Vonku to konečne začína vyzerať tak, že by sa dali vyťahovať bicykle a otvoriť sezónu. U nás síce ešte úplne nie, keďže ja všade veľa blata v týchto dňoch a na kopcoch sa ešte tu a tam dá nájsť tak meter (štvorcový) snehu, ale čoskoro aj ja vytiahnem bicykel a vydám sa na okolité cyklocesty, len treba ešte tak týždeň-dva počkať a určite zbehnúť po zime do servisu. Ak ale takto čakať odmietate a jazdiť potrebujete hneď teraz, môžete vyraziť von, alebo si to zatiaľ aspoň vyskúšať nanečisto v digitálnej podobe.

Je hneď niekoľko titulov, v ktorých môžete sadnúť na bicykel a pustiť sa dole kopcom. A jedna z tých najúspešnejších je Lonely Mountains: Downhill. Tá pôvodne vyšla v roku 2019 a minulý rok sa dostala na Nintendo Switch. Navyše sa koncom minulého roka pripomenula opäť, keď dostala islandsky ladené DLC Eldfjall. No a teraz je tu zas, lebo Super Rare Games na Switch priniesli limitku, ktorá na jeden cartridge vopchala hru aj s DLC a k tomu privalila aj nejaký ten drobný bonusový obsah navyše. A práve táto verzia sa nám dostala do rúk na recenziu.

Hra stavila na jednoduchý koncept, zjednodušené ovládanie a tiež čo najintuitívnejšiu hrateľnosť. Nie je ale jednoduchá, občas vás dokáže poriadne nasrdiť, avšak nepresáva motivovať, zabávať a ideálne funguje, ak si ňou prekladáte iné hry, prípadne niečo väčšie, od čoho chcete tu a tam nejakú prestávku. Nenájdete tu žiadne komplikované režimy, žiadnu vetvenú kampaň, len prechádzate z kopca na kopec, z trate na trať, snažíte sa prekonávať časové limity a dôjsť do cieľa. Občas to dáte s prstom v nose, inokedy po 30 pádoch a nabitiach držky. Ale funguje to a veľmi dobre, pričom ak chcete aj niečo hlbšie, nechýba tu ani to.

Hra vám rýchlo a intuitívne vysvetlí svoje princípy – na prvej trati prvého kopca. Pravým triggerom šliapete do pedálov, ľavým zase brzdíte. Ak potrebujete niekde pridať, stlačíte A, no energia vám vydrží len na krátky boost a musíte chvíľku počkať, aby sa vám doplnila. Najkomplexnejším prvkom v tomto ohľade je samotné ovládanie smeru jazdy, kde si môžete vybrať z dvoch variantov – len doľava a doprava, alebo odvíjajúce sa od orientácie obrazu. Naň si možno treba zvykať trochu dlhšie, ale potom sa lepšie orientujete v samotnej hre a aj krkolomnejšie pasáže dokážete ľahšie prejsť a hlavne rýchlejšie.

Toto si osvojíte naozaj rýchlo a tento jednoduchý koncept vás namotá. A navyše nie je jediný. Jedným dychom musím dodať, že rovnako si vás získa aj audiovizuálne spracovanie hry. To je štylizované do jednoduchej a takmer až relaxačnej oblasti. Napríklad grafika je v low-poly štýle, takže jej síce chýbajú detaily v množstvo polygónov a ostrosti textúr, ale zato je  bohaté v množstve toho, čo na obrazovke vidíte. Herné kopce ponúknu rôznorodé prostredia, každé je iné a má aj iné vrtochy počasie. Raz prechádzate z vrcholu do zahmlenej doliny, inokedy zase prší a fúka vietor, prípadne nechýba láva na Islande. V tomto ohľade tak hra, aj keď zdanlivo graficky jednoduchá, pôsobí živo, bohato a veľmi pekne.

Klobúk skladám dole pred zvukovým dizajnérom hry, ktorý prináša parádnu ukážku toho, že súčasťou zvukového dizajnu nie je len prebytok zvuku, ale aj jeho absencia. Do uší vám nehrajú skladby, ale len veľmi pestrý mix ambientných zvukov. V menu počujete zvuky prírody občas prerušené cvaknutím položiek menu, na ktoré prejdete. A ak sa už vyberiete na zjazd z kopca, tak počujete tiež len prírodu, vietor, šumenie lístia, žblnkanie potoka a podobne. Jednoducho veci, o kolo ktorých prechádzate a ich zvuk v danom momente dáva zmysel z pohľadu situácie a aj atmosféry. Pôsobí to výborne, upokojujúco, takmer ako ASMR videá.

Ako som už v úvode naznačil, veľmi tu nehľadajte nejaké prepracovanejšie režimy. Je tu prakticky len zjazd. Ak si ich chcete ozvláštniť a priamo zasúťažiť proti ostatným hráčom, tak sa vydáte do Daily Rides záložky, kde sú denné eventy, ale aj celé sezóny (a aktuálne v hre prebieha štvrtá), takže môžete získať nielen pozíciu v tabuľke, ale aj špeciálne odmeny do hry. Naozaj takýto minimalizmus hre prospieva, lebo sa rýchlo dostanete k tomu, čo chcete – jednoducho si zajazdiť nejakú tu jednu trasu, napríklad v pauze medzi prácou, aby ste zrelaxovali a išli ďalej.

Čo sa týka samotných zjazdov, tak hra ponúka päticu kopcov, respektíve prostredí. Každé je teda unikátne zasadením, vizuálom a tak trochu aj prekážkami, ktoré vás na trasách čakajú. Základná hra obsahuje štvoricu prostredí a to piate je Eldfjall z DLC, ktoré pekne stelesňuje takú tú archetypálnu predstavu o Islande, no aj keď autori hovorili, že dá hráčom zabrať, v zásade je jednoduchšie ako niektoré základné trasy. To nie je úplne zlé, keďže hra vie občas naozaj slušne potrápiť a oceníte tak, že sa nesnaží stále tlačiť na pílu v náročnosti trate a prísnych časových limitoch.

Je tu teda päť prostredí, každé ponúka štvoricu trás pre zjazd a viac ako 30 výziev na plnenie, čo vám dokáže zabrať nejaký ten čas. Ten základ hry síce prejdete za víkend, no aj potom sa k nej oplatí vracať. Či už kvôli tomu, aby ste prekonali ostatných v rebríčkoch, ale aj samých seba v najlepších časoch a výzvach. No a potom každá trasa obsahuje aj špeciálne odpočinkové miesto na objavenie. Vždy sú síce len kúsok vzdialené od základnej trasy, ale vedia byť aj napriek tomu pekne zastrčené, takže ak chcete hru splniť na 100%, toto vám nesmie chýbať a tiež vám to zaberie nejakú tú hodinku.

Trasy sú pritom komplexné, naozaj členité, majú aj slepé cesty, ktoré nikam nevedú, takže sa na nich dá občas aj stratiť. A to si ešte na každej pripočítajte kvantum rôznych prekážok, stromov, skál a skokov, ktoré sa vám snažia sťažiť cestu do cieľa. Na každú trasu prvý raz vyrazíte v režime Explorer, aby ste sa s ňou zoznámili a vyskúšali ste si ju bez časových limitov. Následne sa vám začnú otvárať ďalšie – Beginner obťažnosť s pomerne benevolentnými časovými limitmi, Expert s prísnejšími limitmi a Free Rider, kde máte síce benevolentnejšie limity, ale žiadne checkpointy. Plnením cieľov si tu otvárate bonusy, odomykáte si žetóny na kúpu nových bicyklov a skúšate sa kopce zjazdiť na „biku", ktorý ponúkne iné vlastnosti, aby ste napríklad lepšie prechádzali zákruty nad útesmi, odkiaľ vedie strmhlav cesta dole.

Ale nie všetko je tu až také ideálne, aj keď je to samozrejme kvalitná hra. Napríklad občas nemá herná fyzika najlepšiu chvíľku a letíte cez riadidlá aj po jemnom ťuknutí. Pritom si hovoríte, že predtým ste takých ťukancov mali desiatky a nič sa nestalo. Taktiež kamera, aj keď atmosféricky nastavená dobre, vám občas zakrýva výhľad na vašu postavu cez objekty, ktoré sú k nej blízko, napríklad vetvy stromov. A vy tak v niektorých momentoch veľa nevidíte. No a nakoniec je tu asi špecifikum Switch verzie, ktorá tu a tam sekne. Nie sú to poklesy snímkovania a ani nejaké lokalizované framedropy, že by vám hra sekla vždy na tom istom mieste. Ona len sekne raz za čas, raz za pár minút a krátky okamih, ale vie to občas prekážať. Taktiež Switch verzia občas neskôr načíta niektoré tiene, ktoré tak doskakujú vám rovno pred nosom.

Ťažko ale hre ako takej vyčítať niečo iné ako tieto menšie muchy. Možno by ste to na ňu ani nepovedali, ale je to príjemné spestrenie dlhých aj krátkych chvíľ. Možno práve tých, v ktorých čakáte na ideálne počasie, aby ste vytiahli bicykel aj vy von a sami zjazdili nejaké kopce. Vie potrápiť, ale len občas. Vie zabaviť a to prakticky stále. Takže ak si chcete užiť niečo uvoľňujúce, zábavné a s okamžitou hrateľnosťou, toto je hra pre vás.