PISTOL WHIP |
PISTOL WHIP |
Beat Saber je VR hit, ktorý opätovne vzbudil záujem o rytmické hry a to snáď viac ako kedykoľvek predtým. V rytmickom sekaní farebných kociek s virtuálnym svetelným mečom v rukách je niečo nečakane uspokojujúce. A hlavne veľmi zábavné. Tento rok je to u mňa najhranejšia hra a keďže sa počasie vonku pomaly kazí, asi tam ešte pár hodín nechám. Okrem záujmu o rytmické hry však hra vzbudila aj obrovskú snahu zviesť sa na jej úspechu, o čo sa pokúšalo už niekoľko podobných titulov, ktoré napodobňujú koncept rytmickej akcie so zbraňami v rukách.
Jedným z nich je Pistol Whip titul, ktorý na PC vyšiel už minulý rok a nie tak dávno sa dostal aj na PS VR, takže sa chce dostať do rúk aj veľkej základni hráčov na PS4. Princíp je v jadre veľmi podobný práve Beat Saberu, kedy máte pred sebou nejaký rytmický level, v rámci ktorého musíte útočiť do beatu tak, aby ste za útok dostali čo najvyššie skóre. Akurát tu k tomuto konceptu autori ďalej doplnili výraznú inšpiráciu známymi akčnými filmami, ako napríklad John Wick. Výsledkom je tak akčná jazda do rytmu hudby, kedy s pištoľami v rukách likvidujete desiatky nepriateľov, uhýbate guľkám a užívate si prostredie.
Celý Pistol Whip sa nesie vo filmovom duchu a aj jednotlivé levely, ktorých je v hre 18, v sebe nesú filmovú inšpiráciu. Ani nie tak nejakú konkrétnu, takže nečakajte napríklad to, že sa tu doslova zahráte na Johna Wicka, ale skôr žánrovú. Level tak predstavuje nejaká (sub)žáner a aj s typickými žánrovými trópmi, ktoré na vás sršia už z plagátov, keďže práve plagáty v rámci hry reprezentujú jednotlivé levely. Toto filmové štylizovanie hre naozaj veľmi pristane a fanúšikovia už len podľa typických výrazových prostriedkov spoznajú špionážnu tému a mnohé iné. Takže pre mňa určite bod k dobru.
A naozaj to je akcia vo filmovom štýle, nie iba nejaká snaha o jej imitáciu. Vaša postava automaticky kráča vpred veľmi slušne vystavanými levelmi, ktoré kombinujú dynamické pasáže s takými, ktoré vám prinesú aspoň chvíľu uvoľnenia a odpočinku. Nie veľa, len pár sekúnd, no potrebujete si vydýchnuť, kým zase začnete odušu strieľať. Podľa zvolenej obťažnosti sa pred vami na pomerne dobre čitateľných miestach generujú nepriatelia, ktorých sú v hre tri druhy podľa stupňa obrnenia (a teda koľko zásahov vydržia). Vy sa ich snažíte zasiahnuť v správny moment, čo ale nemusí byť čo najskôr, keďže tu ide hlavne o rytmus. Musíte precítiť hudbu, riadiť sa hlavne ňou a až podľa toho stláčať spúšť.
Zároveň sa ale musíte snažiť vyhnúť aj guľkám, ktoré letia priamo na vás. Pre vás to tak znamená, že musíte nielen presne mieriť, ale aj poctivo hýbať hlavou. Počítajú sa totiž zásahy do nej, takže aby ste sa zásahom vyhli, neraz sa tu budete ohýbať ako Neo v Matrixe. Našťastie vždy vidíte líniu toho, ako strela letí, takže vizuálne to nie je až také náročné. Avšak s rastúcim počtom nepriateľov to začne byť čoraz väčšia výzva. A to pre vás znamená, že sa musíte začať doslova poriadne obracať. To je zaujímavý prídavok oproti Beat Saber a aj zvyšok vášho tela tak hra viac zapája, keď sa nemusíte len uhýbať prekážkam, ale aj sledovať nepriateľov a ich strely.
Ďalším z pilierov hry je dizajn levelov. Istým spôsobom sa dá povedať, že je Pistol Whip vlastne on-rail strieľačkou. Postava teda ide sama vpred a vy sa snažíte zasiahnuť nepriateľov, ktorí sa pred vás postavia, či vykuknú niekde v rohu. Levely vás prevedú rôznymi prostrediami, ktoré jednak zakladajú veľkú časť dizajnu a aj vizuálu na už spomínaných typických žánrových trópoch, ale hlavne pôsobia naozaj unikátne, atmosféricky a občas aj poriadne psychedelicky. Niektoré sú navrhnuté lepšie, iné trochu slabšie, ale všetky dokážu zaujať už len svojim vizuálom a výjavmi, pred ktoré vás postavia. Veď sa len stačí pozrieť na video tu nižšie, alebo obrázky okolo.
Posledným pilierom je hudba, na ktorej takáto hra stojí a padá. Beat Saber má už v základe veľmi dobré skladby a autori sa o hru starajú doteraz. Tu a tam pridajú niečo zadarmo, veľa toho prichádza v DLC balíčkoch. Aj Pistol Whip na PS4 vyšiel v trochu rozšírenej podobe oproti pôvodnému PC vydaniu a sprvu jeho ponuka skladieb nepôsobí zle. Je to zväčša elektronika, k štýlu aj vizuálu hry sa hodí, no nie sú to veľmi zapamätateľné melódie. Snáď až na posledné rozšírenie v podobe Heartbreaker trilógie skladieb, ktoré teraz do hry pribudli. Hru už hrám nejakú dobu a mimo nej by som si väčšinu skladieb nepustil. Horšie ale je, že pomaly odpadá chuť sa ku hre vrátiť a časť z toho je aj na vrube hudby, ktorá mňa osobne už veľmi nebaví.
Druhá časť z toho je zas na konte menšieho množstva obsahu. Tých 18 levelov je všetko a časom vás to omrzí. Nejaké širšie zastúpenie herných režimov tu bohužiaľ nenájdete, môžete tak dookola hrať herné levely, zvyšovať si obťažnosť, zbierať čo najvyššie skóre a posúvať sa v tabuľkách alebo používať modifikátory, aby ste si zážitok spestrili. Z tohto pohľadu je pre mňa možno aj trochu nepochopiteľné, že základný režim hrania je len s jednou zbraňou a aby ste používali obe ruky, potrebujete na to modifikátor. Keďže práve s dvoma zbraňami hra ukazuje svoju najzábavnejšiu tvár a aspoň ja si teda myslím, že takto by sa to malo hrať už v základe.
Aspoň tých modifikátorov je tu ale dosť a pomocou nich si teda môžete spestrovať herný zážitok. Buď si ho zjednodušíte, za čo sa ale mení systém počítania skóre a vy v konečnom dôsledku dostanete menej bodov, alebo si naopak nejakým spôsobom náročnosť zvýšite a za odmenu zas dostanete viac bodov. Napríklad Deadeye modifikátor vás pripraví o asistenciu pri mierení, takže sami musíte naozaj presne mieriť, keďže sa nedočkáte žiadnej pomôcky. Okrem modifikátorov si môžete meniť aj zbrane a ich skiny, čo na hru samotnú nemá žiaden veľký efekt, akurát si ich môžete prispôsobiť tak, aby viac ulahodili vášmu oku a uchu, keďže si môžete zmeniť aj zvuk zbraní. Veľmi sa mi tu páčia achievementy, ktoré motivujú aj k iným štýlom hrania.
Kvalita grafiky v oblasti priblíženia k realite v takejto hre nehrá rolu, akže je pochopiteľné, že vizuálna stránka je tu pomerne jednoduchá. Avšak prím tu hrá štylizácia a tá naopak funguje na výbornú, čoho som sa dotkol už pri vizuálnom stvárnení levelov. Vo virtuálnej realite to funguje veľmi dobre a, čo je taktiež veľmi dôležité, sa to veľmi dobre hýbe. Navyše si myslím, že toto je presne ten typ hry, kde hráči ani nebudú veľmi trpieť nejakou kinetózou či inou podobnou nevoľnosťou.
Pistol Whip je síce kvalitná rytmická VR akčná hra, no ja osobne som v nej nenašiel trvanlivosť. Kým Beat Saber hrám už naozaj dlho, tak tu ma hra po pár týždňoch už omrzela. Nemyslím tým, že je zlá, ale celá herná formula by si zaslúžila aj viac možností ako ju premiešať, čím by sa predĺžila jej trvanlivosť. PS VR port je veľmi slušný, aj keď nejaké menšie problémy tu sú a hlavne na najvyšších úrovniach obťažnosti by sme ocenili presnosť a kvalitu snímania, akú poskytujú PC VR headsety. Ak ste teda hru hrali na Vive alebo Oculuse, budete cítiť rozdiel. No a nakoniec je tu nepekný bug, keď aspoň mne osobne hra v niektorých leveloch po dokončení nezapočítala skóre do tabuliek, pritom som ich už hral viackrát.
RECENZIE HRÁČOV |
PC
VR Vývoj: Cloudhead Games Štýl: Akcia
| |||
+ SLEDOVAŤ HRU
SÚVISIACE ČLÁNKY:
|