa vlastne veľmi nelíši od jednotky. Ak teda chcete takýto crossover len vyskúšať, nemusíte ísť do dvojky, stačí jednotka, ktorá stojí polovicu. Ďalším problémom je, že sa jej najväčšia novinka jednoducho zmenila na jednu z najväčších slabín. Skill Battle by naozaj mohol byť výborný režim pre online hranie, keby ste kvôli nemu nemuseli grindovať, aby sa schopnosti vašich postáv zlepšovali. Bez vylepšení sú zápasy často bleskové, no aj tak si myslím, že by pre hru bolo lepšie, ak by tu boli len schopnosti a predmety a nie ešte aj levelovanie.