V poslednom období akoby sa roztrhlo vrece s hrami zasadenými do historického Japonska. Mali sme možnosť ochutnať taktický Shadowveil, dlho očakávaný AC: Shadows a teraz prichádza aj Rise of Ronin, čo je síce pôvodne Playstation 5 titul z minulého roka, no my sa teraz pozrieme na zúbky čerstvej PC verzii.

Za hrou stojí štúdio Team NINJA, ktoré má s podobným štýlom - akčné RPG - extrémne veľa skúsenosti. Veď si len spomeňte na všetky tie Ninja-Gaidenovky, Niohovky, Dead or Aliveovky a WuLongovky. Ronin má podobný rukopis, avšak predsa sa od svojich súrodencov líši. Ide skôr o GTA inšpirované spracovanie samurajského Japonska s dôrazom na otvorenú krajinu a množstvo vedľajších aktivít, ako o čistokrvnú ortodoxnú hardcore sekačku. Dej je zasadený do 19. storočia, kedy sa v krajine začínajú objavovať prví cestovatelia zo západných krajín. Američania, Angličania a Francúzi, každý so svojou agendou a spôsobmi, ako zo spojenectva s Japonskom vyťažiť pre seba čo najviac. Nie všetci obyvatelia ostrovov vychádzajúceho slnka majú k prišelcom pozitívny vzťah a tak stačí iba malá iskra, ktorá prepukne do obrovského požiaru rebélie.

Ústrednými postavami príbehu sú dvaja súrodenci, ktorí od malička trénujú ako nájomní vrahovia. Pri jednej z misií na palube západniarskej lode sú však prepadnutí Modrým démonom a ich puto je naoko trvalo roztrhnuté. Naoko preto, že pri štarte hry sa zobrazujú úryvky z deja, a tak Team NINJA sami seba dokonale odspoilovali a vy na základe tohto skonštatovania asi viete, ako to so súrodeneckým putom nakoniec dopadne.

Aby ste sa ale dostali až k tomuto epickému zakončeniu príbehu, budete musieť preskúmať tri obrovské oblasti Japonska: Yokohama, Edo a Kyoto. A keď hovoríme obrovské, myslíme tým obrovské. Na splnenie základných príbehových misií si pripravte najmenej 20 hodín, ak sa budete aspoň trochu venovať vedľajším aktivitám cca 40 hodín a ak budete chcieť mať všetko „na platinu”, kľudne aj 60 hodín. Počas tohto času budete získavať nových spojencov, odhaľovať tajomstvo Modrého démona, rozhodovať sa, či starému shogunskému zriadeniu v krajine budete pomáhať, alebo naopak bojovať proti nemu a najmä veľa a často bojovať.

Yokohama je vidiecka krajina plná políčok, jazierok, pohorí a malých dediniek. Naučí vás, čo je v Rise of Ronin dôležité. Budovať vzťahy s postavami a rovnako budovať vzťahy so samotnou krajinou. Mnohí obyvatelia, ktorých na púti Japonskom stretnete, sa stanú vašimi spojencami alebo dokonca až priateľmi. Udržiavať so všetkými (čo je viac-menej nemožné) dobré vzťahy má niekoľko výhod, materiálneho i nemateriálneho charakteru.

Veľmi podobný princíp platí aj pri zbližovaní sa s krajnou. Rozrežme si provinciu Yokohama, Edo i Kyotonana pár, nazvime to okresov. V každom okrese je množstvo úloh a aktivít, po ktorých splnení narastá úroveň, ako ste s týmto jedným konkrétnym maličkým územím spojení. Vyšpičkovanie tzv „bondu” znamená viac odmien a surovín, ktoré budete potrebovať na úpravu zbraní, vybavenia a alchýmiu, ale i levelovanie samotnej postavy. Zatiaľ čo Yokomaha je skôr agrárnym kútom Japnoska, Edo je viac mestská zástavba a Kyoto je kombináciou dvoch predošlých oblastí. Hra vás síce prinúti s odvíjajúcim sa dejom presunúť sa z jednej oblasti do druhej a následne do tretej, ale vždy sa môžete vrátiť a dokončiť neuzatvorené záležitosti aj spätne.

Napriek tomu, že krajiny sú skutočne rozlohou obrovské, jednou z najväčších devíz Ronina je, že sa všade viete dopraviť veľmi rýchlo. Peši, na koni, alebo vzduchom za pomoci lietajúceho krídla a sekundárne pomocou hustej siete fast travel bodov, všade sa dostanete rádovo za pár desiatok sekúnd. Žiadne X-minútové nudné presuny, žiadne trápenie sa pri nekonečnom preskúmavaní okolia. Hra v tomto smere veľmi rýchlo a svižne odsýpa.

Aktivity, dostupné v otvorenom svete, môžeme rozdeliť do troch veľkých častí. Začnime tými bonusovými, určenými skôr len na rozptýlenie a pre dosiahnutie 100% bondu s daným okresom. Budete hladkať mačky, modliť sa pri chrámoch, fotiť vzácne pamiatky, zúčastňovať sa súťaží v streľbe či v lietaní na krídle, pomáhať so zlodejmi a banditami atď. Druhou kategóriou sú vedľajšie misie a misie pre vašich spoločníkov alebo jednou z dvoch politických frakcií, so spoločným menovateľom v podobe bohatých odmien. Najdôležitejšie sú príbehové úlohy. Vo väčšine z nich si môžete vybrať dvoch zo svojich spoločníkov, mapa sveta sa uzavrie a vy musíte na danom území s daným mikrotímom bojovníkov vykonať určené zadanie.

Práve určené zadanie, alebo ak chcete náplň príbehových misií, je najväčšou slabinou titulu. Podobajú sa ako vajce vajcu. Stačí jednoducho všetko, čo vám stojí v ceste, vrátane finálneho bossa misie, nabodnúť na ostrie katany.  Malá variabilita questov postupom času spôsobí, že súboje s radovými protivníkmi skrátka prebehnete a zastavíte sa až u koncového záporáka. Je to veľká škoda, pretože vzhľadom na hernú dĺžku a počet misií zhruba od polovice provincie Edo začnete „príbehovky" vytláčať do úzadia a tráviť čas na mape hocičím iným. Odporúčame preto kombinovať predpísané úlohy s tými vedľajšími, bude to o niečo znesiteľnejšie a pocit repetitívnosti sa podarí aspoň čiastočne zažehnať.

S misiami súvisí aj druhý nedostatok, ktorým je neuveriteľne obsiahly zoznam vašich kontaktov. Bavíme sa o desiatkach a desiatkach postáv, ktoré do zoznamu pribúdajú s kadenciou známeho československého samopalu vzor 24. Výsledkom je nerozoznateľný guláš množstva takmer nerozlíšiteľných osôb, s ktorými by ste mali komunikovať, nosiť im darčeky a „bondovať”. Prdlajs, vyberiete si pár z nich a ostatní skončia na prepadlisku dejín.

Každá ukončená aktivita, splnený quest či vyhraná súťaž má za následok postupné zvyšovanie levelu hlavnej postavy. Získavanie nových schopností je vyriešené šalamúnsky. Nie vždy stačí mať dostatok všeobecných skill bodov. Schopnosti sú rozdelené do 4 kategórií - sila, obratnosť, šarm, inteligencia a niektoré vlastnosti v danej vetve idú odomknúť iba špeciálnymi bodmi, ktorých získanie je náročnejšie alebo drahšie, keďže v obmedzenom množstve sa dá nakupovať vo forme kníh.

Aby tento text nebol taký dlhý, ako herný zážitok s Ronina, pár ďalších viac či menej dôležitých aspektov vypichnime aspoň v skratke. Japonsko ponúka obrovské množstvo vecí na zbieranie (a upgradovanie), dokonca až toľko, že v hre existuje možnosť automatického zbierania, predávania a rozoberania vecí naokolo, aby vášho samuraja z neustáleho zohýbania nerozbolel chrbát. Na misie okrem spolubojovníkov budete vysielať aj mačky a psov, ktorých budete organizovať cez vlastný príbytok, kde je znova možné veľa vecí vymeniť, upraviť alebo vylepšiť. Starať sa budete tiež o svoje kone, a to vrátane výmeny sediel. No a ak sa vám niektorá z misií bude zdať príliš náročná, vďaka online komponentu nechýba možnosť privolať si do boja živého kamaráta.

Čo ale pár vetami preskočiť rozhodne nemôžeme, je súbojový systém, ktorý je alfou a omegou celej hrateľnosti. Nie je tak hardcore ako tzv. soulosvky, i keď element čiastočného strácania „duší” nájdete aj tu. Systém je o niečo jednoduchší, rýchlejší a priamočiarejší. Schopnosť útočiť a brániť závisí na dostupnom Ki (stamina), každá akcia ju vyčerpáva, ak ju vyminiete celú, dostanete sa do stunlocku. To isté platí pri nepriateľoch. Counterspark je variácia na Parrying, kedy protiútok zvolený v správnom čase dokáže eliminovať nepriateľskú aktivitu a odkryť jeho slabiny.

Rozličné zbrane sa a bojisku správajú rôzne, nechýbajú špeciálne postoje, pričom priamo na HUDe vidíte, ktorý postoj má aký vplyv na typ nepriateľa a musíte ich nie len správne kombinovať, ale ich aj vylepšovať. Veľmi kladne hodnotíme zapracovanie streľby: shurikeny, luky, pištole, plameňomet (!) a najmä dlhé pušky sa správajú ako pušky. Jedna rana do hlavy = mŕtvy bežný nepriateľ. Rovnako účinné ako headshoty je zakrádanie sa a tichá likvidácia. Pozor, vzhľadom na nie úplne prepracovanú umelú inteligenciu sa vám môže stať, že práve ľahkosť a jednoduchosť stealth útokov (niekedy vás vaše obete nezbadajú, ani keď stojíte pol metra od nich, resp. keď ste dva metre pred nimi zneškodnili ich najlepšieho kamaráta) ich začnete zneužívať ako overpowered taktiku.

Veľmi očakávanou a ihneď po vydaní hry diskutovanou témou je kvalita grafiky a (ne)optimalizácia vizuálu na PC stroje. Katana engine, ktorý je podvozkom pre Rise of Ronin, nemá za sebou takéto veľké open world referencie a na hre to je vidieť. Grafika nie je top a i keď sa autori chvália podporou 8K rozlíšenia, 120 fps a ďalších vymožeností, budete na to potrebovať poriadne železo. Ak uberiete z detailov, hra stále nebude najplynulejšia a grafika bude vyzerať ako cesta o 5 rokov do minulosti. Jednoducho, pomer výzor/náročnosť hovorí v neprospech Katana enginu. Trochu nám tiež vadila relatívna prázdnota veľkých miest, kde na uliciach stojí a prechádza sa vždy iba pár ľudí. Paradoxne, keď začne v krajine pršať, ulice sa zaplnia ľuďmi, ktorí sa snažia ukryť pred dažďom a pobehujú po námestiach v ďaleko vyšších počtoch.