WORLD OF WARCRAFT: SHADOWLANDS |
WORLD OF WARCRAFT: SHADOWLANDS |
Skôr ako začnú v diskusii tradičné hádky, či je najnovší datadisk lepší ako tie minulé a či sa kúzlo WoW stratilo už nadobro, je možno dobré položiť si aj inú otázku: Kedy je správny čas na posúdenie nového datadisku World of Warcraft? Aby sme ho dokázali lepšie posúdiť, potrebujeme štyri, osem či dvanásť týždňov? Zatiaľ čo v minulosti som sa pomerne rýchlo hnal k raidom, endgame obsahu a písal priebežne, tentokrát som zvolil inú metódu. A nechal viac priestoru pre niektoré mechanizmy, pocity a dva mesiace po vydaní má už človek jasnejšie v tom, či sa tento datadisk bude odkladať rýchlo alebo má šancu vydržať aspoň do Veľkej noci.
Najprv pár postrehov k esenciálnej zmene, ktorú pocítili všetci hráči už v pre-patchi. 16-ročné piplanie postavy na 120. level sa šmahom prútika vyparilo ešte rýchlejšie ako keď Deathwing rozťal staršiu verziu Azerothu, zanechal obrovské škody a zmenil viaceré regióny do inej podoby. Že sa nám kedysi znížili levely predmetov, sme azda dokázali vstrebať. Že sa nám skresali počty HP, aj to sa dalo predýchať. Ale keď dekádu a pol makáte na postave (nehovoriac o viacerých!) a zrazu opäť klesáte na level 50, je to bizarné rozhodnutie. Sčasti potvrdzuje, že Blizzard chcel niečo robiť so systémom, no zvolil radikálne riešenie a vydal sa proti nostalgii.
Čo je ešte dôležitejšie, vyšmaril mnoho datadiskov na vedľajšiu koľaj, pokiaľ ide o kontext príbehu a plynulej príbehovej línie. Po novom si vytvoríte postavu, prídete do novej štartovacej lokality a od 10. levelu môžete levelovať, kde chcete vrátane predposledného datadisku Battle for Azeroth. Môžete sa vykašlať na Lich Kinga, Cataclysm, Pandariu, Draenor i Legion, ignorovať ich príbehy a upaľovať čo najrýchlejšie vpred, aby ste mohli vstrebávať nové krajiny Shadowlands. To je cieľ Blizzardu a existujúcim hráčom, ktorí príbehy prešli päť ráz, to môže vyhovovať. Ale osobne by som preferoval väčšiu príbehovú konzistenciu, lebo aktuálne sa všetko už triešti, hýbe v rôznych časových líniách a pocit celistvosti sa nadobro vyparil. Možno sa opakujem, ale Final Fantasy XIV je stále v špičkovej forme a rešpektuje celú porciu príbehu, aj keď sa musíte prehrýzť cez stovky úloh, spoznávať tucet postáv a ich miesto v deji. Mierne zoškrtanie je určite lepší nápad ako totálne „delete".
Ale ak vám ide o to čo najrýchlejšie preniknúť k novinke, môžu vám zmeny imponovať. A sme opäť tam, kde kedysi. Dvojciferná úroveň vášho levelu a možnosť zvýšiť ho z 50 na 60. Nie je to veľa, ale keď sa dobre pripravia odstupy medzi levelmi, môže vám jedna z najlepších vlastností každého datadisku priniesť pár kvalitných večerov. No opäť sa potvrdilo, že Blizzard myslí skôr na hráčov, ktorí majú viac postáv ako jednu vypiplanú a preto je postup na 60. level veľmi rýchly. Dajte si pár dní intenzívneho hrania a ste tam. Boli časy, kedy sa levelovalo aj dva týždne a teraz sa do pretekov môže zapojiť bežný hráč a do týždňa nemá už priestor na zbieranie skúseností. Blesková cesta poteší rýchlikov, ale osobne mi nesedí, že Blizzard pýta tak málo času a skúseností na vyššie levely.
Čaká nás putovanie naprieč päticou zón. Bastion je najsvetlejšia, omráči vás modrozlatou farbou a je tu cítiť inšpiráciu rôznymi antickými kultúrami a do toho anjeli. Bizarné kombo, ale niečo také sme ešte vo WoW nemali a najmä to nie je dvadsiata tmavá zóna plná nemŕtvych. Na to, že sa točíme okolo záhrobnej tematiky, ide o milé prekvapenie a odklon od očakávaní. Ako to v mytológii býva, narazíme aj na padnutých anjelov a celkovo je Bastion výborný štart. Esteticky možno najkrajší, pretože vyniká architektúrou, dobrými úlohami a má veľa priestoru, na ktorom sa odohrávajú úlohy. Kým budete chodiť po svojich, dáva si načas a často vás preháňa po celej oblasti. Páči sa mi však Hero’s Rest – konečne pekný kúsok na relax.
Maldraxxus sa vám zaryje do pamäti dvomi faktami. Prvým je neskutočný názov, druhým intenzívny štart príbehovej línie, ktorá sa pekne rozvíja. Stretnete známe postavy (Lady Vashj, Draka) a levelovanie je plynulé, no na druhej strane je to tmavá krajina s priemerným dizajnom a zelenosivou farebnou paletou. Je to rozlohou najväčšia zóna, ale strácal som sa v nej pomerne často, najmä v začiatkoch. Toto bojisko je domovom pre nekromancerov, takže fanúšikovia nemŕtvych bojovníkov si tu užijú.
Ako možno tušíte z názvu a náčrtu, Ardenweald bude začarovaný les. Ak máte chuť na trošku tmavšie farby a kvalitný dizajn, prídete si na svoje. Povahy druidov, šamanov, medvedie postavy, všetko je skĺbene v lese smrti a príbehová kampaň má veľmi silné momenty. Najviac sa tu prejaví pestrosť postáv a rás na čele so „zimnou kráľovnou“. Leveluje sa rýchlo a pomerne ľahko, aj vďaka rozmanitým častiam krajiny. Severná časť má iný nádych ako južná a u mňa je to asi top favorit Shadowlands.
Revendreth je útočisko pre upírov a bizarné kreácie, opäť ponurá zóna. Má pár dobrých nápadov, solídny dej a fajn tempo. Dokonca tu máte čo robiť aj po dosiahnutí 60. levelu, takže mnohí sa tu dlhšie zdržia a budú mať čo plniť niekoľko dní. Viktoriánske elementy sme už vo WoW videli, tu sú využívane častejšie. Dizajn navyše smeruje aj do výšky, je tu kopa výťahov a spočiatku ťažšia orientácia. Zvyká sa naň ťažko, ale ocení vás.
Napokon je tu zóna The Maw. Tu sa odohráva veľa endgame obsahu, neustále ide o život a hra vytvára pocit prenasledovania. Sú tu náročné úlohy, bude sa riešiť aj klasické vylepšovanie reputácie a nedá sa tu jazdiť na mountovi. Musíte stále chodiť po vlastných, čo je sčasti nezvyk. Ešteže tu dokážete prepadnúť z centrálneho Oribosu a existuje aj portál pre cestu naspäť. Vládne tu sadistický Jailer prepojený so Sylvanas. The Maw sa odkrýva postupne, no stále sa mi ťažko hodnotí. Dobrý nápad, ale toľko nebezpečenstva a risku vedie občas do frustrácie. V rámci endgame tu trávite čoraz viac času, má ťažšie chuťovky a budete sa chcieť nimi prebíjať ako to najlepšie pôjde. A navyše sa získava reputácia s istou rasou, takže chodiť sem treba, ak chcete postúpiť v tomto smere.
Po dosiahnutí 60. levelu a absolvovaní zón vás čaká proklamovaný výber rádu Covenant. Na výber sú štyri: Kyrian (anjeli), Necrolordi (nekromanceri), Night Fae (nočné víly) a Venthyr (upíri). Hoci vaše povolanie má bližšie k jednému z nich, môžete sa rozhodnúť, ktorý chcete nasledovať. Za každý vás čaká vlastná príbehová línia s deviatimi úlohami, ktoré sa odblokujú postupne a pýtajú od vás relatívne ťažké nasadenia, náročné úlohy a dlhší postup. Ak máte viac postáv, je ideálne užiť si každý Covenant za inú, aby ste postupne objavili všetky štyri príbehové línie. Pre svojho paladina som si vybral Kyrian, lebo má blízko k tejto tematike – anjeli v krajine, jeho krídla i mágia s liečením sú paladinovi vlastné. No keď môj tatko leveluje klasického bojovníka, skončil u Venthyrov a mne vyšli Necrolordi. Rozhodne je to veľké plus pre endgame obsah a takto sa pekne vytvárajú štyri cesty. Ideálne aj pre výmenu skúseností medzi hráčmi, ktorí v prvých týždňoch riešili iné nasadenia a úlohy. Bonus pre tých, čo si nechcú levelovať všetky postavy a riešiť hneď Covenanty, je to možné – stačí sa k šesťdesiatke dostať s jednou a tie ďalšie čaká iná línia.
Covenant ponúka samostatné úlohy, má svoju základňu a opäť sa hlásia aj vaši služobníci na plnenie rôznych misií – klasika, ktorú už poznáme od čias základní (garissonov). Páči sa mi, že Covenanty majú svoju sieť na rýchle presuny a môžete si vytvárať duševné prepojenia. A dá sa aj zveľadiť základňa, i keď nový garisson to nebude.
V Covenante sa rieši zber tzv. Renown, rozdelený na štyridsať levelov. Pripomína ďalší typ reputácie a získava sa klasicky: treba plniť úlohy pre Covenant a spoločníkov. Renown je celkovo dôležitý a prepojený s ďalším otváraním Covenant kampane. Sprístupní aj nové možnosti, výbavu či misie pre služobníkov. Aj čosi pasívne pre postavy a nových mountov. Keď sa vám podarí získať všetkých 40 úrovní a ukončíte 9 kapitol, je čas posunúť sa ďalej.
Dva mesiace po vydaní už rotujeme päť druhov aktivít a endgame vyzerá ako ho poznáme z iných datadiskov. Každý deň sa dá vydať a plniť séria denných úloh a svetových úloh. Je to kvalitný grind, čo už neprinesie toľko nových predmetov, ale aspoň niečo padá a úlohy sa priebežne striedajú.
Druhá vec je klasika: výlety do dungeonov i raidov. Dungeonov je osem, štyri si užijete medzi levelmi 50 a 60, zatiaľ čo zvyšné štyri až po dosiahnutí levelu 60. A klasicky, čakajú viaceré obťažnosti, pričom Heroic, Mythic a Mythic+ si pýta najvyšší level a čoraz lepšiu výbavu. Raid je zatiaľ iba jeden a stále sa otvárajú aj jednotlivé krídla v dvojtýždňovej frekvencii. Zatiaľ je stále niečo nové po dvoch mesiacoch, ale nerotuje sa toľko obsahu a tým pádom už ani toľko poriadnych predmetov nepadá. Ale skúšať sa dajú a musia stále. Po tých rokoch je ťažké posudzovať kvalitu bludísk – osmička je solídny počet, celkovo príliš neprekvapia.
Tretia náplň spočíva v zbere vzácnej Animy. Je to substancia prepojená so zosnulými a pomáhate ju nosiť do svojho Covenantu. Všetko, čo v endgame riešite sa točí okolo Animy, či ide o svetové úlohy alebo bludiská, či výpravy do Torghastu. Keďže Animy je stále málo, je to klasický nekonečný príbeh a méty na ňu sú vysoké.
Štvrtá forma aktivít sa viaže k The Maw. Spomínaná náročná zóna núka najťažšie úlohy spomedzi všetkých piatich krajín a aj po dvoch mesiacoch sa postupuje pomaly, je to tu samý elitný nepriateľ a umiera sa tu často. Nehovoriac o tom, že mobovia chodia v skupinách a treba využívať aj pomoc iných hráčov pri love väčších oponentov. Ale kto má rád výzvy, úlohy a výpravy tu čakajú. Aj nejaká Anima padne.
Napokon je tu piata záležitosť – Torghast. Pre mnohých hneď po Covenante tá najväčšia novinka Shadowlands a má veľmi dobrý nápad. Táto smrtonosná veža vám ponúkne vstup do generovaných levelov a je na vás, ako ďaleko sa dostanete. Nie je to iba rýchly beh a rozdávanie úderov, sú tu rôzne cestičky, pasce a vždy vás môže niečo prekvapiť. Občas dostanete silné vylepšenia a ide sa ľahko, inokedy nemáte šancu a je to dosť frustrujúca
výprava. Ale pozor, máte limitovaný počet úmrtí a keď si ich miniete, výprava končí. Môžete chodiť sólo i v skupine – a padajú tu rôzne odmeny. Torghast sa odomkýna pomaly, lepšie je voliť skupinu, lebo samotný hráč nemusí veľa vody namútiť a na niektorých špecializáciách sa hrá dosť. Warrior a Paladin bojujú so cťou, ale niektoré behy končia skôr ako poriadne začnú. A občas zomriete pri úplnej drobnosti a slabšom nepriateľovi.
A takto si tu dva mesiace po vydaní datadisku žijeme. Postavy vylevelované, sme opäť na čísle 60 ako pred 15 rokmi, ale endgame obsah do veľkej miery varíruje to, čo už dobre poznáme (denné/svetové úlohy, troška reputácie/Renown) a zároveň sa pokúša o niečo iné (Covenant línie sú super, Maw a Torghast je boj o hubu). Po toľkých datadiskoch a pokusoch nás už máločo prekvapí. Príbeh so Sylvanas a inými postavami sa ďalej točí. Ak si chcete už zahrať WoW iba občas, užijete si solídnu porciu, nie je to márny datadisk a prináša porciu noviniek. Pandémia mu nahrala opäť hladných hráčov, dokonca aj nováčikovia si možno užijú rýchlejší postup vpred. My veteráni hráme z veľkej časti z nostalgie, z lásky k vypiplanej postave i zo zvyku. Zatiaľ to stačí na občasné výpravy, ale legenda trošku vädne. A budem sa azda opakovať a je to politicky nekorektné stanovisko, no v žánri MMO je Final Fantasy XIV v aktuálnej kondícii aktuálne pre mňa už o stupeň vyššie...