Keď už si myslíte, že japonskí tvorcovia nevedia prísť do RPG s novou mechanikou, prišli chlapíci zo Silicon Studio a Square-Enix s nápadom, že v ich RPG sa budú súboje správať inak. Keď tam bojujete,  už v prvom kole dostanete na výber – chcete úder realizovať teraz alebo si ho necháte na neskôr? Ale potom budete môcť použiť dva. Alebo si vyberiete teraz nielen súčasný, ale aj ďalší a pôjdete na dlh. A zrazu dostali ťahové súboje novú príchuť. Hra sa odohrávala aj v krásnom svete, získala si srdcia fanúšikov a stala sa stabilnou súčasťou 3DS knižnice i s pokračovaním Bravely Second: End Layer.

Je až neuveriteľné vidieť, že táto dvojica nedorazila na Switch v HD remake. Zrejme si to Square-Enix poriadne rozmyslel a rozhodol sa urobiť regulárnu dvojku s iným štúdiom, a zhodným konceptom. Výhoda je, že na jej hranie nepotrebujete poznať prvú časť a môžete sa ponárať do mechanizmov a taktiky úplne nanovo. Odohráva sa v inom svete, na kontinente Excillant a s inou súpiskou hrdinov – ideálne aj pre nováčikov.

Pomôže vám aj samotný príbeh, ktorý využíva viaceré techniky iných RPG hier, no skladá ich pekne dokopy. Na začiatku je opäť hrdina trpiaci amnéziou – plavil sa na mori, šplechla ho obrovská vlna, skončil dezorientovaný na pláži, ale našťastie ho zachránili dobrí ľudkovia. Volá sa Seth (ak mu meno nezmeníte) a rýchlo narazí aj na partiu ďalších dobrodruhov. Je tu princezná Gloria, ktorá ševelí niečo o kryštáloch, čo sa vymkli kontrole a asi môžu za paseku v kráľovstvách: púštne mestá sú nečakane zatopené, moria sa vylievajú, vietor mení na víchrice a pod. Gloria vie o fungovaní kryštálov veľa, ale nevie, kde sú, preto sa musí vydať na výpravu. Seth sa hlási a ešte väčšia pomoc prichádza v podobe ďalšieho dua. Cestujúci vedec Elvis sa rád nechá strhnúť putikou, ale má šiesty zmysel pre fungovanie sveta i pár záhad. Adelle je jeho sprievodkyňa a nájomná posila s úžasnými bojovými schopnosťami.

Táto štvorica sa vydá na výpravu do sveta a hoci si hneď zmapujete prvé mesto, rýchlo sa vám otvorí svetová mapa i bludiská, kde môžete natrafiť na rozličných nepriateľov. Mestá obsahujú obchody, panovníka a vedľajšie postavy vám núkajú aj nepovinné úlohy, ktoré sa oplatí plniť pre skúsenosti či peniaze. Je na vás, koľko si ich zoberiete, a pozor na počet hviezdičiek pri ich názve, ktoré signalizujú náročnosť. Už päť-šesť hviezdičiek značí dosť vysokú obťažnosť, čo si potvrdíte na vlastnej koži, ak vás nepriateľ sfúkne na pár zásahov.

Otvorená mapa láka na prieskum a orientovať sa je pomerne jednoduché. Minimapa vás naviguje k cieľom a úlohy sa dokonca značia farbami. Hlavný je vždy žltý, ale modrá, zelená či oranžová farba sa priraďuje k nepovinným. Na svetovej mape sa dá grindovať a autori povýšili štýl opakovaného boja či snorenia na nevídaný level – odporúčajú vám sekať mečom trávu! Tam sa môžu schovávať peniaze či predmety. Jasné, že po čase je to trošku otravné, ale ak nebudete mať čo robiť na ceste k ďalšiemu dungeonu, môžete si takto zarobiť pár šupov.

Nepriatelia sa voľne hýbu v okolí: ak ich zasiahnete ako prví, získate extra úder pre ťahové súboje. Ak vás napadnú, začínajú bojovať oni. Počet súbojov si tak môžete regulovať, lebo ak nechcete, nemusíte bojovať s každým. Ba čo viac, keď už budete na relatívne vyššom leveli, budú od vás s plačom utekať. Vtedy s nimi bojovať nemusíte, pokiaľ nechcete trénovať alebo ste na vedľajšej misii a musí vám z nich vypadnúť istý predmet. Svetová mapa je prehľadná, s rozličnými cestičkami, skalami, tonami nepriateľov i skrytými pokladmi. Občas si musíte pravou páčkou natočiť kameru do iného smeru, aby ste zistili, že za nejakým šutrom čaká čosi vzácne.

Ďalšou časťou na skúmanie sú bludiská, ale nejde vždy iba o temné koridory. Niekedy môže byť taká pasáž ďalšou časťou mapy – je náročnejšia, chýba jej minimapa na orientáciu, ale nie sú na nej o toľko ťažší nepriatelia. Platí to aj pre interiéry ako napríklad rozsiahle domy s pivnicami, poschodiami alebo pre kaňony, kde sa to hemží aj slepými cestičkami. Tam už sa objaví aj nejaký tuhší protivník. Stále sa však na mape nenápadne promenádujú oveľa silnejšie kusy, na ktoré radšej ani nezdvihnite ruku, lebo majú často 5 až 10 tisíc HP a vy im budete uberať tak 5 HP na šupu. Ale oni vás zdolajú na tri rany.

Súbojový systém je na pohľad klasika. Máte štyroch hrdinov, každý je iný, podľa špecializácie. Súboje prebiehajú na ťahy – raz vy, potom súper, ukazovateľ však nevidíte a počkáte si, kým prídete na rad. Postava má na výber fyzické údery, rôzne bojové techniky (žerú zdravie i manu) a prípadne aj bielu či čiernu mágiu (klasické kúzla troch stupňov typu Fire-Fira-Firaga). Dokonca jedna postava môže mať oba typy mágie zároveň, čo celkom pomáha – ale na druhej strane rapídne žerie magické body.

Esenciálna vlastnosť súbojového systému je v miešaní ťahov s technikami Brave a Default. Brave značí, že si požičiate ťah z ďalšieho kola a takto si ich môžete naukladať tri navyše k aktuálnemu, t.j. napríklad štyri razy zaútočíte. Ale potom by ste tri kolá čakali. Brave však často používam, ak tuším, že ma čaká krátky súboj a na jednu otočku dokážem zmastiť všetkých súperov. Ak to skôr vyzerá na dlhší súboj, môžete bojovať takticky a vtedy sa dostane k slovu aj Default – vtedy si ťah odložíte na neskôr. Má to výhodu: ak vydržíte, môžete mať neskôr dva až štyri ťahy naraz. Každej postave manažujete Brave body samostatne – takže niekto silný môže preriediť slabých či silných oponentov hneď na začiatku a potom síce vypadne na jedno-dve kolá, ale ostatní si už s nim poradia.

Nepriatelia chodia v skupinách a pozor na to, ak na mape narazíte do dvoch-troch naraz, vtedy sa totiž spustí séria súbojov a po úspešnom dorazení prvej skupiny automaticky nabehne ďalšia. Ten systém má však aj výhodu – reťazové súboje sa bonifikujú vyšším počtom skúseností, peniažkov i bodov na špecializácie, t.j. povolania. Beda ak zabudnete, že po súboji príde ďalšia partia a nemáte dosť many či zdravia a ešte ste aj v mínusových bodoch s údermi. V jednom dugenone som takto dostal rýchlo po držke, lebo nepriateľ mal tendenciu navyše kradnúť moju manu a dobíjať si svoje body.

Povolania alias džoby sú ďalšia dôležitá vlastnosť súbojov i vývoja postáv. Každý bojovník môže mať hlavné i vedľajšie povolanie, z ktorých potom pramení ponuka úderov či vlastností. Preto zrazu Elvis využíva čiernu i bielu mágiu, útočí ohňom, lieči ostatných a ešte sa solídne bije bakuľou. No treba zvážiť komu budete dávať aké povolania a aby sa prípadne neduplikovalo (ale ak chcete, môže a tým pádom môžete mať napríklad dvoch-troch liečiteľov). V hre sa jasne určí hlavné povolanie, ktoré sa leveluje nahor a vedľajšie, ktoré doručí možnosti do boja. Povolaní je celkom dosť (nad 20) a keďže ich môžete mať aktuálne osem (4 hlavné, 4 vedľajšie), je na vás ako ich budete postupne levelovať. Experti na všetko sa môžu pokúsiť grindovať toľko, až sa im podarí každý džob dostať na top úroveň. Lebo povolania fungujú tak, že každý ich level vám dá istú vlastnosť alebo kúzlo.

K povolaniu sa nedostanete len tak náhodou – po svete sú rozhádzané tzv. asterisky, magické artefakty sprístupňujúce práve nové povolania. Niektoré si strážia bossovia alebo kľúčové postavy, iné získate v istom čase. Na hre je krásne vidieť ako postupne dávkuje obsah, v kapitolách sa dostávate do ďalších kráľovstiev, miest a teritórií. A priebežne dostávate nové povolania, na začiatku ich máte zopár, aby vás príliš nezahltili a neskôr sa vám raz za 5-10 hodín objavia tri-štyri nové, pri ktorých si zvážite, či ísť do nich naplno alebo využijete pár levelov, vlastností a pôjdete k iným.

Systém súbojov a povolaní je chytľavý, že sa nestačíte nudiť, aj keď budete grindovať často ako ja. Niekedy kvôli peniažkom, inokedy kvôli levelu či túžbe mať novú vlastnosť. Na hre je veľmi chytľavé vidieť, že vám chýba 200-300 bodov do ďalšej úrovne a tak zopár goblinov vytlčiete, aby vám nový level cinkol a mohli ste skúšať novinky.

Aj každá nová kapitola, lokalita či úloha sú niečím zaujímavé. Niekedy je to malá vtipná epizóda, kde sa snažíte presvedčiť deda, aby prišiel na večeru a lákate ho na obľúbený steak, inokedy zatínate zuby v divočine a tipujete, či už máte dostatočne level, aby ste opáčili nepovinného minibossa. Ak sa budete držať príbehovej línie, čakajú vás pekné príbehové posuny, prepojenia či pôvody postáv, ale to je všetko prirodzene zakázané prezrádzať v recenzii. No sám by som netušil, že autori chceli zvládnuť prepracovať všetky štyri postavy – Gloria je princezná s ušľachtilým pôvodom a čosi u nej čakáte, aj hrdina s amnéziou je ideálny na rozvoj, no ani Elvis či Adelle neostanú pozadu. Jasné, kryštály a ich zamerania sú klasika – jeden sa týka elementu zeme, ďalší vody či ohňa a aj teritória sú prispôsobené – svet obsahuje lesy, púšte a dizajnom až tak neohúri. Ale nepriatelia sú celkom pestrí, hoci občas som mal faktický pocit, že sa tu opisovalo neraz z Final Fantasy XIV Online vrátane názvov oponentov.

A ako správna RPG vám ponúka Bravely Default II kvantum zbraní, predmetov a výbavy. Určite sa im treba venovať a stráviť raz za čas dobrú desaťminútovku v menu a zistiť, či ste počas potuliek našli lepšie zbrane, výbavu či štíty. Zrazu zistíte, že vám poskočí HP či fyzická sila či odolnosť vyššie a tie súboje sa opäť odohrávajú inak. Ale nepriatelia bývajú často tuhí, aj keď pred vami utekajú. Klamú vás, mrchy jedny a radi reťazia údery tak, že sa im zvýši odolnosť a vy ich mlátite pomalšie.

Bravely Default II má pôsobivú grafiku. Nie totálne detailnú, ale esteticky krásnu ako z rozprávky. Zatiaľ čo na 3DS sa snažil žmýkať z hardvéru čo sa dalo, tu výborne vyniká atmosféra jednotlivých miest, divočiny a najmä postáv. Páči sa mi, že pri zmene povolaní sa menia aj ich kostýmy, takže už na pohľad tušíte, že Gloria je teraz liečiteľ a Elvis čiernym rúchom inklinuje inde. Hudba vám fajnovo a podmanivo dopĺňa výpravy i súboje, nenudí ani po 30 hodinách.

Takže Bravely Default II je úspech a pekná exkluzivita pre Switch. Iste, prvotný pocit a prekvapenie z originálneho systému je už preč (ak nehráte tento diel ako debut v sérii), takže veteráni sa cítia ako doma a idú si užívať očakávané mechanizmy, objavovať rozmanité povolania i svet. Celkovo je hra dobrou variáciou v sérii, ale nie je to absolútne strhujúci originál. Poteší milovníkov ťahových RPG a pomalšieho tempa. A politicky nekorektne musím podotknúť, že má sčasti aj smolu, že vychádza v rovnakom týždni ako famózna Persona 5 Strikers. Lebo keď vám pristanú na karte v rovnakom časa ako mne, dáte okamžite prednosť Phantom Thieves... a pritom táto partia si zaslúži pár desiatok hodín pozornosti.