Americký štýl zábavy môže vyvolávať u konzervatívnych ľuďoch zo starého kontinentu klopkanie si po čele. Jednoduchšia forma zábavy, ktorá musí byť dostatočne hlučná a prehnaná, ostáva nami nepochopená. Napriek tomu často potajomky pozeráme na všetky tie wrestlingy, nascary či monster trucky. A práve posledne menované k nám prichádza už po druhýkrát s logom vývojárov, ktorí sa podieľali na sériách MX vs. ATV či Motocross Madness.

A úprimne, znovu to stojí za prd. Ale nepredbiehajme, veď nápad je to celkom fajn. Karosérie bežných vozidiel vylepšené o spevnenú konštrukciu a obrovské kolesá vyzerajú lákavo. Pestrosť vozového parku vám dovolí vyberať si z vizuálne šialených až bizarných kúskov, navyše s možnosťou automatického zlepšovania elementárnych vlastností. Monster Jam: Steel Titans 2obsahuje pestré prostredia od trávnaté pláne, skalnaté hory cez oblasti s pieskom až po infantilne hororový svet sfarbený do temne fialovej – a všetky sú to otvorené svety, do ktorých sú umiestnené trate alebo vyvádzate na štadiónoch. No neberte to.

Hneď na úvod sa patrí uviesť, že Monster Jam: Steel Titans 2 je čisto arkádová hra. Síce s fyzikálnym modelom, ktorý spôsobí, že váš monster truck neposedne poskakuje po nerovnostiach a môžete nezávisle od prednej otáčať aj kolesami na zadnej náprave. Ale stále je to arkáda, čo v konečnom dôsledku devalvuje zážitok na občas frustrujúce nadávanie na nevyspytateľný jazdný model, kedy si auto robí čo chce. Vzhľadom na to, že vozidlá akcelerujú pomerne svižne a vlastne rozdiely medzi nimi aj po vylepšeniach nie sú príliš markantné, je arkádový prístup len krokom v ústrety tuctovosti.

Zdá sa to ako maličkosť, no skúmanie terénu a zdolávanie rôznych prekážok v ňom je zábavou na niekoľko sekúnd. Skúsite vyjsť na tamtie skaly, natočiť kameru na detail náprav a tu zistíte, že voľná pohyb kamerou chýba. Nielenže je jazdný model minimalistický, súčasti vozidiel sú statické a fyzika biedna, ale sa nemôžete ani kochať alebo si pomáhať zmenou pohľadu, aby ste sa niekam vyštverali. Ono vlastne napokon ani nie je kam. Svety sú pomerne prázdne, rozlohou malé, fádne a ničím nezaujímavé, hoci sem tam natrafíte na skokanský mostík, domček a podobne. Všetky prekážky sú fixné, nepovolia ani o centimeter. Stromy naopak explodujú a zmiznú.

Auto sa pri strete s prekážkou správa skôr ako angličák na koberci. Necítite jeho hmotnosť a stabilita sa vytratí s prvým nájazdom na nerovný povrch. Isteže, je to predsa arkáda, ale v konečnom dôsledku je spojenie s monster truckom ako kolosom zdolávajúcim rôzne prekážky absolútne v kontraste s tým, čo sa deje na obrazovke. Poskakuje to, otáča sa na strechu a skôr to pripomína autíčko na diaľkové ovládanie. Samozrejme pri pretekoch s viacerými monster truckmi si to odnesiete iba vy, ostatných len tak nič nevykoľají. Teda kým to nenapália priamo do prekážky alebo do seba bez akéhokoľvek pudu sebazáchovy. To je však skôr úroveň umelej inteligencie.

Model poškodenia by mohol zachrániť už i tak dosť krivkajúcu hrateľnosť. Veď sú to monster trucky a nie výjazd hybridov za nákupmi. Či? Odpadne zopár bakelitových súčastí karosérie, ktoré na vozidle držia len na dobré slovo a po pár nárazoch vejú za vami na posledných kúskoch. Trubková konštrukcia, pneumatiky a proste torzo pôvodného krásavca už nerozmlátite. Cieľom je samozrejme dôjsť do cieľa na čo najvýhodnejšej pozícii, ale rôzne šampionáty, kde sa na malej trati premáva šestica odvážlivcov, pričom polovica má smer trate reverzný oproti vášmu – to si žiada poriadnu deštrukciu a s tým spätú zábavu. Tu ju nehľadajte. Iba bandu totálne vymletých idiotov, ktorý si idú po svojej trajektórií nehľadiac na prekážky.

Takto sa to proste nerobí, do psej matere. Mohol by to zachrániť ešte zaujímavý obsah, no isto už prezieravo tušíte, že sa tak nestane. V exteriéroch jazdíte s ostatnými na kolá alebo klasický checkpoint race, ktorý je o to zúfalejší, že si trať musíte najprv prejsť, aby ste tušili kadiaľ máte ísť. Súper to vie, no akákoľvek vaša snaha o zmenu smeru jazdy sa často končí obrátením na strechu a tým pádom môžete na pódiové umiestnenie často zabudnúť. Akási žltá šípka splývajúca so samotným checkpointom tomu nepomáha. Alebo idete po trati. Výbeh vám skráti krutý respawn, ak vyjdete z vymedzeného, neviditeľnou bariérou ohraničeného územia.

Zábava by to mohla byť aspoň vtedy, ak vám hra predhodí čo najkratšiu trať a navzájom sa so súpermi neustále motáte pod monštrózne kolesá. Vôbec to však nefunguje, výsledný dojem je akoby úplne umelý, chýba animálnosť až drsnosť obrovských vozidiel. Potom vám ostanú len trikové sekvencie na štadiónoch. Je to však úplne jedno, na ktorom ste, tých zopár skokanských mostíkoch, predmetov na zničenie či maličké ovály na jazdenie dokola – všetko to pôsobí všedne, sterilne a neskutočne nudne.

Technické spracovanie dopadlo tak ako vidíte na obrázkoch rozhádzaných po stránke. Súcitné povzdychnutie, chápavý pohľad a mávnutie rukou. Dobre, tie svety sú aspoň odlišné, autíčok je niekoľko desiatok a keď sa už od seba príliš nelíšia jazdnými vlastnosťami, tak hento vyzerá ako pes, tamto je auto s čírom a za vozidlom ostávajú stopy po pneumatikách. Ťahám to z päty. Takže hra vyzerá až tak obyčajne a nezaujímavo, že ťažko nájsť čokoľvek príťažlivé na jej spracovaní. Grafikou síce neurazí, ale vaše očakávania musia byť skutočne minimálne s prihliadnutím na fakt, že ide o arkádu, ktorú budete hrať s menšími deťmi. A tie to baviť nebude, lebo sa to nedá ovládať. Ozvučenie je tak obyčajné ako len môže byť, soundtrack kvázi metalový, kvázi techno, ale aspoň som nemal nutkanie si prepichnúť bubienky ceruzkou na zapisovanie si poznámok pri hraní.

Zachrániť to napokon mohol multiplayer. Prítomnosť split screenu vítam, no online zložka je... no ona tu je, takže môžete s ďalšími kamarátmi len tak brázdiť svety, hľadať ťažko dostupné či tajné predmety alebo pretekať už v tradičných disciplínach. Môžete, ale možno nebudete. Hráčov dostupných na zápolenie je neskutočne málo, neexistujú tu žiadne rebríčky, štatistiky, proste absolútne nič. „Komunita“ okolo hry je navyše humorne naladená a ak už som aj na niekoho po niekoľkých minútach narazil, okamžite sa odpojil v momente, kedy sa ocitol na druhej pozícii. Navyše tu na všetko neúnosne dlho čakáte. Maximálne sme jazdili vo dvojici, ostatných jazdcov nahradila zúfalá AI.

Po celý čas písania recenzie premýšľam nad dôvodom, prečo vám Monster Jam: Steel Titans 2 odporučiť a povedať, že vy do toho choďte, bude to celkom zábava. A nič. Monster Jam: Steel Titans 2 je tak zúfalo fádna, tuctová a nezábavná, až to človeka mrzí. Arkáda, ktorá nemá gule to rozbaliť a nechať virtuálneho jazdca sa vyhrať, to zabolí. Nie je to herný odpad, základné atribúty pre preteky, hoci v odlišnom poňatí, tu nájdete. Ale inak ma absolútne ničím hra nezaujala – no snažil som sa zazerajúc na nadpriemerné hodnotenia zo sveta.

Nuda a lepšie to vedel staručký Re-volt, pretože jemu sa jazdným modelom Monster Jam: Steel Titans 2 najviac blíži. Hrateľnosťou vôbec. Spintires a Snowrunner ukázali, že to ide. Ruky preč, iba tak za mrzký peniaz jednej bagety, aby ste vedeli, že aj také obyčajné jedlo má väčšiu hodnotu ako niektoré tituly a zažijete s nimi viac zábavy a telesného uspokojenia.