Borcom z id Softu sa minulý rok podarilo niečo famózne. Nielenže v podobe Doom Eternal priniesli najlepšiu FPS za posledné roky, ale aj keď to bola jasná id hra už na prvý pohľad, tak ňou dokázali vybudovať úplne nový pocit. Z Doom Slayera spravili takmer až hyperbolizovanú paródiu na herných hrdinov. Vytvorili postavu tak absurdne silnú, že pekelné hordy trhá holými rukami, nosí so sebou arzenál väčší ako majú niektoré štáty a aby toho nebolo málo, je vybavený plameňometom, niekoľkými druhmi granátov a neviem čím všetkým ešte. Jednoducho predátor, ktorý ja ne potravinovom reťazci úplne najvyššie. A hrať zaňho bola naozaj veľká paráda.

V expanzii The Ancient Gods, ktorá sa dočkala druhej časti a je už teda komplexná, na tomto všetkom autori stavajú, ale neposúvajú to ďalej. Posúvajú ďalej vás. Veria, že už máte základnú hru Doom Eternal prejdenú minimálne raz, do toho ste strávili aj nejaké hodiny v multiplayeri, takže dokonale ovládate všetky schopnosti hlavnej postavy a základných démonov likvidujete s treskou v ruke. To znamená, že potrebujete ešte výraznejšiu výzvu a práve toto je oblasť, na ktorú sa autori zamerali. Expanzia celkovo nie je dlhá, ale je výrazne náročnejšia ako základná hra.

A autori posúvajú ďalej aj príbeh hry. Už pri recenzii základnej hry som písal, že sa s príbehom v Doom hre cítim až trochu nesvoj, je to dosť netradičné, no predsa len to funguje. Hra priniesla zaujímavé prepojenie celej série a obrovským spôsobom rozšírila jej mytológiu. Expanzia v tomto pokračuje a nadväzuje na koniec hry, kedy sa vám síce podarilo zničiť Icon of Sin a zastaviť inváziu démonov na Zem, ale to neznamená koniec pre pekelné hordy. Doom Slayer tak musí bojovať ďalej a prísť s plánom, ako hordy raz a navždy zastaviť. A ako už asi tušíte, bude to plán plný násilia, nebude chýbať cesta do samotného pekla, no ani Slayer na drakovi. Lebo prečo nie.

Scenár samozrejme nie je na Oscara, ale funguje. Dáva vám veľmi dobrú zámienku na to, aby ste likvidovali tie stovky nepriateľov a navštívili niekoľko ďalších prostredí. Avšak problémom pôvodnej hry bolo, že bol príbeh hráčom podávaný dosť chaoticky. No a expanzia to bohužiaľ nijako nevylepšila. Prestrihových scén je tu pár a podávajú vám to dôležité – čo sa deje, prečo idete do pekla, kto tam proti vám stojí a podobne. Zároveň ale operujú s miestami a menami, ktoré si musíte detailne naštudovať v stránkach kódexu, ktoré v hre zbierate, aby vám dávali zmysel. Naozaj kódex obsahuje všetok dôležitý kontext, no Doom nie je RPG, kde chcete čítať všetky tie zvitky a neviem čo všetko. Toto je mega brutálna a mega rýchla akcia, kde vás to vytrhne z božského (alebo pekelného?) tempa.

V zásade sa mi ale príbeh oboch časti The Ancient Gods páči, aj keď je jednoduchý, prekvapenie na konci prvej epizódy nie je až také veľké, ale na záver vás expanzia zavedie do epickej bitky v pekle, takže to naozaj slušne funguje. No a rozhodne ani samotný záver nie je zlý. Nebudem ho spoilovať, no vyzerá to tak, že Doom Slayer potrebuje nejakú dobu odpočívať, avšak určite sa ešte vráti, keď ho bude svet opäť potrebovať na obranu pred nepriateľmi.

Zaujímavosťou tejto expanzie je, že pre ňu vlastne nepotrebujete základnú hru, keďže je k dispozícii aj standalone edícia. Zároveň aj dve časti expanzie sú v samotnom menu hry samostatné a majú aj vlastne save sloty, takže automaticky neprejdete z jednej do druhej. Funguje to ako epizodický formát, kde každá z epizód má vlastnú dramatickú štruktúru, vlastný záverečný boss fight a aj iné vlastné prvky. Odhadom vám každá z epizód môže zabrať tak 3-6 hodín. Záleží na tom, na akej obťažnosti hráte. Avšak už na tej najnižšej sú obe časti expanzie náročnejšie ako základná hra. No a závisí tiež na tom, či skúmate každý kút mapy, či plníte výzvy a či plníte Slayer Gates. Keďže každá časť expanzie má 3 misie (druhá k tomu pridáva záverečného bossa), tak vám zaberú aj 12 hodín.

Dúfam, že ste si v pôvodnej hre obľúbili všetky tie skákacie pasáže, keďže tu ich autori niekoľko pridali. Práve nimi zvoľňujú tempo, keď medzi jednotlivými akčnými úsekmi musíte viac skákať. Opäť si nie som istý, či som fanúšikom tohto konceptu, ale viem, že sú hráči, ktorým sa to páčilo. V expanziách sú však tieto pasáže aspoň výraznejšie prepracované a viac premyslené. Sú tak o niečo komplexnejšie, využívajú viac mechanizmov a mňa osobne bavili viac ako v pôvodnej hre vďaka týmto vlastnostiam. No a taktiež sú nebezpečnejšie, keďže častejšie nielen padáte do bezodných priepastí, ale tiež na vás útočia rôzne delá.

No a taktiež dúfam, že ste si v základnej hre obľúbili Maraudera – toho náročného démona so štítom a brokovnicou, ktorý na vás navyše môže povolať pekelné psy. V oboch častiach expanzie si ho totiž užijete do sýtosti a to dokonca viacnásobne naraz. Takže ťažšia hra, viac Marauderov naraz, ešte dostanú aj špeciálne „buffy:, takže sú silnejší, rýchlejší a vydržia oveľa viac. No hotová slasť. Toto je jeden z tých spôsobov, ako chce hra preveriť to, že hru dokonale ovládate. Že ovládate zbrane, ich variácie, slabé stránky démonov a hlavne pohyb. V tejto hre sa nedá stáť na mieste a v expanzii to platí dvojnásobne.

Samotná hrateľnosť expanzií sa výrazne nemení. Upgrady zbraní sa tu už až tak neriešia. Taktiež ani runy. Čo sa týka vylepšení, je to prakticky hotovka. Čo je možno aj trochu škoda. Nejaké novinky by určite neuškodili. Taktiež by rozhodne potešili nové zbrane. Resurrection of Evil, expanziu pre trojku, považujem za jeden z najlepších datadiskov vôbec a to aj vďaka tomu, že zmenil hrateľnosť, priniesol nové potvory a nové zbrane. Tu ale ani tie nové zbrane veľmi nenájdete. Teda až na kladivo známe z artov a videí, ktoré ale tak trochu pôsobí len ako gimmick pre záverečný súboj. Využijete ho síce aj mimo neho, ale pre hru samotnú veľa neznamená. A príde až v druhej časti expanzie, takže si ho ani veľmi neužijete.

No a problém mám aj s tým, že autori viac-menej rezignovali na nové monštrá. Je síce pravdou, že tu narazíte aj na niekoľko úplných noviniek, ale nie je to niečo výrazné, respektíve niečo zapamätateľné. Prakticky len zrecyklovali démonov z pôvodnej hry a dali im nové vlastnosti, aby mali napríklad len jednu špecifickú slabinu. Takto tu napríklad narazíte na kamenných Impov, ktorých dokážete poraziť len dvomi spôsobmi – buď spomínaným kladivom, alebo Full Auto režimom brokovnice. Podobne je tu viac typov nepriateľov s modifikáciami, ktoré ich robia prakticky nezničiteľných, ak neútočíte tým správnym spôsobom. Samozrejme krátkym tutoriálom vám hra vždy ukáže, ako ich poraziť.

Pribudli ale spôsoby, ako hra buffuje nepriateľov, aby bolo ešte ťažšie ich poraziť. Takže tu sú nielen tieto nové „nezničiteľné“ typy, ale hra dokáže démonov ešte aj posilniť. V základe to dokázal totem, ktorý stačilo zničiť. Tu sa vracia totem, ale pribudli napríklad duchovia. Tí dokážu posadnúť démona a zvýšiť mu silu aj odolnosť. Musíte poraziť démona, aby ste z neho vyhnali ducha, no ten sa potom môže prevteliť do iného démona. Takže máte malé okno na to, aby ste ho zničili plazmovou puškou. Alebo budete likvidovať všetkých démonov, až kým už nebude mať duch koho posadnúť. No a potom sú tu ešte buffovací fodder nepriatelia. Zabijete ich a posilnia všetkých démonov v lokalite. Zvlášť v pekle si s nimi užijete naozaj pekelné chvíľky (v ktorých nechýbajú dvaja Marauderi).

Aj keď je pravda, že nie som príliš nadšený z absencie naozaj nových monštier či zbraní, musím pochváliť aspoň to, že sa autorom podarilo lepšie dosiahnuť taký balans hry, že tu má každá zbraň svoje miesto. Môžu za to aj vyššie spomenuté variácie na nepriateľov, ale celkovo má hra tak vystavané situácie, že využijete všetky zbrane. A dokonca sú tu momenty, kde je aj štedrejšia s BFG muníciou, takže táto legendárna zbraň nie je len do počtu, ale zabavíte sa s ňou častejšie.