Bohemia Interactive ponúka pohľad späť na svoju históriu - 1. časť

Známe české štúdio oslavuje 20 rokov od vydania svojej prvej hry a pri tejto príležitosti začalo sumarizovať svoju históriu. Tá je však tak rozsiahla, že sa v štúdiu rozhodli to rozdeliť na niekoľko častí, nakoľko na svojej histórii venujú naozaj detailne.

Deväťdesiate roky predstavovali v hernom priemysle veľký skok vpred. Stolové počítače sa postupne dostávali do domácností a spolu s nimi rástol aj dopyt po obsahu. Aspoň tak vyzeral západný trh, kde boli videohry už dlhodobo takmer bežným artiklom. V našom regióne mal ale herný priemysel väčšinu svojho príbehu ešte len pred sebou, pričom nejednu z jeho kapitol napísali bratia Marek a Ondřej Španělovci. Tí hneď po prvom zoznámení s počítačmi v osemdesiatych rokoch vyrazili spolu s ich dlhodobým partnerom Slavomírom Pavlíčkom na dlhú cestu k vzniku Bohemia Interactive, dnes najväčšieho českého herného štúdia.

Hry v Česku síce vznikali už za totality v osemdesiatych rokoch minulého storočia, ale ani vzdialene sa nepodobali tým západným. Prístup k počítačom mal málokto, rovnako ako bolo vzácnosťou vedieť s nimi pracovať alebo mať dokonca znalosti programovania. Inak tomu nie je ani v prípade Marka Španěla, ktorý sa k svojmu prvému počítaču dostal v polovici osemdesiatych rokov. Možnosť prvýkrát sa stretnúť s videohrami mal ale ešte predtým. V roku 1983 sa dostal k legendárnym hrám ako Space Invaders alebo Battlezone a aj keď sa vtedy mohol vzhľadom k ich cene a nedostupnosti pre bežného smrteľníka len pozerať, v jeho desiatich rokoch ho úplne očarili.

Len dva roky na to, v roku 1985, sa na neho a jeho brata Ondreja usmialo šťastie. "Najstarší brat Patrik vycestoval do zahraničia na fyzikálnu olympiádu, svojimi znalosťami tam zabodoval a vďaka jeho šikovnosti sme sa stali šťastnými majiteľmi prvého počítača. Získať ho v tej dobe nebolo úplne jednoduché," spomína Marek v rozhovore pre server Echo. Zo svojej cesty do Švédska vtedy Patrik priviezol osembitový počítač Texas Instruments bez kazetového prehrávača, displeja a softvéru. Aj tak išlo o veľkú vzácnosť, hoci to bol už relatívne starý kus techniky z roku 1979 a v Európe nebol veľmi rozšírený.

Napriek tomu vzbudil u bratov Španělovcov drahocenný kus hardvéru nadšenie. Marek sám datuje práve sem, do polovice osemdesiatych rokov, svoje rozhodnutie venovať sa hrám takpovediac naplno. Vďaka novému počítaču mohol začať v BASICu písať prvé jednoduché programy a hry. "Ale nebolo ich ako ukladať, takže sme ich museli po každom vypnutí počítača znovu písať," spomína Marek na neľahké začiatky v rozhovore pre časopis LEVEL. Bol to jeden z impulzov pre podomácky vyrobený hardvér, ktorý vtedy v Česku bežne vznikal. Ako Marek spomína, s bratom si doma vytvorili vlastnú disketovú mechaniku.

Sparťanským podmienkami sa ani jeden z bratov nenechal odradiť. Po vzore nejedného herného vývojára a vizionára verili, že kvalitné tituly je možné urobiť doma takpovediac na kolene osamote alebo aj vo dvojici a aj bez zázemia herných spoločností. Markove prvé herné výtvory sa niesli v štýle Space Invaders. Ako Marek spomína, išlo v nich v podstate len o to chytať v hre padajúce vajíčka z cimburia.

Na čokoľvek ďalšieho už ale začínal byť programovací jazyk BASIC krátky a pre bratov nastal čas presedlať na nový počítač, ktorým sa stal osembitový stroj Atari. Na ňom sa učili programovať nové a náročnejšie hry. "Môj brat Ondra niekedy koncom osemdesiatych rokov zavítal na programovacie tábor, kde sa práve nakrúcala relácia Archiv aktualit. Do dneška vidím, ako tam stojí pred tabuľou a hovorí: 'Budúcnosť patrí jazyku C,' načo potom odišiel späť domov a pokračovali sme v programovaní v BASICu," smeje sa dnes pri spomienkach na dávne doby programovanie Marek Španiel. Trvalo však ešte niekoľko rokov, kým sa k tomuto programovaciemu jazyku dostali.

V rovnakej dobe, keď sa Marek a Ondřej Španělovci začali zoznamovať s programovaním v BASICu, si svoj prvý počítať zaobstaral aj Slavomír Pavlíček. "V roku 1985 som si kúpil osembitový počítač Atari XL. Najskôr som na ňom len hral hry, postupne som začal programovať statické výpočty do školy a až následne som začal s ďalšími kamarátmi hry tvoriť," spomína Pavlíček v rozhovore na serveri lidovky.cz.

Ako spomína Slavomír na serveri idnes.cz, hneď po kúpe svojho prvého Atari v roku 1985 stál pri zrode bunky Atari klubu v Prahe na Strahove. Tieto kluby vznikali v období osemdesiatych rokov v Československu väčšinou pri Socialistických zväzoch mládeže alebo Zväzarmu (Zväz pre spoluprácu s armádou). Kluby fungovali ako liahne talentov, z ktorých sa dalo dostať k organizovanej činnosti. Čo je ale najpodstatnejšie, tieto spolky mali ako jedny z mála prístup k výpočtovej technike. Aj napriek skutočnosti, že mali kluby napojenie na štátny aparát vtedajšej doby, narážali na najrôznejšie byrokratické problémy a podľa zdrojov v práci Jaroslava Švelcha Osembitové poblúznenie: Počiatky kultúry počítačových hier v Československu hrozila v inak apolitických organizáciách tiež špionáž ŠtB. Strahovská bunka Atari klubu vznikla teda pod hlavičkou Zväzarmu a "zamerala sa na výrobu a predaj doplnkov k týmto domácim počítačom," ako Pavlíček dodáva.

Podobne ako Slavomír Pavlíček si aj bratia Španělovci zaobstarali Atari XL. Skúšali na ňom vytvárať jednoduché hry, na ktoré potom nadviazali svoju prvú 3D hrou B.L.O.U.D. V nej išlo o jednoduchý cieľ - dostať sa s buldozérom von z bludiska. Ako Marek spomína, nešlo síce o žiadnu dizajnérsku bombu, ale po technickej stránke hra vynikala. Šanca, že by sa ale mohol vývojom hier živiť, bola pred Nežnou revolúciou obyčajnou utópiou. Komunisti súkromné ​​podnikanie nepodporovali a všetko ostatné bolo silne regulované.

Ondřej vtedy napriek tomu vyvinul vlastný assembler na Atari XL, ktorý mal slúžiť ako jednoduchý a efektívny editor pre prácu na tejto platforme. Bratia ho vtedy chceli dostať za hranice, pretože bol lepší než všetky podobné nástroje. "Lenže bez štátom ovládaných organizácií ako Zväzarm to nešlo," spomína Marek v časopise LEVEL.

Podmienky pre autorov boli ťažké. Šanca zarobiť nejaké peniaze bola nulová, a tak neostávalo než si ďalej doma písať vlastné hry a softvér, učiť sa a čakať. Ako sa blížil pád totality, povoľovali však aj nariadenie v oblasti podnikania, čoho sa ihneď rozhodol využiť Slavomír Pavlíček. V roku 1989 preto spoluzaložil spoločnosť JRC. Pri zrode spoločnosti stál tiež Jiří Richter, autor systému Turbo 2000 pre Atari, ktorého meno spoločnosť aj nesie. JRC je totiž skratkou pre Jiří Richter Computing. Práve od neho a ďalších dvoch spoločníkov Slavomír Pavlíček neskôr firmu kúpil a meno ponechal. "Nikto u nás vtedy prakticky nevedel, čo znamená originálna hra, alebo že by si ju mal kúpiť. Napriek tomu z jedného skromného obchodíka na strahovských internátoch postupne JRC vyrástlo do siete maloobchodných predajní a stalo sa najväčším českým maloobchodným predajcom, čo neuniklo ani zahraničným investorom," opisuje ťažké začiatky Slavomír Pavlíček pre lidovky.cz.

Podnikanie bolo v tej dobe veľmi náročné. Jednotliví podnikatelia museli často prispôsobovať sortiment nielen oblasti, v ktorej chceli podnikať, ale aj aktívne dopytu po ďalších druhoch tovaru. A tak sa JRC stalo zaujímavou kombináciou klasického papiernictva a moderného ostrovčeka technológií. Spoločnosť najprv predávala publikácie, príslušenstvo a softvér pre Atari, neskôr začala dovážať počítačové hry a v priebehu 90. rokov sa stala dokonca partnerom spoločnosti Sony, pre ktorú v Česku distribuovala vtedajšej novinku - konzolu PlayStation.

Zásadný zlom pre Slavomíra Pavlíčka a Marka Španěla nastal v roku 1992, kedy Marek nastúpil do JRC ako predavač. "Hry ma bavili natoľko, že som v tejto oblasti chcel pracovať. Ich predávanie mi prišlo zmysluplnejšie než pokračovať v štúdiu na Matematicko-fyzikálnej fakulte," spomína Marek v časopise LEVEL. Po vzore svojho brata Patrika strávil Marek štúdiom fyziky jeden rok, ale intuitívne ho to celý čas ťahalo práve do sveta videohier.

Predajne JRC si v tom čase postupne hľadali svoju cestu naprieč Prahou. Po prvej pobočke na Strahove si našla tá druhá svoje miesto na tržnici, kde sa predávali osembitové počítače a hry na kazetách hneď vedľa zeleniny. Hry si vtedy mohlo dovoliť veľmi malé množstvo ľudí. Ako Marek aj Slavomír spomínajú, všetko sa budovalo naozaj od piky, a to vo všetkých ohľadoch. "Je kúzelné, že človek mohol niečo také zažiť. Bola to vlastne vzácna zhoda okolností. Odbor, ktorý sa prudko rozvíjal a zároveň krajina, ktorá sa hlboko menila. Táto kombinácia dala vzniknúť doteraz nepredstaviteľným príležitostiam," opisuje Marek Španiel na Echo.cz. Vďaka týmto faktorom sa JRC podarilo uchytiť nielen medzi obchodnými reťazcami, ale aj medzi dovozcami hier.

V spolupráci so Slavomírom Pavlíčkom sa Markovi podarilo vydať prvú plnohodnotnú hru. Bola to Invaze z Aldebaranu pre Atari ST, na ktorú dostal dvojčlenný tím bratov Španělovcov zálohu vtedy neuveriteľných päťtisíc korún českých s prísľubom, že prípadný zisk z predajov by potom išiel aj do ich vreciek. Pre Marka Španiela išlo o obrovskú motiváciu, ktorá ho prinútila venovať sa hrám aj naďalej. Názov hry vychádza z rovnomennej poviedky poľského sci-fi autora Stanisława Lema, v ktorej dvojica mimozemšťanov skúma Zem a pripravuje živnú pôdu pre inváziu. Nie nadarmo sa tak názov aj obsah hry držia práve mimozemskej tematiky. Kým názov odkazuje na poviedku, samotná hra je klonom automatovej legendy Space Invaders, v ktorej hráči bojujú s postupne nalietavajúcimi nepriateľmi.

Invaze z Aldebaranu bola pre Marka Španěla vzpruhou, ktorá ho motivovala k prípravám na vývoj ďalších hier. Rovnako tak sa rozhodol ďalej udržiavať obojstranne prospešný kontakt so Slavomírom Pavlíčkom a jeho JRC. Čoskoro po Invázii tak nasledovala ďalšia hra pre Atari známa ako Gravon. Tá položila základy pre hru, ktorá sa mala stať synonymom Bohemia Interactive. Ale o tom až nabudúce.