Žijeme v dobe návratov a nezáleží na tom, či sa bavíme o hudbe, filmoch alebo pokojne aj hrách. Nostalgia sa ukazuje ako silný faktor a chcú z nej ťažiť všetci, ktorí s atak sústredia nielen na nové publikum, ale aj na to už odrastené, ktoré sa chce vrátiť do jednoduchších a radostnejších čias. Veď si len pozrite, ako v Combra Kai ožila značka Karate Kid. Dokonca Disney pripravuje nový seriál o Mighty Ducks a to je vec, o ktorej si všetci mysleli, že je už dávno zabudnutá. O hrách sa ani nemusíme baviť, sami dobre viere, koľko rebootov, remastrov a remakov tu v posledných rokoch máme. Ale my starší sa nesťažujeme. Teda väčšinou, ak to dopadne dobre. Ako ale podľa známy hore už asi tušíte, tak to s Turrican Flashback nedopadlo najlepšie. A tak sa budem sťažovať.

Turrican je legenda a o tom nemôžu byť žiadne debaty. Táto parádna akcia sa prvý raz predstavila na Commodore 64 v roku 1990 a stál za ňou len jediný človek – nemecký vývojár Manfred Trenz. Z hry bol okamžitý hit a preto nebolo žiadnym prekvapením, že sa začala portovať na všetky možné platformy. A nielen to, sám Trenz už rok po prvej časti priniesol pokračovanie a to sa zase vo veľkom portovalo ďalej. Potom prišli ďalšie hry na ďalšie platformy a nakoniec sa z Turricana stala pomerne bohatá séria, akurát sa teda nikdy nedožila prerodu na niečo modernejšie a skončila v roku 1995, pričom neskôr mnoho rozpracovaných projektov zlyhalo.

No a odvtedy čakáme a čakáme, až sme sa dočkali aspoň tejto kolekcie. Flashback v jednom balení ponúka hry Turrican, Turrican II: The Final Fight, Mega Turrican a Super Turrican. To je prakticky ponuka toho najdôležitejšieho zo série a poteší fakt, že sú to porty tých kvalitnejších verzií. Teda jednotka a dvojka sú porty z Amigy, Mega Turrican je (ako hovorí názov) z Mega Drive no a Super Turrican zas zo SNES. S tými poslednými dvoma hrami je situácia trošku komplikovanejšia, no k tomu sa ešte dostanem.

No dobre, čo je ale teda ten ospevovaný Turrican, ak ho nepoznáte? Legendárna sci-fi 2D akcia, ktorá sa výrazne inšpiruje v Nintendo klasike Metroid, no trochu inšpirácie čerpá aj z u nás málo známej hry Psycho-Nics Oscar od Data East. Avšak ani týmito dvoma hrami to nekončí, nájdete tu trochu z Votrelca a ďalšie menšie inšpirácie. A pred 30 rokmi to všetko do seba pekne zaklaplo a fungovalo perfektne. Jednoducho bola radosť behať po rozsiahlych leveloch, strieľať obrovské počty nepriateľov, prekonávať nebezpečné prekážky a aj samých seba, keďže hry vedeli ponúknuť slušnú výzvu. Tu a tam do toho pribudol sci-fi príbeh o záchrane sveta a stačilo to.

Jednu vec ale musím dodať a to, že Turrican sa nedá zaradiť do žánrovej škatuľky metroidvania. Hrá sa síce podobne ako Metroid a nájdete tu aj možnosť zmeniť podobu hlavného hrdinu na guľu, ale nie je to úplne Metroid. Vďaka tejto podobe sa môže hrdina dostať na nedostupné miesta, prípadne prejsť po leveloch relatívne nedotknuteľne, no nie je to nejaký automatický všeliek, ktorý vám zjednoduší prechádzanie. Musíte vedieť, ako túto podobu použiť, kedy ju použiť a aj dokonca to, ako sa s ňou nedostať do zbytočných problémov. Navyše hra obsahuje aj pasáže, kedy si 2D side-scrolling štýle zalietate, čo ju ešte viac odlišuje od iných žánrových klasík.

Levely sú tu podobne rozsiahle ako v Metroide a máte aj pomerne veľkú slobodu toho, kam sa k nim vydáte. Avšak ich prechádzanie nefunguje tak ako v Metroide. To znamená, že nové schopnosti vám neotvárajú ďalšie lokality v už prejdených leveloch, ako ste zvyknutí z metroidvania hier. Aj tak je tu ale variabilita hrania pestrá a rovnako si jednotlivé levely budete užívať. Teda v prípade, že vás bavia takéto klasické akčné 2D hry. Všetkým hrám v kolekcii ale veľmi pomáha fakt, že sú levely v každej z nich pestré a rôznorodé. Dokonca sa dostane na rad aj prostredie výrazne inšpirované Votrelcom, na ktoré narazíte v 16-bitových Turricanoch. Dokonca je tá inšpirácia tak výrazná, že by to z dnešného pohľadu už zaváňalo žalobou, ale vtedy to prešlo.

Rovnako sa štýl hier danej éry preniesol aj do samotnej akcie, kedy v priebehu hrania získavate rôzne power-upy pre svoje zbrane, ktoré menia to, ako vaša zbraň vlastne funguje. Môže vaše streli roztrojiť, môžete získať jeden silný energetický projektil a podobne. Je to podobné ako v Contre, akurát s tou výnimkou, že tu nemáte možnosť ani čiastočne mieriť, takže vždy mierite len dopredu a o to väčší pozor si musíte dávať na svoje okolie, prípadne Xenomorphov a Facehuggerov vyskakujúcich z vajec.

Všetky Turrican hry v tejto kolekcii sú si vlastne veľmi podobné vo svojom jadre a líšia sa nejakými schopnosťami postavy, no hlavne dizajnom levelov. A to nie je na škodu, keďže v každej z nich je dizajn veľmi dobrý. Navyše sú všetky pomerne rýchle a nemáte tu veľmi veľa času na nejaké zastavovanie sa. Skôr je to o tréningu. Ak ste s týmito hrami nevyrastali, musíte si zvyknúť na zomieranie, lebo iba tak sa naučíte, ako čo najlepšie prekonať prekážky a poraziť aj bossov, ktorých si hry pripravili hneď niekoľko. Tí zaujmú dizajnom, nápadmi a na každého si musíte pripraviť trochu inú taktiku, aj keď v zásade ide hlavne o to, aby ste do nich napálili toľko, koľko sa len zmestí.

Prvé dve Turrican hry nie sú až tak komplexné ako 16-bitová dvojica, ale veľmi im to neškodí. Audiovizuálne už nezostarli práve najlepšie, no to nostalgikom vadiť nebude. Skôr mne osobne prekáža, že sa tu autori pre túto kolekciu viac nepohrali s vylepšením vizuálu, ktorý dnes nevyzerá veľmi dobre a to v ani jednom z režimov. Máte možnosť hrať v pôvodnom formáte, takže budete mať po stranách wallpaper (a môžete si vybrať, aký bude), alebo si hru roztiahnete na celú obrazovku, čo už však má svoje chyby. Navyše som si v prvých dvoch hrách všimol tu a tam aj nejaké grafické artefakty, ktoré síce veľmi nekazia dojem, ale nemuseli by tam byť.

Mega a Super možno neboli pri svojom vydaní až také hity ako prvé dve hry, ale rozhodne zostarli o niečo lepšie a to je z pohľadu hrateľnosti, ktorá je výraznejšie rozšírená o schopnosti a v Mega napríklad môžete využívať hák, ktorým sa priťahujete na plošiny a dostávate na vzdialenejšie a ťažko dostupné miesta. Akurát je škoda, že sú si hry dosť podobné a záver majú takmer rovnaký, takže po ich prejdení nemáte dojem, že ste hrali dve hry, ale tak 1 a pol. Vizuálne a zvukovo sú však lepšie ako 1 a 2 a taktiež sa na ne lepšie pozerá.

Zatiaľ by to mohlo byť na nejakých 7-8 za peknú kolekciu klasických hier, ktorá nezostarla úplne najlepšie, ale hry rozhodne nie sú zlé, akurát hodnotenie dole ťahá prakticky neexistujúca pridaná hodnota (cheaty, možnosť pretočiť čas späť a obrazový filter s CRT efektom nerátam). Ale tu sa niečo vážne pokazilo a veľmi to celkový zážitok ťahá dole. Kolekciu som totiž hral na Switchi a až nechutne často padala a vyhlasovala chyby. Takže ma vždy po chybe vrátila do menu konzoly a mohol som ju zapínať znova. A znova a znova. Takéto niečo sa na konzole jednoducho nemôže stávať a už vôbec nie, ak hra dokáže pokaziť uložené pozície, čo tu tiež je. Takže môžete mať rozohraný Mega Turrican najlepšie vo svojom živote pomaly bez toho, aby sa vás dotkli nepriatelia, no hra vám raz crashne a save je v ri...tam, kde slnko nesvieti. Ku svojej pozícii sa už nedostanete a pri pokuse o jej načítanie vám hra zase crashne. A to sú momenty, kedy chcete vyhodiť Switch von oknom a opravu vyúčtovať autorom kolekcie.

Nemôžem povedať, že by som si Turrican Flachback neužil. Tieto hry majú v mojom srdci stále špeciálne miesto a zabavil som sa. Ale zároveň ma kolekcia frustrovala tým, koľko času vlastne nefungovala a chybovú obrazovku som videl častejšie ako je zdravé. Navyše bez zaujímavého pridaného obsahu je pomer ceny a času stráveného s kolekciou výrazne vo váš neprospech. Každá z hier zaberie tak 2 hodiny a nič vám to nepredĺži, len opakované hranie.