Hororová zombie sága Resident Evil sa s nami ťahá už poriadne dlhú dobu a za ten čas nám pripravila nespočet desivých zážitkov. Z toho dôvodu sa nemôžeme čudovať tomu, že Capcom túto značku žmýka kým sa dá a v pravidelných intervaloch vydáva ďalší a ďalší diel tejto bezosporu uznávanej série. Všetko by bolo nad mieru v poriadku nebyť faktu, že posledné roky si nových Residentov môžu užívať len majitelia Nintenda Gamecube a my, ostatní hráči, si môžeme len tak lízať laby. To ale našťastie nie je prípad PS2 titulu Resident Evil: Outbreak, ktorý sa relatívne krátko po svojom uvedení na trh dočkal pokračovania s príponou File 2. Keďže sú ale oba diely natoľko podobné, že by bolo spísanie recenzie pre každý z nich mrhaním času, rozhodli sme sa vám priniesť jeden súvislejší článok o oboch Outbreakoch, aby ste mali dokonalý prehľad o tom ,čo si na vás Umbrella corp.  tentoraz pripravila.

Fanúšikom pôvodných verzií ani nemusím pripomínať, že ťažiskom každého Residenťáka bol príbeh, často až nechutne zacyklený, vďaka ktorému dostala hra často zmysel až po opätovnom zahraní. Ďalším znakom tejto hororovej série bola aj akási prepojenosť a naviazanosť príbehov jednotlivých dielov, ktoré v celku vytvárali a vytvárajú neskutočne prepracovanú storyline, vyvolávajúcu celú radu zmiešaných pocitov. Tomu je ale s príchodom odnože Outbreak koniec. Po prvý krát sa tu totiž stretávame s epizodickým rozdelením hry, vďaka čomu stráca linearita deja zmysel. Ako File 1, tak aj File 2 sú primárne zamerané na online hranie a preto muselo dôjsť k rozdeleniu hry na viacero samostatných epizód, ktoré na seba nadväzujú len veľmi sporadicky a tým pádom môžete dať súvislejšiemu príbehu zbohom. Osobne to nepovažujem za až také negatívum, pretože škála jednotlivých epizód je až neskutočne rozmanitá a dokonale vynahradzuje spomínanú nekonzistenciu príbehu. Zatiaľ čo RE Outbreak File1 vám ponúkne prechádzku po zombíkmi napadnutom J´s Bare, tajnej Umbrelláckej podzemnej základne, či horiacom hoteli, jeho pokračovanie vám pre zmenu ponúkne možnosť prežiť si horor v miestnej Zoo, zdevastovanej stanici metra, a taktiež aj v tajomnej budove kdesi uprostred strašidelného lesa, v ktorom by sa bál aj ten najodvážnejší z vás.

Suma sumárum prinášajú oba diely dokopy 10 samostatných scenárov, takže pripravte si dostatok prázdnych kýblov, pretože vaše zásobárne telesných tekutín pod ponúkanou ťarchou hrôzy neraz povolia. Jedným z hlavných rozdielov medzi oboma dielmi je fakt, že zatiaľ čo Outbreak vás do jednotlivých častí pustí postupne, jeho pokračovanie vám umožní prejsť si ponúkané scenáre ľubovoľne a tak vám nebude nič brániť v tom, aby ste si hru prešli pekne odzadu. Na margo týchto prostredí musím taktiež spomenúť, že v závislosti od zvolenej hlavnej postavy (o tom si povieme trošku neskôr) si jednotlivé scenáre prejdete odlišným spôsobom a väčšinou zavítate aj do úplne nových lokácií, ktoré by ste v prípade inej postavy obišli bez povšimnutia. Teda, ako vidíte, oba Outbreaky ponúkajú množstvo spôsobov, ako ich prejsť a tým pádom získava (aj vďaka tomu) slovo znovu hrateľnosť poriadnu váhu.

Carlos, Jill, Rebeca, Leon... všetky tieto mená sú fanúšikom RE dobre známe, avšak to nič nemení na tom, že ani s jedným z nich sa v tituloch Outbreak nestretneme. Na rozdiel od toho dostanete v úvode oboch hier na výber z ôsmych obyčajných charakterov, pričom vašu hlavnú postavu bude naprieč príbehom doprevádzať ďalšia trojica ľudí, tentokrát ale ovládaných hernou AI. Nemusím ani dodávať, že na základe vášho výberu sa vytvorí vhodná zostava spoločníkov a teda pri každej hre za nový charakter sa dočkáte odlišnej zmesi postáv a samozrejme aj pozmeneného príbehu. Ponúkaní hrdinovia sú vskutku rozmanití a okrem mužského pokolenia sa medzi nimi stretnete aj s viacerými ženami, bojujúcimi so zombíkmi tak húževnato, že by z nich mala radosť aj alien-killer Riplayová. Je tu policajt Kevin, majúci deviatku už od začiatku, sekuriťák Mark, expert na zbrane na blízko ale taktiež aj novinárka Alyssa, schopná v páčení zámkov, či študentka Yoko, majúca vďaka batohu obzvlášť veľký inventár. Rozmanitosť charakterov je teda naozaj vynikajúca a verte mi, že hrať za Alyssu je úplne iný zážitok ako prechádzať hru s neohrozeným polišom Kevinom.

Ako ste si mohli s predchádzajúceho odstavca vydedukovať, počas hrania vás budú neustále sprevádzať vašich spoločníci, pri ktorých sa teraz trošku zastavím. Keďže každý z nich je v niečom unikátny, hra z tohto faktu aj dostatočne ťaží a tak sa pripravte nato, že ako Outbreak 1, tak aj Outbreak File 2 vám naservírujú množstvo tímovo orientovaných úloh. Nanešťastie, vďaka ním sa na povrch dostáva dvojica nepríjemných nedostatkov, menovite umelá inteligencia a kŕčovité ovládanie okolitých postáv. Aj keď sa ostatné postavy chovajú sebestačne a okrem zberu predmetov sa dokážu vcelku účinne aj brániť, ich AI im dáva toľko voľnosti, že sa po levely rozutekajú ako stádo oviec a vy máte potom problém ich naspäť zgrupovať, obzvlášť keď potrebujete nejaký dôležitý predmet, ktorý si uchmatla iná postava. Ďalším väčším problémom je spomínaná komunikácia. Vašich kolegov môžete ovládať len sériou všeobecných príkazov (napr. áno, nie, tam, pomôž mi atď.), ktorých vyvolanie je pritom nesmierne komplikované a ešte aj teraz mám v tom zmätok, čo a kedy stlačiť, aby som vôbec niečo kecol. Nedostatočné spôsoby komunikácie sa obzvlášť prejavia v multiplayeri, ktorý mal byť hlavnou atrakciou oboch Outbreakov a novou krvou v žilách RE. Korunu tomuto nedostatku nasadzuje neprítomnosť akéhokoľvek software pre headsety a keďže klávesnica pre PS2 je veľmi zriedkavým javom, jediná možnosť, ako sa zo živými spoluhráčmi dorozumievať, bude spomínaný systém nič nehovoriacich príkazov. Predstavte si, že máte pred sebou zložitý hlavolam, ktorý dokážete vyriešiť len vo dvojici. Za normálnych okolností by ste si riešenie s pomocníkom dôkladne naplánovali ale tu ste odkázaní len na intuíciu a metódu pokus-omyl, vďaka ktorej vám jedna logická hádanka zaberie až nechutne veľa času. Z toho dôvodu sa tak multiplayer často zvrtne na klasické sólovanie, kde si každý robí čo sa mu zachce a postup hrou je daný len náhodnou veličinou a teda o tímovej zábave nemôže byť ani len reč. Aspoňže Outbreak File 2 priniesol niekoľko nových príkazov a tak v ňom budete môcť vedieť dať ostatným na známosť, v ktorej to miestnosti sa vlastne nachádzate, prípadne sa budete môcť ostatným za vaše prehrešky aj ospravedlniť. Celkovo však multiplayer pôsobí nad mieru rozpačito a určite neprináša toľko zábavy, koľko nám vývojári plánovali dodať.

 Priebeh a štýl hry je ale klasický, Rezidenťácky, a fanúšikovia ostatných dielov v ňom budú ako doma. V jednotlivých lokáciach zbierate rozličné predmety (od zbraní až po známe liečivé bilinky), čítate množstvo listov a správ, riešite logické hádanky a rébusy a v neposlednom rade aj kosíte zombíkov, ktorí sa na vás hrnú zo všetkých možných smerov. Z tohto hľadiska musím pochváliť hustú atmosféru, ktorá sa v niektorých miestach dá doslova krájať a najväčší podiel na tom má nielen prítomnosť doterných a vskutku odporných zombies, ale taktiež aj prepracovaný design každučičkej miestnosti. Skrátka, japonský pôvod Capcomu je poznať na každom kroku. Osobne som postrehol mierny odklon od akcie smerom k adventure časti, čo rozhodne kvitujem, pretože posledné diely RE už skôr pripomínali masaker všetkého navôkol, než premyslenú akčnú adventúru. Hrateľnosť je teda rovnaká ako u predchodcov a z tohto hľadiska nestratila značka RE príchodom oboch dielov Outbreaku nič zo svojho ligotavého lesku. 

Jedná vec, v ktorej séria Resident Evil od začiatku vynikala nad ostatnými hororovými titulmi, bolo technické spracovanie. Niet sa teda čo čudovať, že tituly Outbreak a Outbreak File 2 sa opäť radia k špičke vo svojom odbore a v niektorých technických aspektoch dokonca prekonávajú aj tie najvymakanejšie tituly pre PC. O vynikajúcom designe levelov som už hovoril, iba dodám, že každý z nich prekypuje detailmi a na hluché miesta v nich nenarazíte. Podobné slová chvály si zaslúžia detailné modely postáv a zombíkov, ktoré vďaka pokročilým animáciám doslova ožijú vo vašich telkách. Nakoniec nesmiem zabudnúť ani na špičkové audio, ktoré svojou realistickosťou vyhrocuje už tak hrozivú atmosféru až do krajných medzí. Skrátka, technická stránka oboch titulov rozhodne stojí zato a či už budete hrať Outbreak alebo Outbreak File 2, pripravte sa na práve audio-vizuálne hody, mierne znepríjemňované dlhými loadovacími časmi.

 Prvotný plán Capcomu, a síce vytvoriť online variant Resident Evilu, akosi stroskotal, čo ale neznamená, že tituly Outbreak a Outbreak File 2 nie sú hodné značky RE. Naopak, svojou dokonalou atmosférou, rozmanitými lokáciami a v neposlednom rade aj špičkovým technickým spracovaním si rozhodne zaslúžia vašu pozornosť a ak aspoň trošku obľubujete žáner hororových adventúr, rozhodne by ste si ich nemali nechať ujsť. Slabším povahám ale rozhodne odporúčam hranie len za svetla, pretože dávka adrenalínu vo večerných hodinách môže byť pre nich poriadne riskantná. Teda, hurá na zombíkov!